Útla knižka je plná gastromodlitieb. Sú to modlitby pre ateistov, a napriek tomu ju čítajú aj pietisti. Tí sú podľa Bélu Hamvasa prezlečení za nevercov...
Žijeme vo svete úst. Oči sú abstraktné, uši čosi počujú, ruky iba hmatajú a nos len nasáva. Gubernátorom poznania nášho „sústa“, napokon sa to rýmuje, sú naše ústa. Ústa sú prameňom našich znalostí. Ústa rozprávajú, bozkávajú a konzumujú. Slovo smeruje von, poživeň dovnútra a bozk von aj dovnútra. Skvelé jedlo je „suavum“, bozk milenecký...
Ak sa ocitnem v západnom svete, počúvam rady Brillant Savarina. Ak som doma či cestujem na juh, rešpektujem gastrofilozofiu Hamvasovu. Zavriem oči a podriaďujem sa rituálom fatálneho Bélu. Nie však so všetkým súhlasím. Harmóniu úst, podľa Hamvasa tvorí „svätá trojica“ jedlo, víno a tabak. S tou fajčiarskou duchovnou aktivitou neladím. A aj k prostej uhorskej (či maďarskej?) podstielke mám isté výhrady. Údená slanina, chlieb, mäso, paprika... Áno aj nie. Nuž a nie vždy...
Čo v takéto horúce leto, to si nám Béla, to si nám neporadil. Poraď si sám a aj najvyšší ti pomôže... Nič ťažké na žalúdok, žiadna slanina, žiadne údené. Ľahké zeleninové polievky, dusený hrášok, osmažená cuketa, grilovaný losos, hrudka ovčieho syra, rezance s tvarohom. A dezert? Ovocný kompót z práve nazbieraného opadaného záhradného ovocia. Jablká, hrušky, slivky, černice... Nuž a doprajte si, najlepšie až navečer, pohár vychladeného sektu...
Diskusia k článku