Foto: archív Fedora Malíka
Omar Sharif (vpravo) s Fedorom Malíkom a jeho synom Jakubom.
Myšlienka to bola lákavá, šanca atraktívna, riziko primerané. Bol som však v dobrých rukách a dnes, keď som sa vrátil z Káhiry, konštatujem, že degustácia zarezonovala, ľudia si rozumeli a slovenské víno sa v ďalekom svete páčilo...
Výber vín, päť bielych, jedno ružové, tri červené a jedno tokajské, som urobil ešte v auguste. Vydržali, ich zdravotný stav bol dobrý a 9. decembra 2009, keď sme ich otvárali, sa na nás usmievali... Na degustácii pri rozsvietenej jedličke bola fúra vzácnych hostí.
Hosť najvzácnejší prišiel načas a bol hviezdou večera. Legendárny Omar Sharif. Ťahá mu už pomaly na osemdesiatku, ale keď ho počúvate, má o tridsať menej. Omar sa posadil do kresla a prehovoril: „Prišiel som sem, lebo Slovensko mi učarovalo. Dúfajme, že i jeho vína budú také... upozorňujem však ctenú spoločnosť, že nedám na jazyk to, čo mi nebude chutiť..."
Pavelkov vlašák, Mrvovo Chardonnay, Matyšákov ryňák i Devín z karpatskej Perly sa mu páčili. Nadšený bol Petrechovým Château Belá Riesling 2005. Vstal a štrngol si so všetkými. Pri Matyšákovom rosé kabernete poznamenal, že by ho rád vypil s krásnou ženou. Najlepšie, ak by bola z Provence...
Začali sme nalievať červené a Omarovi sa rozsvietili oči. „Červené víno milujem, škoda, že ste priniesli len tri vzorky..." poznamenal. Masarykovo Enem mu učarovalo. Porozprávali sme mu historku o skalickej šibenici a holíčskych vrahoch. Pousmial sa a opäť vtipne pripomenul: „Možnože by sa im ľahšie odchádzalo z tohto sveta, keby im boli dali napiť z takéhoto skvostu!"
Pri Malíkovom Sahrale 2007 dlho mlčal. Víno dochlipkal, dal si ho opäť naliať a vážne preriekol: „To je štvorveršie Omara Khayyama, to je unikátne červené... blahoželám!" To posledné nemenované červené ovoňal a už ho nedal na jazyk. Vedel asi prečo a vedeli sme to aj my...
Zdvihol sa, urobili sme ešte pár fotografií, akosi narýchlo sme sa rozlúčili a už ho nebolo. Spoločnosť osirela a nálada klesla pod nulu.
Diskusia k článku