Keď som ešte chodila do základnej školy a na školské obedy, tak sa tam pravidelne na stoloch objavovala omáčka z kyslých uhoriek. Pri okienku sa vtedy neustále ozývalo: "Nie, omáčku si neprosím, stačia len suché zemiaky a kúsok mäska..."
Ja som však chodievala na repete.
Keď sme raz na návšteve (boli sme s otcom na dedine, kde odmietnuť jedlo je prakticky nemožné) dostali pľúcka na smotane, tak otec ďakoval nebesiam, že som zjedla obe porcie.
Ja ale absolútne neznášam kôpor, kôprovú omáčku, okôprované nátierky a dresingy a pod. Nedostanete do mňa žiadne plody mora; raz sa mi z nich dvihol žalúdok a to som ani netušila, čo to jem. Takže predpojatosť to nie je. Neuspeje ani nikto, kto ma chce obrátiť na zelerovú vieru (žiadne nátierky, šaláty s zelerom a pod.
Nemusím ani mleté varené mäso (tiež evergreen našej školskej jedálne), ryžový nákyp a kelový prívarok, no a na kiwi mám, žiaľ, alergiu.
A mňa by, milí vareškovia a varešnice, zaujímalo, čo Vy nemáte radi na svojom kuchynskom stole. Mohla by z toho vzísť poučná štatistika...
Ja s mojou averziou voči mušliam tam ešte môžem... :-))
taký špenát v klasickej forme, t.j. zemiaková kaša, volské oko, špenát nezjem ani keby ma priviazali k stoličke, ale keď si uvarím napr. kuracie závitky plnené špenátom, alebo zapekané cestoviny zo špenátom tak to sa idem doslova obžrať - strašne to ľúbim
A ešte dodám, že vekom sa moje chute veľmi zmenili, teraz milujem šalátovú polievku, zeler chrúmem namiesto orieškov, kôpor pridám všade kde môžem a v lete zjem toľko vlastnej zeleniny ako náš panelák dohromady.
Zabudla som ju dať do môjho pôvodného zoznamu nenávidených jedál, resp. sa tam objavuje podobná špecialita - ryžový nákyp. Ani za nič, aj keby mal na sebe metrovú vrstvu peny a za kanister kompótu... :-)
No a to mi pripomína, že nikto ale naozaj nikto nevie, čo jedlá stvárajú v našich útrobách, ako sa tam križujú, ako sa ovplyvňujú... na to ešte žiaden výživár neprišiel a asi ani nepríde. Aj keď môžu vysloviť tisíc a jednu teóriu.
Najviac neznasam, ked "masozravci" povedia "fuj" na zeleninu a vegetariani povedia "fuj" na maso....
Ale k tomu som dospela neskor, lebo ked som pri emigracii objavila tolko novych druhov jedal, na ktore som sa dlho nemohla ani pozriet,(neskor som ich jedla, alebo zacala pripravovat sama), tak som zistila, ze niet nieco ozaj zle- zalezi len od nas a iba od momentalnej chute, ze sa nam nieco nepozdava, alebo nereze vizualne...
A tento dosledok si cennim maximalne hoci su iste aj apre mna dnes veci, ktore by som nezjedla uz len podla toho co mi hovorila, alebo poslala na obrazkoch moja dcera, ktora prave precestovava Aziu, Cinu, Indiu a Afriku - tam ma par veci velmi vylakalo a hoci ONI ich povazuju za delicacy, asi by som musela zomierat hladom ich prehltnut ...
Od vtedy ani ten najdrahsi kozi syr nemozem ani citit.
A vela varechaciek sa bude cudovat ze dost casto je to moje nedelne jedlo ( oblubene) len tak s vajickom a varenymi zemiakmi.
Pripajam sa k nazoru,ze drzky nikdy ochutnat nechcem.
Ale som presvedčená o tom,že keby išlo o život tak človek urobí aj to, čo by za normálných okolnosti nikdy nedokázal.
napadlo mi rozšírenie témy o prapodivné obľúbené jedlá. Ja, napríklad, milujem kuracie-slepačie beháky. Najprv si ich musím pod pultíkom zohnať v hydinárni. Potom sa s nimi babrem v umývadle, keď režem preč zablatené, stvrdnuté kúsky kuracieho chodidla (niekedy tam nie sú a mám uľahčenú prácu). Uvarím ich, rozložím na tácku a rad za radom obrypujem, až som od ucha k uchu celá ulepená. A šťastná. Zdôvodňujem si to tým, že mi možno chýba v tele nejaké želatina, alebo čo. No a mám to po mame, behákové hody si dipriavame ako dámsku jazdu...
@zdezda , osolený špik na chlebíku, to je dobrota nad dobroty a my s mamou potom obrýpeme ešte aj tie kosti od želatinových blaniek navrchu...
Nahovoril ma na ne raz moj farmar u ktoreho kupujeme hydinu.
Dovtedy sa mi to hnusilo, lebo bezne sa to predava v cinskych restauraciach ako specialita, a nevedela som sa na to ani kuknut...
Zacala som to jest kvoli tej glejovine (problemy s klbom) a teraz sa o to tiez s manzelom delime statocne, ale najradsej ich varim v polievke so zeleninou, kedy dostanu velmi dobru chut.
Ako hovorim, pred par rokmi nemozne... dnes- specialitka ako aj vela tych morskych potvor co sme sa tu naucili konzumovat.
Spikove kosti a vobec vsetky tie "odhodene kosti" od rebierok ci inych kosti v obchode kupim osobitne, porozdelujem a varim v masovych polievkach a tiez do stipky objeme tu glejovku...
Ked to niekedy jedavala v zavodnej jedalni moja bohata kolegyna, ktora prebrzdila svet krizom-krazom, tak som to nevedela pochopit, preco si to vzdy pytala extra a nie radsej to "vysusene hovadzie masko" ... dnes viem aj ja co je dobre!
A som nesmierne rada, ze chute sa menia! Ktovie co vsetko dobre ma este caka....
@michsamant , ani ja nemam rada olivy a veruze ich pekne z kazdeho jedla vyberam ...:-) co tesi mojho manzela lebo ich ma velmi rad :-) a pekne ich z mojho taniera povyjeda...
Pripomínajú mi však ďalšiu gastronomickú skúsenosť.: mali sme čierneho pouličného kocúrika (8 rokov) a susedia vo vedľajšom vchode mali takého istého mladšieho (volal sa Čaro - ak sledujete Varechu, mili Čarovci , ozvite sa!). No a ten tak miloval olivy, že keď sa im zatúlal - počas prechádzky popri panelákoch - tak ho mohli domov nalákať len na olivy. Hocikedy prišiel na návštevu k nášmu kocúrovi a jten ho vždy ponúkol, ako inak, olivami... Ale dával prednosť zeleným. Myslím, že pán Brehm by sa zbláznil.
Už to veľmi ani nevídať, no ale niekde to možno ešte len dorazilo... :-))
A to povestné kuracie s broskyňou, to tiež nemusím.
A ešte jedna príhoda... Moja babička, keď už na tom bola veľmi zle, mohla jesť len kašovitú stravu. Okrem jedla pre ňu som vtedy robila aj kuracie zapekané s broskyňou a syrom. Oči jej skoro vybehli, keď videla, čo máme na tanieroch, tak som jej jednu porciu nakrájala na mini-pidi-kúsočky.. Ťažko zabudnúť na jej šťastný výraz v tvári keď to jedla...
Máme to asi v génoch, skrátka ovocie a mäsko môže byť..
Ale ja som so Zitarkou rovnaká krvná skupina - uhorky, zeleninové šaláty, pikantnosti, nakladané cibuľky, usoplené hríby... ozaj, to je tiež zvrátenosť, ktorú milujem - čím sú usoplenejšie, tým lepšie :-)
A na oplátku prinesiem olivy, to fakt nemám rada.
Ja si bez cibule v jedle neviem môj život predstaviť :-D