Herečka Eva Pavlíková: Mám šťastie, že robím to, čo ma teší

Foto: Archív Evy Pavlíkovej

Aj vaša dcéra má vzťah k vareniu?

Zopakovalo sa u nej to isté čo u mňa. Na škole k vareniu nemala vzťah, ale odkedy žije sama v Prahe, tak mi často volá, ako sa čo robí. Minule, keď sme boli u nej na Vianoce, sme spolu pripravovali zemiakový šalát, hovorila som jej, ako sa vypráža kapor, ako sa varí kapustnica. Ona to potom navarí a pozve kamarátov, takže už sa to aj u nej začína. Aj čo sa týka poriadku a upratovania – v jej detskej izbe to vyzeralo ako po výbuchu. Ale u nej doma sme, ako sa hovorí, s mužom skoro odpadli, ako má svoj bytík krásne zariadený a vzorne uprataný. Teší ma, že jej to nemusím prízvukovať, že to prišlo samo od seba. Asi gény nepustia.

Vy ste mesiac varili svoje recepty a tiež pomáhali šéfkuchárovi Gabovi Kocákovi v televíznom programe o varení Tajomstvo mojej kuchyne. Ako si na to spomínate?

Oslovili ma už dávnejšie pred vysielaním, keď chceli v programe prestriedať herečky. Vtedy mi zomieral ocko, takže som odmietla, potom som však išla nahrávať ďalšie časti. Bolo to fajn, robila som jedlá, ktoré varím a ovládam. Spolu s Gabom aj niečo iné, napríklad sme robili aj kremnické krumple. Špeciálne som si ich potom v Kremnici objednala. Boli trochu iné, ako sme robili my, ale my sme ich pripravovali podľa diváckeho receptu.

Na vašu pečenú morku vtedy Gabo povedal, že ju bude robiť aj doma...

Recept na ňu mám od pána Dóczyho, je so slaninkou, s masťou a maslom. Musia tam ísť tri druhy tuku, keďže morčacie mäso je suché. Tak to presne robím aj doma a je to veľmi, veľmi dobré.

Aj ste sa v programe niečo od profesionálneho kuchára priučili?

Páčila sa mi focaccia, ktorú pripravoval. Ešte som ju teda neskúšala, ale určite ju chcem niekedy urobiť. Inak som skôr na slané jedlá ako na sladké. Napríklad od Ivety Malachovskej mám recept na špenátové guľky, čo je špenát s parmezánom a s maslom. Nechá sa to stuhnúť a potom sa to pečie v rúre a je to výborné. Veľmi rada robím aj veci z lístkového cesta – tyčinky s rokfortom alebo s parmezánom, syrové pagáčiky. Práve mám pri sebe kuchársku knihu a chcem urobiť „prázdny“ kysnutý koláč, ktorý robievala manželova mama, s mandľami a s hrozienkami. Keďže v tento deň nemám predstavenie, tak budem možno poobede vypekať...

Spomínali ste, že recept na morčacie kúsky ste dostali od Jožka Dóczyho, na ryžu od Paľka Mikulíka. Voľakedy bola výmena receptov medzi kolegami asi aj v divadle veľmi populárna. Funguje to ešte tak?

Nie, lebo dnes stačí, keď si dáte názov jedla do googlu. Tiež sledujem rôzne stránky s receptami na instagrame a tam vám aj ukážu, ako to máte robiť. Mladé kolegyne, ak varia, tak varia takto.

Výmenu skúseností a kuchárske knihy už nepotrebujú...

Moja svokra, ako som spomínala, výnimočne piekla a nechala po sebe kuchársku knihu plnú papierikov. Boli tam napísané napríklad suroviny, ale nenapísala ani názov, ani postup, takže veľmi by sa človek nepoučil. Tiež som voľakedy „fičala“ na kuchárskych knihách, najmä som ich rada čítala, keď som držala diétu, čo je asi zvláštne. Ale už som ich všetky rozdala, nechala som si jednu, najstaršiu. Aj moja mama mala plné skrine výstrižkov s receptami, vystrihovali sme ich z časopisov a odkladali. Dnes to dáte do googlu a máme to na sedem spôsobov... Ale občas mám chuť zalistovať si v časopise, nedávno som si kúpila aj vašu Varechu. Časopisy si popozerám a pošlem ďalej.

Okrem toho, že ľúbite variť, ste aj milovníčkou pestovania kvetov.

Záľubu v pestovaní muškátov som asi zdedila po mame, lebo keď ešte vládala, mali sme plný balkón aj okná muškátov. Mali sme aj záhradu a mama milovala kvety, dodnes mám korene margarét, ktoré mi dala. S manželom máme 25 kilometrov od Nitry chalupu a červené muškáty sa perfektne hodia k vidieckemu domu. Máme tam takú divokú záhradu, nie pestovanú japonskú, nazvala by som ju záhrada starej mamy. Pestujem tam hortenzie, oleandre, teraz kvitli narcisy a tulipány, potom zasadím cínie, ktoré sú nenáročné na vlahu.

Myslíte si, že záľuba v záhradníčení ide tiež s vekom?

Určite áno. Chalupu, ktorú máme, dostal môj manžel, potom ju prestavoval, pretože to bol domček pred zrútením. Vraj som mu vtedy hovorila, načo nám to bude a kto tam bude chodiť. Ale ako mi pribúdali roky, tak som tam začala chodiť veľmi rada. Keď bol covid, tak sme tam aj bývali. Je to miesto, kde máte možnosť „ufrnknúť“. Moji rodičia mali tiež záhradku, mama tam mala kvety, otec hriadku so zeleninou, opekali sme si tam, varili guláše. My deti z celej záhradkárskej uličky sme sa spolu kamarátili, robili sme všelijaké súťaže, bolo to skvelé. Okolo našej chalupy sú polia, máme psíka, tak tam s ním chodíme na prechádzky. A tiež tam varím... ovocné gule, zaváram, robím džemy. Jednoducho, mám to tam veľmi rada.

Čo plánujete na najbližšie týždne a na čo sa tešíte?

Mala som premiéru muzikálu Povala, je to kultový maďarský muzikál, ku ktorému napísal hudbu Gábor Presser. Hrám tam babičku, ktorá nemá vnúčatá, ale má veľmi rada deti z vchodu a vyvára im dobroty, napríklad slivkové gule. V divadle nehrám do konca sezóny v nových predstaveniach, mám nejaké šansónové koncerty. Čo sa týka tých očakávaní, zo skúseností viem, že vždy niečo príde. Som nastavená tak, že keď nič nečakáš a nič nedostaneš, nie si sklamaný. Takže nemám nič vysnívané, čo by som ešte v svojej profesii chcela. Vždy však niečo príde. Potom sa z toho veľmi teším a s pokorou a s láskou sa to snažím urobiť čo najlepšie.

Eva Pavlíková je veľkou fanúšičkou lístkového cesta, a to na slano aj na sladko. Pečenie s hotovým lístkovým cestom má rada preto, lebo je jednoduché, rýchle a pritom kreatívne, keďže pri príprave plniek, ale aj posýpok môžete popustiť uzdu svojej fantázii. Hovorí, že najmä jej taštičky so slivkovým lekvárom a orechom a slané slimáky majú v jej rodine aj u návštev veľký úspech.