JICAMA, aj do Vašej kuchyne!

J i c a m a mex. čítaj Hikama a ang. Hækama, je aj pre mňa novinkou. Niektorá z našich Varešiek, pred časom, “hodila” meno (názov) tejto dužinatej repovitej zeleniny (kaleráboviny?) do "pľacu" a ja som v jeden deň, asi pred tromi týždňami, nakupoval u konkurencie v OD HyVee, kde ju ponúkali na ochutnávku už očistenú a pokrájanú. Ochutnal som a bol som veľmi milo prekvapený jej lahodnosťou. Hneď som kúpil jednu s priemernou veľkosťou a hmotnosťou (0,5 ÷ 0,70 kg) a použil ju 1. v hovädzej polievke a "pozeral som ako bacil do lekárne", lebo ani po 4 ÷ 5 hodinovom varení, oproti ostatnej zelenine, nestratila na chrumkavosti ani na chuti. Recepty 2. a 3. (polievka pre Sovku a pikantné bravčové – inšpirované Honestkou) ste už mali možnosť vidieť na Vareche. V OD, kde pracujem ja (Dahl´s) som urobil foto, napísal som širšiu informáciu do Diskusie a s pomocou Sandratamer -ky ich vidíte aj Vy.



Takže - JICAMA; lat. Pachyrhizus erosus, čeľaď bôbovité, je veľká (do 2 kg) okrúhla koreňová zelenina, tvarom i farbou podobná nášmu veľkému okrúhlemu (asi ako plochá cvikla) zemiaku, s chrumkavou snehobielou dužinou (krehkejšia ako biely kaleráb či kaleráb Gigant), ktorá má orieškovo sladkú chuť. Niekomu možno bude chutnať ako topinambury bez ich typickej jemnej „zemiakovoškrobovej“ príchute. Inému jej chuť pripomína (možno) trošku jablko a trošku vlašské orechy. Obsahuje až 80% vody. Je bohatým zdrojom vitamínu C (20%) a v tej istej porcii - objemovom/ hmotnostnom množstve - 125 ml/65g, má iba 25 cal, 100 mg draslíka, 6g [2%] karbohydrátov, 3g [12%] diétnych vláknin, 1g cukrov, 2% železa a čiastkové zastúpenie majú i vápnik a fosfor. Môže sa používať surová i varená, grilovaná i nakladaná a dáva sa do šalátov a polievok.

Jej meno pochádza z jazyka nahuatl a znamená „čo sa ochutnáva“. Pochádza zo strednej Ameriky, ale postupne ju začali používať až na Filipínach a taktiež v Číne a Nigérii a v súčastnosti aj v mnohých ďalších krajinách. Ďalšou zaujímavosťou je, že sa jedná o popínavú bôbovitú rastlinu, ktorej pochúťkou sú však iba jej korene; listy a lusky nie sú dokonca ani jedlé. Vždy sa hľadajú iba tvrdé a hladké buľvy; zabalená v plaste vydrží v chladničke do 2 týždňov. Pred konzumáciou je potrebné vrchnú hnedú kožu stiahnuť a spodnú ("lyko") olúpať nožom_škrabkou. Postrúhaná lahodne chutí v šalátoch (určite aj v zemiakovom, do ktorého som ja doteraz používal topinambury - "slnečnica hľúznatá") alebo na juhoamericky ovplyvňované predjedlá a jedlá {jicamu narezať na tyčinky_hranolčeky, pokropiť šťavou z limetky a posypať chilli práškom; alebo plátky surovej jicami posoliť, ochutiť citrónovou šťavou a pokrájanými čerstvými (drvenými sušenými) štipľavými papričkami – jalopeño, habaneros- alebo kajenským peprom}.

V potravinovom reťazci Mexičanov a obyvateľov ostatných krajín strednej Ameriky, sa jicama nachádza už v stredoveku. Je ideálnym ľahkým jedlom, vhodným zvlášť pre diabetikov. Je výživná, osviežujúca, chrumkavá, šťavnatá, ľahko stráviteľná a pritom nie je kalorická. Na základe analýzy jedného výskumného ústavu, bolo dokázané, že 100g jicamy obsahuje iba 40 kalórií, na druhej strane 100g zemiakových lupienkov má energetický obsah 540 kalórií. Napriek tomu, že ostatné časti jicamy ako celku, nie sú jedlé, úspešne sa využívajú napr. semená v toboľke obsahujú množstvo látok, vďaka ktorým (rozdrvené na prášok) sú výborným insekticídom; pridávajú sa aj do niektorých dermatologických prípravkov. Z lodyhy jicamy sa získavajú vlákna, vhodné na výrobu rybárskych sietí (Fidži). Pokiaľ si môžem dovoliť Vám poradiť a ak je možné jicamu kúpiť aj v slovenskej obchodnej sieti, neváhajte, kúpte si ju a ochutnajte. Som presvedčený, že budete milo prekvapený, tak ako aj ja!