Patrí francúzska kuchyňa do národného kultúrneho dedičstva UNESCO?
Už približne tri, štyri mesiace trvá vo francúzskych médiách diskusia o tom, či zaradiť francúzsku kuchyňu spolu so spôsobom stolovania (6 chodov) do národného kultúrneho dedičstva UNESCO. Neviem, či tento slovný boj rozpútal film o Julii Child a spätne obrovský záujem o francúzske gurmánstvo, ale v každom prípade môžem povedať, že vznikla zvláštne napätá situácia medzi jednotlivými tábormi. Je očividné, že tradícia francúzskej kuchyne slúži skôr na inšpiráciu i samotným Francúzom, kedže majoritná skupina uprednostňuje couscous, hamburgery, pizzu a ázijské reštaurácie. A nie každý Francúz je vynikajúci kuchár. Ak chcete mať pôžitok z jedla, treba za to samozrejme dobre zaplatiť, alebo byť pozvaný na návštevu ku gazdinej, ktorá má vynikajúcu kulinársku reputáciu široko ďaleko.
Ešte treba dodať, že, i keď sú síce servované porcie maličké, po štvrtom chode vám to pripomína slovenské vianoce, alebo z chuti zjedené bryndzové halušky, kedy treba gombíky rozopínať, hoci oči a chuťové poháriky by ešte jedli, len tráviaci systém to nejako nezvláda. Skupina renomovaných šéfkuchárov, ktorí sú proti zaradeniu, ešte prízvukuje, že dnes, pri našom životnom rytme a pohybe, sú i tri chody priveľa a váš diabetik by dostal srdcový záchvat z prebytku adrenalínu v krvi, keby videl zoznam vecí vami zjedeného a požitého.
A ešte jeden bod - Francúzi sú neúprosne hrdí na svoju kuchyňu a nekriticky si ctia všetky, doslovne všetky tradície, hoci sami nepoznajú, to o čo sa tak vášnivo bijú, a to platí nielen o francúzskej kuchyni, ktorá je pre nich najsamlepšia na svete, ale i o tom inom, ďalšom, ostatnom.
A čo vy? Myslíte si, že by sa mala francúzska kuchyňa dostať na vytúžený zoznam UNESCO ako najlepšia kuchyňa na svete? Alebo by mali dostať priestor i iné národy, krajiny?
Takto to funguje uz velmi dlho, takze nejake historicke pravo na to maju, takisto ako jednotlive jedla. Skor by som povedal nech sa nesnazia zapisovat do UNESCO ako najLEPSIA kuchyna na svete, skor ako najVPLYVNEJSIA. To sedi.
Inak uplne suhlasim s nberom.
PS: A francuzsku kuchynu mam rad len ked tam ide clovek cez letnu sezonu tak ju asi nepredavaju turistom aspon ja som ju mal problemu najst ,vsetko je komercne.
S nazorom na snahu Frantikov do UNESCA - suhlasim s @nbertom. Nie najlepsia, ale najvplyvnejsia kuchyna.
@hubata , @julica ako bryndza sa v slovanskom svete označuje slaný syr, nemyslím si, že Poliaci majú presný recept na prípravu slovenskej bryndze, pretože na jej slovenskú úpravu ( fermentáciu v dubových sudoch) prišli Vagačovci a licenciu na jej výrobu majú len tri , štyri bryndziarne na Slovensku - vlastne produkciu bryndze, ako výbornej, i keď zvláštnej pochutiny, rozšíril obrovský záujem o ňu vo Viedni, kde ju privážali vo veľkom na vozoch a stále ju na niektorých miestach podávajú ako rakúsku špecialitu, problém bol však v uskladnení, kedže za horúcich dní sa cestou pokazila, tak prišiel rad na jej fermentáciu (trochu to pripomína vynájdenie pasterilizácie mlieka) a tak vznikla slovenská bryndza, ktorá je pôvodne výlučne iba z ovčieho mlieka, a preto sa viaže na obmedzenú produkciu ovčieho mlieka, kedže ovečky produkujú mlieko iba v teplých mesiacoch roka - druhá svetová vojna nás odrezala od sveta a tak sa na ňu neskôr pozabudlo
tu v Bretónsku je to crêpe, strašne tenká a obrovská palacinka, ktorá sa pripravuje na masle, do slanej verzii sa používa celozrnná múka a pridávajú jablčný cider a zvyčajne človek zje dve, ja mám najradšej čerstvú so syrom, paradajkami a orestovanou cibuľou - tiež nie všetky Crêperies sú dobré, najlepšie sú tie, kde priamo vidíš ich prípravu ;-)
a tiež to záleží na časti Francúzska, pretože tu v Bretónsku a Normandii, hoci sú najväčšími producetmi mlieka, sa boja smotany a iných normálnych produktov, ako čert svetenej vody, ale mala som tú česť pracovať s vynikajúcim kuchárom z Toulouse a to bola báseň od neho sa s pôžitkom najesť a odkukala som veľa a i on mi dal veľa rád
Ak autom, co je asi najlepsie - najlepsi a najlacnejsi je samozrejme karavan, pretoze tu maju veeelmi vela campingov, kde su i sprchy, niekde i bazen, spolocenska miestnost, kuchyna.
Treba sa vyhybat dialniciam, ktore su platene, ale od Rennes, trosku skor, su dialnice bez poplatku, takze do takych dvoch hodin autom smerom na zapad od pariza treba ist po narodnej ceste - teda normalnej ceste a tak clovek vela vidi a moze zastavit, kde chce.
Najprv by som si spravila taky kvazi nestresovity plan, co by clovek chcel vidiet, aby potom nezmatkoval. Da sa zacat na hraniciach Normandie a Bretonska v Mont Saint Michel, ak sa chcete vidat na prechadzku po piesku, treba si zakupit knizocku, niekde ju najdes zadarmo s komercnymi inzeratmi, s casovymi tabulkami o prilive a odlive, pretoze tamojsie vody su velmi nebezpecne a vela ludi umiera utopenim, ale si myslim, ze na to treba i odborneho sprievodcu. Najlepsie je sa vidat na cesty pred prazdinami Parizanov, pretoze ich je habadej a oni su agresivni vodici a vsade je vela hluku, ale vacsina fariem, zamkov, zaujimavosti je verejnosti pristupna od maja. Ak chcete vidiet zamky, tie su vacsinou privatne, lebo je ich tu ako maku v Afganistane, treba rogalo, lietadielko, balon,...;-) Ja som ich popravde nevidela, Pierre ma vsak kamosa, ktory ked sem zavita z Pariza, vela lieta, tak mozno sa mi to niekedy podari. Okolo je i vela ostrovov, ktore su malebne, na niektore staci den, na niektore tyzden. Napr. taky Belle Isle je nedaleko Carnacu, co je vazne dych vyrazajuce prehistoricke miesto (vzdy na dejinach umenia sme to videli iba na obrazkoch, co nebolo az tak posobive, ale na vlastne oci sa to neda opisat) a na ostrove je najlepsi na cestovanie bicykel, vynikajuca a lacna zmrzlina ( to, co zaplatis v Bratislave za jeden skupy nelahodny kopcek, to je tu tretina z jednej davky), uzasne farby, mozete si potapanim ulovit veceru v podobe krabov, atd... Ja som tu nasla mini orchideu, velku ako malicek:-)
Juh este nemam zbehany, treba zalovit na googli, ale sever tak trosku. Ak nehovoris po francuzsky, treba len nieco pochytit, neochota komunikovat v anglictine je velmi velka, ale kedze ja som iba v zaciatkoch ucenia sa po francuzsky, da sa, pretoze tu chodi vela Anglicanov a i tu zije. Treba vidiet pobrezie cervenych granitovych skal - krajina zakliatych obrov - niekedy clovek po burke na mori najde na plazi zaujimave veci, napriklad nedavno tony vyplaveneho cerstveho ananasu. Potom je to k nam uz blizko - Morlaix a okolie a tu je pekne a treba zavolat, ukazem zaujimavosti...
na zaciatok len tolko
inak cesty su uzke, nenavidia tu cyklistou, lebo tito francuzsky vzdy blokuju premavku, najma v nedelu, myslia si, ze su na Tour de France, ale da sa
tak prajem vela stastia;-)