Foto: Pravda
Nuž a na druhej strane aj svetla niekedy býva priveľa. Ťažko by som si zvykol kdesi hore za polárnym kruhom. Som rád kde som. Stredná Európa je moje rodisko. So všetkým čo k tomu prináleží. O spôsobe života a gastronómii ani nehovoriac...
Najväčšie sviatky pominuli a bol to mrcha čas. Trochu zasnežilo, dosť popršalo a hmla sedela tvrdohlavo pár dní na Karpatoch. Deti si prázdnin neužili, sedeli pri počítačoch a prejedali sa. Prejedali sa aj dospelí. Bolo to treba „vybehať“ a hneď po sviatkoch razantne reštavrovať gastronómiu. Tak to bolo aj u nás.
Zvŕtal som sa pri sporáku a pripravoval som boršč. Dobrý poľský „barszcz“. Nie červený ale biely. Na kocky nakrájanú koreňovú zeleninu „al dente“ povarte, potom pridajte pór, zemiaky, bielu kapustu, 2-3 rajčiny. Opäť povarte, nechajte trochu vychladnúť a pridajte kyslú smotanu a tmavú múčnu zásmažku. Všetko dochuťte soľou, čiernym korením, cesnakom a cukrom. Potom ochutnajte a boršč prikrášlite nasekaným kôprom. Poliaci ho neskutočne milujú...
Poľský boršč si žiada gastronomické priateľstvo so stále lepším tamojším pivom. U nás je to predsa len trochu inak. K bielemu boršču biele víno, k červenému portugal, frankovku, vavrinec. My máme na tanieri bielu nenewtonovskú boršč-kvapalinu, takže to bude biele partnerstvo. Nechám to už na vás.
Ja osobne už mám vybraté. U nás je to čosi nové. Bude to mok z prenajatej pivnice v Horných Šnaudách, vysadenej pred polstoročím ešte modranskými družstevníkmi. Bude to mladé „veltlínské“ , Veltlínské červené skoré, odroda, ktorá sa už z našich viníc pomaly vytráca...
Diskusia k článku