Foto: Shutterstock
Priznám sa, pred kysnutým cestom som mávala voľakedy rešpekt. Mala som totiž v pamäti, ako ho mama či starenka v časoch pred kuchynskými robotmi donekonečna hnietli a výsledok mi vždy pripadal neistý. Vykysne či nevykysne?
Kde sa to začalo
Keď som si kúpila kuchynský robot, všetko sa zmenilo. Viem, mnohí sú tradicionalisti, poznám názor, že cesto treba cítiť „pod rukami“. Techniku v tomto prípade však oceňujem a z kysnutého cesta pečiem vyslovene rada. Až tak rada, že som si vypýtala k narodeninám knihu od najznámejšieho cukrára našich západných susedov o kysnutom ceste.Tam som natrafila na časť o pľundrovom ceste, ktoré sa považuje za vrchol sladkého pekárstva. Croissanty, ktoré sa z neho robia, zbožňujem a v niektorých bratislavských remeselných pekárňach a cukrárňach mám pocit, že nevedia, čo za ne pýtať.
Niekde sú dokonca drahšie ako v krajine, kde si bez nich nemožno predstaviť deň – vo Francúzsku. Tak prečo sa nepokúsiť o vlastné?
Moje prvé pokusy
Prvý pokus dopadol tak fifty–fifty. Chuťovo boli vynikajúce, dokonca sesternica, ktorá sa vrátila dva týždne predtým z Francúzska, povedala, že chutia ako tie ich, čo bolo veľké vyznamenanie. Akurát na estetične bolo treba popracovať...
Foto: Shutterstock
Druhý pokus už dopadol aj z estetického hľadiska lepšie. Akurát som vyhodnotila, že nabudúce namiesto 10 veľkých, čo bolo množstvo, ktoré bolo v pôvodnom recepte, urobím 20 polovičnej veľkosti. Ale to je otázka vkusu.
Do tretice som z pľundrového cesta robila pain au chocolat, teda „čokoládový chlebíček“. To sú vlastne rolky z pľundrového cesta plnené čokoládou. Boli výborné, len opäť som asi mala pripraviť radšej viac menších.
Aj kakaovo–škoricové slimáky z pľundrového cesta, čo bol ďalší pokus, boli skvelé. Len estetično opäť trochu pokrivkávalo. Nemala som už vajce na potretie, potrela som ich teda len vodou a v rúre, ako ešte nakysli, sa trochu „rozišli“.
Komplikované? Až tak nie
Nikdy predtým som recepty na pľundrové cesto podrobne neštudovala, pretože sa mi zdali príliš zložité. Tento bol napísaný tak, až ste mali pocit, že okrem toho, že na prípravu potrebujete dva dni, nie je na croissantoch a spol. nič až také komplikované.Vlastne ani nebolo, po prvom pokuse som pochopila, že najdôležitejšie na celom postupe je, aby malo cesto a maslo, ktoré sa spolu vaľkajú, rovnakú teplotu a konzistenciu. To sa dá ľahko po jednom či dvoch pokusoch odhadnúť.
Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
Prvýkrát, keď som postupovala presne podľa receptu a dala rozvaľkané maslo do chladničky na 20 minút, bolo príliš tuhé a pri vaľkaní s cestom sa niekde rozdrobilo. Trochu masla pri pečení vytieklo, ale našťastie na chuti to nebolo cítiť.
Potom som maslo dávala do chladničky už len na 5–7 minút a bolo akurát, pri vaľkaní sa ani nelámalo, ani nevyliezalo na okrajoch von, čo sa stane, ak je príliš mäkké. Pečenie z kakaového cesta sa mi zdalo trochu komplikovanejšie, pretože pri tmavom ceste sa dá ťažšie odhadnúť, či je už hotové.
Ale aj tak si myslím, že pľundrového cesta sa naozaj netreba báť a chutné francúzske pochúťky z neho sa dajú pripraviť aj doma a zo slovenských surovín. Jediné, čo človek na to okrem bežných surovín potrebuje, je čas. A treba si urobiť zásoby masla, ak je niekde v akcii, keďže na jednu dávku ho treba 300 gramov...
Upečte si pain au chocolat - pečivo z pľundrového cesta plnené čokoládou
Diskusia k článku