Je druhá nedeľa v máji, ktorá je venovaná všetkým mamám, starým mamám, svokrám. Mnohí si spomíname aj na naše mamičky, ktoré už niesu medzi nami. Každý človek má svoju mamu, preto si dnes na ne spomeňte, či už v spomienke alebo malou kytičkou, či bozkom. Ja si spomínam na moju maminku i svokru, lebo už niesu medzi nami.
@zareaguj
Pretože mamy boli, sú a vždy budú tým naj, čo v živote máme....
Nežne to vystihol Milan Rúfus v básni „Plachá modlitba za mamkino
srdce“:
Keby som videla
i v najskrytejšom sníčku,
kde na zemi je toľko dobrých slov,
zložila by som z nich modlitbu za mamičku.
Veď ona sama je už modlitbou.
Jej pohladenie,
jej úsmev i jej vráska,
sú ako modlitba, čo do nej vložil Boh.
Mama je láska.
Lebo aj Boh je láska.
Pusto by sa náma žilo bez tých dvoch.
„Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi?
usmial sa Stvoriteľ,
keď stvoril srdce mamy.
A vedel dobre, že nemôže byť iná.
Pretože raz aj On
jej zverí svojho Syna.
Všetkým mamám, dobrým aj zlým prajem všetko podľa zásluhy, zdravie a aj pokojný život aj v starobe. Posielam im pomyselnú kyticu ruží.
citim, ze je stale pri mne, ze pomaha. I ked mi chyba jej pohladenie, objatie, s laskou spominam a dakujem za vsetko, co pre nas urobila. A nebolo toho malo..
@hubata pri citani Tvojich riadkov som si zmyslela na tieto slova:
Matkina smrt je prvym zialom preplakanym bez nej. Ano, detmi sme, hoc davno dospeli, kym nam ziju rodicia