Foto: Pravda - Ivan Majerský
V Modre sa priveľmi nepestovali, tak sme vždy koncom jesene chodili do otcovho rodiska, na Považie, do Adamovských Kochanoviec. Otcovmu bratovi po víťaznej februárovej rekvirácii zostala len slušná záhrada. V nej desiatky jabloní, sliviek, orechov. Pár debničiek sme každý rok naložili na korbu starej tatrovky a dve hodiny sme si to „prdkali“ domov. Jablká jonatánky aj citrónky nám vydržali do jari.
Jablká ma magnetizujú podnes. V marketoch ponúkajú desiatky odrôd z Poľska, Talianska, Holandska. Ani tu nie sme sebestační... Zahraničné odrody mi príliš nechutia. Dávam prednosť našim. A znovu je tu to detstvo.
Lašovali sme po chotári a poznali sme v ňom všetky stromy. Jednotkou boli opäť jablká. Staré odrody, kožúšky aj čapáky. Starý zvráskavený strom tvrdých čapákov nám podnes rastie na kamenici v hone Ingle. Vydržia dlho, robím z nich štrúdle a pripravujem z nich aj pečivo.
Recept na „čapákové“ kolieska vám prinášam. Potrebujete 100 gramov ovsených vločiek, po 50 gramov mletých mandlí a kokosu, trochu škorice, vanilky a soli, kypriaci prášok, jedno veľké vajce, 30 g makového oleja, 200 g lipového medu a dve jablká.
Sami už viete, ako si pripraviť dve cestá, suché aj mokré. Potom príde homogenizácia, polhodinový „spánok“ masy, vykrajovanie úhľadných koliesok a 20-minútové pečenie pri 170 °C. K vychladnutému jablkovému pečivu podávajte čaj z materinej dúšky. To deťom. Nuž a my dospeláci si nalejme čašu nového bieleho vína. Hodil by sa müller, neuburg, iršay či gutedel...
Diskusia k článku