Foto: Pravda - Ivan Majerský
Prím hrajú desiatky odtieňov zelenej. Mladá kapusta, kel, brokolica, šaláty, stopková zeler, uhorky, hrášok, por. Paradajky, žlté, oranžové, čierne. Paprika červená, pink aj strakatá. Baklažány fialové aj biele. Tekvice divných tvarov, bruchaté aj štíhle, žlté aj biele. Áno, aj mladučké a biele. Z Albánska. Nomen omen. Alba, to je biela. Príjemné nákupné prekvapenie.
Kúpil som ich tucet a v hlave som už mal ukuchtené dva recepty. Ten prvý veľmi prostý. Cukinu aj so šupkou som nakrájal na hrubšie kolieska, posolil a ošetril trojobalom. Potom opražil na masle a podával s malými zemiačkami s čerstvým kôprom.
Na druhý deň bolo na stole moje tradičné ratatouille. Tentokrát biele. Skutočne, len z bielych surovín. Pór nakrájaný na kolieska, drobné biele šampiňóny, pár strúčikov cesnaku, pár ružičiek karfiolu, pár rezancov bielej papriky, pár plátkov bielej talianskej cibule. Akurátne rozpálená panvica s olivovým panenským olejom, trochu bielej morskej soli a mletého bieleho korenia.
Nuž a na záver za hrsť konzervovanej bielej maslovej fazule a sto gramov nakrájaného čierneho koreňa. Aj ten je biely, len šupka je čierna.
Biele ratatouille sa podávalo s chrumkavým bielym chlebom a akurátne vychladeným bielym vínom z bielej odrody Vitis vinifera. Išlo o náš vlaňajší Pinot blanc z hektárovej vinice modranského honu v Dolných Šnaudách...
Diskusia k článku