Moje, tvoje, naše, vaše ..... recepty

Chcela by som otvoriť diskusiu na tému: Je potrebné uvádzať zdroj receptu ktorý dáme na Varechu?


Občas sa na Vareche objavujú vety - Toto je môj recept! - Toto je recept z kuchárskej knihy! - Tento recept mám z internetu! alebo dokonca Toto si ty nevymyslela to si okopírovala z internetu!
Ako je to vlastne s tými receptami? a ich autorstvom? Keď upečiem koláč z kuchárskej knihy je to jasné. Ale som povinná uvádzať, že tento recept mám z kuchárskej knihy? alebo od kamarátky? od kolegyne? z časopisu? komu mám poďakovať za dobrý recept? asi nikomu pretože to sú recepty ktoré kolujú, obmieňajú sa, upravujú, ten pridá to a tá zas tamto a nikto nikdy nezistí kto je autorom.
Iná kapitola je ak napíšem Toto je môj recept. Keď som sa učila variť, pomerne rýchlo som zistila, že pri varení môžem improvizovať. Použijem taký príklad: keď sa po revolúcii začali plniť obchody s potravinami a začali otvárať talianske reštaurácie vrhli sme sa na cestoviny. Pre mňa tom bol siedmy div sveta. Osvojila som si zopár postupov, zopár receptov a teraz robím cestoviny len tak, od oka, čo je doma a čo nám chutí, čo mám vyskúšané a občas manžel povie „Tieto sa ti mimoriadne vydarili“ a obaja vieme, že také už nikdy nebudú, lebo dám iný syr, iné korenie, inú omáčku, proste iné ingrediencie a tie cestoviny sú vždy iné. Znamená to, že robím originálne recepty? ja si myslím, že nie. Varím tak ako väčšina žien, nechám sa inšpirovať, ale potom si uvarím podľa seba a s čistým svedomím môžem povedať „Takto to varím ja“ nie je to originál, nie je to môj výmysel ale skrátka – tak to varím ja.
Kedy potom vznikne originál kuchárske dielo?

Dlho som si myslela, že pri pečení zákuskov sa improvizovať nedá. Mýlila som sa, aj pri pečení zákuskov sa dá improvizovať. Ak je kuchárka len trochu zbehlá a má dostatok fantázie. Aj vám sa určite stalo, že ste upiekli osvedčené cesto z jedného receptu, z druhého ste urobili plnku a ozdobili ste to podľa tretieho receptu. A vznikol vám chutný celkom nový koláčik. Je to originálny recept? neviem. Asi je pretože spojením osvedčeného starého vzniklo niečo nové.

Obdivujem cukrárky ktoré pečú torty a dokážu ich neuveriteľným spôsobom vyzdobiť, tety ktoré zdobia perníky tak, že vyzerajú ako čipkované, nepečené slané torty ktoré sú vyzdobené tak, že vyzerajú ako kvetinové kytice, pritom je to zelenina a saláma .... tých príkladov je veľa. Môžem mať milión kuchárskych kníh a receptov a obrázkov ak nie som šikovná a neviem to, nikdy nespravím krásny čipkovaný perníček ani nádhernú svadobnú tortu ani prekrásnu nepečenú slanú tortu, dokonca ani prenádherne vycifrované chlebíčky ani nič podobné. Ale zároveň som presvedčená že toto sú skutočné originály, pretože tu môže kuchár popustiť uzdu svojej fantázii a vytvoriť hotové umelecké dielo. Takže ja z radosťou využijem každú fotku, každú dostupnú informáciu aby som vytvorila napr. nepečenú sendvičovú tortu k manželovým najbližším narodeninám, ozdobím ju pokiaľ možno najkrajšie ako budem vedieť a budem ju hrdo ukazovať všetkým kamarátkam a bude to môj originál. A takisto využijem všetky dostupné informácie aby som zostavila výborné menu a nikoho nebude zaujímať odkiaľ mám recepty hlavne, že bude všetkým chutiť. A o tom to je – aby všetkým chutilo.

Tak sa prosím vás prestaňme osočovať, že niekto odniekiaľ podľa nejakej fotky niečo upiekol, uvaril, urobil.... Obdivujme a vážme si šikovnosť a zručnosť človeka, ktorý vytvorí krásne kuchárske dielo lahodiace aj našim očiam .... je len málo tých čo to dokážu. A my čo to nedokážeme sa popri majstroch môžeme všeličomu priučiť.