Bolo by to takmer hriechom nepripraviť si v tomto čase halušky, rezance, noky, záviny, rejteše, pagáče či chlebíky s prívlastkom "bryndzové". Žiada si to tradícia, ale aj atmosféra, v ktorej sa tento slovenský gastronomický zázrak hompáľa vo vzduchu.
Napísal som "slovenský" a nie je to celkom pravda. Priznajme si, že pred stáročiami bryndzu k nám priniesli rumunskí Valasi. Ovce pásli a bryndzu dorábali takmer v celej strednej Európe. Kdesi sa na ňu zabudlo, kdesi sa stala národnou pýchou.
S dobrou bryndzou sa dnes stretneme i v Poľsku. Počiatkom tohto týždňa som strávil pod Tatrami zopár dní. Bryndza mi zavoňala i na slávnom gazdovskom trhu v Zakopanom. Zásobil som sa ňou dostatočne. Čosi som z nej ihneď ukuchtil, časť som odložil do mrazničky. Blížia sa totiž dni otvorených pivníc na sv. Urbana, a tam bude treba. Malíkovské vína bez paprikových bryndzových chlebíkov sú nepredstaviteľné...
Po príchode z Poľska sme čakali rodinnú návštevu. Bolo si ju treba uctiť, bolo treba ju prekvapiť. Z tej čerstvej ovčej syrovej hmoty som pripravil bryndzové šatôčky. Je to prosté. Lístkové cesto rozprestriete na pečiacom papieri a narežete ho priečne i pozdĺžne na úhľadné štvorce. Ich okraje trochu natiahnete a do stredu dávkujete čajovú lyžičku bryndzovej plnky. Tú si podľa gusta pripravíte z bryndze, masla, posekanej mladej cibuľky, mletej rasce a zo sladkej papriky. Rohy cesta spojte oproti sebe v strede šatôčky a tú jemne prstami doformujte do lákavej podoby. Bryndzový koláčik potrite rozšľahaným žĺtkom a jeho povrch posypte kôprovou vňaťou alebo kôprovým semienkom. Šatôčky pečte potom v rúre pri 180 °C zo štyridsať minút dozlata. Dobre budú vyzerať, budú voňať a šmakovať. Len na jedno vás ešte upozorním. Bude ich málo. Pripravte si radšej dva plechy tejto dobroty...
Diskusia k článku