Toľko sme tu písali o Farme, a nevšimla som si, že by sa tu niekto k nej vrátil. Zo začiatku som bola v rozpakoch, pomaly sa to rozbiehalo a od začiatku to malo nervózny podtón. Ale dnes to bolo náhodou zaujímavé. Po viac ako týždni zásoby, ktoré tam mali, sa minuli a zostalo im iba políčko so zemiakmi, zeleninou a staré dobré porekadlo "Hora má - hora dá", sa zase uplatnilo. Aké boli dobré jahôdky lesné"! A ešte snáď aj hríby, ale tie zatiaľ nespomínali. Je zaujímavé dívať sa, ako sa naučili dojiť ako kravy, tak i kozy, robiť syr, mútiť maslo, a dnes si z obilia namlieť múku a potom napiecť chleba.
A keď išlo do tuhého a miesto kravy videli steaky, a behajúce zajačiky ich privádzali do tranzu od hladu, prišlo i k tomu, že sa kačička ocitla v hrnci a zajačik tiež.
A konečne sa naučili rozlišovať hus od kačky, lebo v obchodoch v tých mraziakoch ich väčšina národa rozoznáva iba cenou. Nebudem o tom toľko písať, kto chce, si to pozrie aj zajtra, ja teda určite :)))
by
Písala som to večer, čítala na rýchlo , a tak to aj vyzerá.
No, verte - neverte , teším sa na dnešné pokračovanie, bo tuším, že to mäso, čo nakúpili za nekresťanské peniaze, sa im začalo kaziť. A tento diel Farmy nás - mňa a môjho dzedka - primäl k premýšľaniu, ako by sme toľko mäsa uchovali na dlhšiu dobu - chladnička a elektrika neexistuje. A tak som si zaspomínala, že keď sme bývali ešte u babičky, a to som mala menej ako šesť rokov, tak chladničku nemali. A keď sa kúpilo mäso, či mlieko, či iná potravina, ktorá bola náchylná na rýchlu skazu, babička to šumne zabalila, vložila do vedra a deduško to vedro spustil dolu do studni, kde bolo chladno ako v chladničke. Ej, nie je to zlé, takto si zaspomínať a spomenúť si na to, čo by sme robili, keby....
Marcy, šrotárik ako šrotárik, len kto by ti na tom mlel a neprišiel o kríže, o ruky o čas?