Fedor Malík:
Bryndzové šatôčky

Fedor Malík, 21. mája 2019     2 minúty čítania

Máj, mesiac lásky, mesiac bryndze. Prirodzene, májovej. Tej najšťavnatejšej, najvoňavšej a najchutnejšej.



Bolo by to takmer hriechom nepripraviť si v tomto čase halušky, rezance, noky, záviny, rejteše, pagáče či chlebíky s prívlastkom "bryndzové". Žiada si to tradícia, ale aj atmosféra, v ktorej sa tento slovenský gastronomický zázrak hompáľa vo vzduchu.

Napísal som "slovenský" a nie je to celkom pravda. Priznajme si, že pred stáročiami bryndzu k nám priniesli rumunskí Valasi. Ovce pásli a bryndzu dorábali takmer v celej strednej Európe. Kdesi sa na ňu zabudlo, kdesi sa stala národnou pýchou.

S dobrou bryndzou sa dnes stretneme i v Poľsku. Počiatkom tohto týždňa som strávil pod Tatrami zopár dní. Bryndza mi zavoňala i na slávnom gazdovskom trhu v Zakopanom. Zásobil som sa ňou dostatočne. Čosi som z nej ihneď ukuchtil, časť som odložil do mrazničky. Blížia sa totiž dni otvorených pivníc na sv. Urbana, a tam bude treba. Malíkovské vína bez paprikových bryndzových chlebíkov sú nepredstaviteľné...

Po príchode z Poľska sme čakali rodinnú návštevu. Bolo si ju treba uctiť, bolo treba ju prekvapiť. Z tej čerstvej ovčej syrovej hmoty som pripravil bryndzové šatôčky. Je to prosté. Lístkové cesto rozprestriete na pečiacom papieri a narežete ho priečne i pozdĺžne na úhľadné štvorce. Ich okraje trochu natiahnete a do stredu dávkujete čajovú lyžičku bryndzovej plnky. Tú si podľa gusta pripravíte z bryndze, masla, posekanej mladej cibuľky, mletej rasce a zo sladkej papriky. Rohy cesta spojte oproti sebe v strede šatôčky a tú jemne prstami doformujte do lákavej podoby. Bryndzový koláčik potrite rozšľahaným žĺtkom a jeho povrch posypte kôprovou vňaťou alebo kôprovým semienkom. Šatôčky pečte potom v rúre pri 180 °C zo štyridsať minút dozlata. Dobre budú vyzerať, budú voňať a šmakovať. Len na jedno vás ešte upozorním. Bude ich málo. Pripravte si radšej dva plechy tejto dobroty...



Diskusia k článku

chorvatka
Bryndza vlastne znamena syr po rumunsky. Ako dobre, ze k nam prisla od valachov z Rumunska; je to najlepsi slovensky syr a tu vo Francii ho nahradzam greckou fetou. Nie je to to isté, ba ani tu pravu udenu slaninku tu nie je dostat, ale ked clovek privrie oko, ba aj obe, da sa to zjest. Ved zivot bez brydzovych halusiek si neviem predsatvit. Zatial sa sem nedovaza, ja si ju "pasujem" zo Slovenska. Aj smirkas" si robim z kozieho tvarohu, ten je ovela chutnejsi. Nuz vystahovalecky chlebik je aj tu trosku tvrdy a ked si clovek za stvrt storocia na nieco zvykol, tazko odvykat. Takze vdaka za brydzové tasticky, urcite vyskusam. Nech zije liptovska bryndza !






 



TOPlist