Foto: Pravda - Robert Hüttner
Husté cícerové polievky kedysi pripravovala i moja kochanovská babka. Mali sme ich radi a bola i zábava. Cestou vlakom z Melčíc do Šenkvíc bolo treba stále vetrať. Dnes to však v moderných vlakoch už nejde. Dobrú cícerovú polievku však i dnes možno navariť. Pokúsme sa o to...
Cícer treba vopred namočiť do studenej vody. Najlepšie vraj potočnej a na koniec „nabobtnávania“ možno do vody pridať sódu bikarbónu. Cícer sa potom varí v osolenej vode spolu... a teraz si vyberte... s mäsom, údenými rebierkami či klobásou. (Môj priateľ René má rád cícerovú s údeným hovädzím jazykom).
V kastróle nesmie chýbať celé čierne korenie, bobkový list a malá čili paprička. Pol hodiny pred dokončením pridáme do polievky na kocky nakrájanú koreňovú zeleninu. Keď je všetko mäkké, polievku dochutíme octom. Podávame s kyslou smotanou a pohárom vína. Najlepšia je vraj frankovka. Má výrazné protiplynové účinky...
ziviny pre nahradu za maso. Fandim teda cicero.
PS: ten karfiol som robila podla rcp so vsetkym odporucenim, skvela kombinacia , to kysle mlieko zapadlo s chrumkavym pecivom. Akurat to pofrkanie maslom som pridala na 4 lyzice. A urbim si nabude zas a takto. Dakujem za dobre napady.
Cicer je skutocne velmi vyzivna strukovina ktora nahradza bielkoviny. Receptov je vela, ale kazdy z vas moze zapojit svoju fantaziu a vyrobit-uvarit nieco zaujimave, vlastne a dat recept na Varechu.
Dufam, ze sa pod tymto clankom nezacne niekto dohadovat, robit "chytrejsim", ALEBO NEZACNE DALSIA ZBYTOCNA DEBATA, AKO NA "DEBATACH".
Ptrajem vsetkym pokojny cely zacinajuci rok.