Foto: Pravda - Ivan Majerský
"Coby čerstvá maturantka jsem jednoho krásneho květnového dne roku 1969 nasedla na ruzyňském letišti do letounu British Airways směr Londýn. A první zahraniční víno, které jsem ochutnala bylo kóšer fy. Manieshevitz. To se podávalo jako přípitek na začátek šábesu v rezidenci v Hammerson House v ulici milionářů The Bishop Avenue“.
Potom ako „au-pair“, výpočtová technička, servírka, kuchárka a neskôr novinárka križovala svet a písala o gastronómii, o víne, o ľuďoch. Ovláda päť jazykov, chová mačky a po Nežnej už žije v Prahe…
Nedávno som s Helou strávil tri dni na vínnom konkurze v Lombardii. V Instituto superiore San Pellegrino Terme sme sa zúčastnili na slávnostnej recepcii. Podávalo sa na masle dusené teľacie so strúhaným syrom „grana padane“ a prílohou z opekaných lístkov mladej šalvie.
Bola to vynikajúca príloha dochutená strúhanými mandľami a restovanými slížikmi póru. Skvelá kombinácia. Hele svietili oči, nasekaný čerstvý pór s majonézou si totiž pripravuje aj doma…
Pochlipkávalo sa slušné bergamské Valcalepio bianco ročník 2022. Aj prostý ovocný dezert z karamelizovaných plátkov hurmi-kaki, bonifikovaný opraženými zrnkami tmavej germánskej horčice, nebol na zahodenie.
Červené Valcalepio Rosso 2022, zmes kabernetu a merlotu, bolo akurátne. Lenže, lenže, nebolo to „ono“. Úctivého čiašnika som požiadal o kalíštek starej nahnedlej grapy. Moja žiadosť vyčarila úsmev aj na tvári Hely a jej anglického manžela, lorda Johna Lawa Bakera V. ...
Diskusia k článku