Cukrárka Petra Tóthová:
V lete rúru nezapínam

Jana Štrbková, Veronika Lucáková, včera 06:00     13 minút čítania

S porotkyňou šou Pečie celé Slovensko sme sa porozprávali o jej odvahe skúšať nové veci, o pečení, záhradke, a dokonca aj o tom, ako pre svojho synčeka založila chov sliepok.



Petra s ďalšou porotkyňou šou Pečie celé Slovensko Jožkou Zaukolcovou.
Foto: Archív STVR


V čase nášho rozhovoru chystáme letné číslo, a s letom súvisí oddych a dovolenka. Máš nejaké plány na oddych?

Budem upratovať dom, pretože mám po sťahovaní v garáži ešte stále nevybalené škatule. A určite budem dodržiavať zásadu, že v lete nepečiem. Robím síce dezerty a koláče, ale vždy sú buď nepečené, alebo vyprážané. Jednoducho rúru nezapínam. Bodka. Synovi som sľúbila, že budeme cez leto cestovať, určite pôjdeme do Talianska a možno vyskúšam Nemecko alebo Poľsko. Ešte uvidím.

"Jedli ste už niekedy morušovú zmrzlinu? Je geniálna. Keď ju v Senci robia, chodím na ňu aj dvakrát denne!“

A čo ťa láka v Taliansku?

Chcela by som urobiť radosť krpcovi, ktorý sa teší z teplého plytkého mora, v ktorom ja môžem sedieť a on zasa šantiť. Taliansko už mám pochodené a viem presne, ako chutí. Teším sa na pravú taliansku zmrzlinu, ktorú paradoxne v letovisku, kam chodievame, väčšinou varia Nemci... (Smiech.)

Taliani majú aj zmrzlinové školy, tam by si nešla?

Asi nie, pretože na to, aby zmrzlina vyšla, sú potrebné kvalitné technológie. Mám však veľmi dobrú kamarátku, ktorej otec bol zmrzlinár. A keď sme boli spolu na večeri, polovicu času sme predebatovali na tému, aká má byť dobrá zmrzlina a aká sa robievala kedysi. Dúfam, že ona na takú školu pôjde, aby som si mohla vychutnať dobrú zmrzlinu, ktorú vyrobí. Ale aj na Slovensku sa už robia dobré zmrzliny, aj v Senci máme jednu takú výrobňu. Jedli ste už niekedy morušovú zmrzlinu? Je geniálna. Keď ju v Senci robia, ja na ňu chodím aj dvakrát denne! A to je v lete moje gastro potešenie.

V Taliansku si si aj zasúťažila. Aké to bolo?

Áno, bola som na medzinárodnej súťaži v Rimini. Súťažila som tam s talianskymi šéfkuchármi a pripravovala som palacinkovú ružu. Vôbec som nevedela, do čoho idem. Komunikovali som mnou najmä po taliansky, veľa som nerozumela, no zdá sa, že cukrárčina má svoj medzinárodný jazyk. A niektoré postupy sú rovnaké ako u nás, takže sa to nakoniec dalo a zvládla som to.

A čo ťa to naučilo?

Nevzdávať sa, pretože sa mi tam pokazilo, čo sa dalo. No kedy sa vám len tak rozpadne panvica na palacinky? A mne sa to stalo na súťaži, a to priamo vtedy, keď som ich pripravovala! Zabudla som si priniesť aj niektoré potrebné veci. Bolo to vtedy pre mňa naozaj náročné, pretože som si to do Talianska sama odšoférovala a hneď na druhý deň som súťažila. A po súťaži som šoférovala naspäť na Slovensko. Takže to bol zaberák. Nabudúce tam pôjdem na dlhšie!





Diskusia k článku










TOPlist