Norkova mamina

@kaja14 ja by som toho môjho vyháňala márne. Horko-ťažko sa dal prehovoriť na doktorandské štúdium v Prahe a 3 dni pred promóciami povedal, že nikam nejde. Škoda, že naša generácia nemala takéto možnosti...

Moja dcera zase 5 rokov studuje v zahranici,nabuduci rok uz konci a ze vraj ma plne zuby.Doma je doma.Tak uvidime.Kazdopadne gratulujem k takemu sikovnemu synovi.

aj ja veľmi doporučujem "vyhnať" deti do sveta. Je to to najlepšie, čo pre deti môžeme spraviť, aj keď my mamy pritom trpíme / aspoň ja som/

@kaja14 ,tak to vidím aj ja,aj keď človek /teda rodič/musí všeličo prekonať a vydržať...ale život je už taký.Ale keď potom vidíte,že to Vaše decko sa má dobre,Ste na to dostatočne hrdí.Mne tam syn ostal už natrvalo a sem by sa už nikdy nevrátil bývať.

Mila @kaja , suhlasim s tebou :-) ale vela rodicov ma taky silny ochranarsky pud , ze nedovoli svojim detom aby svoj zivot riadili sami .vyhovaraju sa na to , ze deti su naivne ... lenive ... nevedia co chcu ... maju malo skusenosti... naletia kazdemu ...V skutocnosti sa nedokazu s detmi rozlucit alebo uprednostnuju vlastne stastie pred tym , aby ich deti dospeli .To je moj nazor :-) Nase dcery odisli "do sveta" hned ako sa im naskytla vhodna prilezitost .Bolo nam vselijako , ale museli sme ich nechat nech sa sami trosku poobzeraju , otukaju . Zacali tym , ze cez agenturu sli do Francuzka pocas vysokoskolskych prazdnin ako au pairky . Potom nasledovali brigady , studium v zahranici , staze ...Velakrat to nebolo lahke pre nich ani pre nas . Nakoniec nam sice dcery odisli nastalo ale su to sebavedome , uspesne a spokojne mlade zeny ktore si dokazu v zivote poradit .

babidka, presne si to vystihla. Mám dvoch synov, obidvaja sú veľmi úspešní vo svojom odbore, aj ten starší sa vrátil po šiestich rokoch z UK, teraz pôsobí v Prahe. Veľa mojich známych sa ma pýtalo, ako sa mi to podarilo, že sa chlapcom tak darí. A nechceli, alebo nevedeli pochopiť to, že práve láska k nim mi prikazovala vychovávať ich od malička v tom, že akonáhle sa bude dať, zbalíme pinkle a pôjdu do sveta. Čiže oni s tým už vyrastali. A brali to ako samozrejmosť, ako ďalší prirodzený krok v živote. Preto napríklad vedeli dobre anglicky, vdeli si navariť, oprať, upratať, hospodáriť s peniazmi... To bol môj vklad, ostatné je ich zásluha.

Ale nie kazdy clovek moze zit a chce v zahranici,prikladov mam okolo seba dost,niektori sa vratili domov aj napriek tomu,ze dosiahli financny aj profesijny uspech,jednoducho psychika trpela.Nemusia sediet zrovna mame doma pri sukni,ale rodina,priatelia,okolie je to ,co po case napokon zvitazi.A niektory by sa uz zase nevratili.Hlavne ak citaju slovenske noviny...:-))))Na to treba byt usposobeny.Az tu na Vareche vidim,kde vsade sme a ako dlho 20-30 rokov.To su uz druhe domovy.

@marianne , myslim ze tu ani nejde o to aby deti sli iba za hranice nasho statu .Skor ide samostatnost , schopnost "prezit" a uspiet aj mimo ochrannej naruce rodicov .

@babidka v tom s tebou suhlasim na 100%:-))))),aj ked od mamy sa velmi tazko odchadza najma,ak je doma all inclusive a full servis,poznam to:-)))))))

:-))))))))

Kaja, gratulujem k sikovnemu synovi. Moje deti su z domu od 18.rokov, ale tak blizko, ze sa vidime kazdy druhy vikend. Pridu, grilujeme pokecame a idu po svojom. V Trencine mam neter, byva nirkde blizko nemocnice - na Novinach?

Naše dcery odišli z rodičovskeho hniezdočka hned po skončeni zakladnej školy , bez toho, aby sme ich nemuseli vyhanat :) Rozhodli sa same. Najskor to bolo paralelne stredna hudobna škola a gymnazium v cudzej reči - vzdialene 100 km , takže byvali spolu na sukromi v podnajme. Dve stredne školy "tahat" naraz nebolo lahke a pri tom sa starat aj o pripravu jedla z polotovarov, ktore pripravila mama na cely tyžden. Po skončeni strednej školy, staršia dcera sa rozhodla odist na vysokoškolske študium do Nemecka, a mladšia do USA , kde každa uspešne skončili vysokoškolske a neskor aj postdiplomske študia a teraz pracuju v svojom obore. Všetko si museli vybojovat same svojou huževnatostou a pracovitostou. My rodičia , sme boli konštantnou moralnou podporou ( nemali sme to lahke bez nich). Finančne sme pomahali maksimalne, ale to stačilo akurat na vreckove a letenky domov a spe(a)t. Ostatne sa postarali každa o seba svedomitym učenim. Cely čas študia boli na listine dekana medzi študentmi roka a preto boli finančne zabezpečene (nepovratne štipendia) . Sme na ne velmi hrdi a naopak dcerky neustale prejavuju nesmiernu vdaku za našu nesebecku podporu v čase , ked to najviac potrebovali. Suhlasim, deti musia von z tepleho hniezda ,aby sa z nich stali uspešni, zodpovedni jednotlivci.

* .....sme ich museli vyhanat

@kaja14 vitaj medzi nami a gratulujem k takým deťom:) Môj synátor už od 16tich rozprával, že pôjde pracovať do "sveta" :) 1.krát bol v Čechách na dva prázdninové mesiace no a po mature ............do videnia a už ho nebolo:))))Momentálne je v Anglicku, kde študuje vyšku a popri tom pracuje. A aj keď je mi smutno, lebo chodí domov len 2x do roka, som naňho nesmierne pyšná:)

Ďakujem všetkým za príspevky aj za pochvalu Norkovi.
Som rada, že sa všetkým Vašim deťom darí, či už doma, alebo vonku, je to príjemné, keď môžeme byť na nich pyšní, však ?

Kaja, Norko je zrejme Nbert, tiež si môže gratulovať k takej mamine. A ináč, je to veľmi šikovný chlapec, na takého môžeš byť hrdá.

@kaja14 skôr by som typovala,že si jeho sestra, ale predovšetkým si úžasná mamina a máš aj úžasného syna. Škoda, my sme takéto možnosti nemali, ale neviem či by som ja aj odišla, bohvie všetko vyrieši možnosť a príležitosť.