Zatúlané lečo

...ver ci nie Izka toto sa nam stavalo urcite obdobie asi mesiac.Sused z vedlajsej bytovky mal presne ten isty byt ako my,rovnaky pocet deti aj pohlavia,este aj v rovnakom veku.A kedze si rad uhol,vecer vracajuc sa z krcmy,ked robil zaverecnu pravidelne nam zvonil pri dverach a moji bratia mali z toho prcu,pustili ho,zavesil si pekne kabat v chodbe,vyzul sa,sadol si za stol a cakal na veceru...
Kedze to bol v triezvosti slusny clovek,nechali sme ho sediet za stolom a volali jeho manzelku,alebo deti az si ho pridu vyzdvihnut...zbadal sa, az ked mu otvotil moj otec a este mu to zrejeme nedoslo,lebo zacal hulakat,ze co robi v jeho byte,druhy den sa chudak strasne hambil a ospavedlnoval....

taká strata orientácie vie poriadne zamotať hlavu :O))) u svokrovcov v ulici raz v neskorých nočných hodinách išiel potúžený ujo od vchodu ku vchodu a zvonil na zvončeky. keď sa niekto ozval, tak sa spýtal: "máte doma muža?"

@marianne69 verím, veď oni sa za to aj hanbia a určite si nič nepamätajú..aj toto bol inak veľmi slušný pán, ale keď si vypil, poblúdil.-)

@irenaw ,počula som aj také príbehy.-) akí musia byť unavení, kým trafia domov.-)))

Mojej svokre sa toto stalo v činžiaku:
príde domov, za stolom sedí cudzí chlap, tak si myslela že svokor priviedol nejakú návštevu a on sám je na WC, v kúpeľni, alebo v niektorej izbe. Milo sa s cudzím zvítala, podebatili o počasí - no ale vlastný manžel sa stále neukazoval, v byte bolo ticho, rozhovor začal viaznuť.

Nezostalo jej nič iné, len sa opatrne opýtať ako sa dostal do bytu: ako pri vyšetrovaní vysvitlo bol to tajný milenec hornej susedy ktorá mu dala kľúče od jej bytu, aby mohol rýchlo prekĺznuť bez zvonenia k nej. Lenže aká náhoda: s mojou svokrou si ako dobré susedy natoľko dôverovali že si vymenili kľúče pre prípad že by decká zabuchli dvere. No a tá neverná suseda dala omylom frajerovi kľúče od bytu mojej svokry namiesto svojich a ten ťulpas keďže bol na rande pozvaný po prvý krát si zasa nevšimol že nimi v pohode otvoril byt o poschodie nižšie s inou menovkou na dverách. A tak čakal na frajerku až ubzikne z roboty sediac za stolom mojej svokry........
Keď svokra odprevadila milenca k hornej susede, aby cestou zasa nezablúdil k niektorej inej - tej od prekvapenia skoro spadol župan, lebo už vyondulovaná ako hlásateľka čakala na frajera vo svojom byte kedy bez zvonenia si milenec potichúčky otvorí jej byt ........

Ponaučenie: pre každý prípad treba o frajerovi povedať všetkým susedám v dvanásťposchodovom vežiaku.......

Ženušky moje, ale som sa nasmiala! Spríjemnili ste mi sobotné ráno, toto je bonus ku krásnemu slnečnému počasiu, ktoré sa dnes ukázalo.
Strata orientácie asi nie je až taká zriedkavá. Aj mne sa stalo, že som šla z práce a nákupu, ktorý som vždy robila cestou, rozmýšľala som ako zorganizujem varenie a ostatné povinnosti, ktoré ma v ten deň ešte čakali, pred dverami som si nákup preložila do jednej ruky, druhou odomykala vchodové dvere. Akosi to nešlo, ale zámka sa občas zasekávala, takže mi to až také divné nebolo. Až keď sa dvere otvorili a vyvalená suseda, ktorá bývala o poschodie vyššie nad nami, chcela vedieť, prečo odomykám jej dvere! A to vám prisahám, bola som triezva ako novorodeňa.

:))) aj sa oplatilo pozrieť si tieto príbehy,hneď mám dobrú náladu,@sovka62 mne sa stalo podobné,len ja som išla z roboty na nákupy ako asi každá a rozmýšlala som čo budem prv a pekne krásne som nešla z obchodu domov,ale naspäť do roboty až keď som dorazila a otvorila dvere,vtedy som sa rozosmiala,aj ja som bola triezva:)))

@hubata..nu ž jeden nikdy nevie.-))))))))))))) pre každý prípad.-))))hahaha...sa rehním zase.-))))

@sovka62 , keď sa také niečo stane nám, čo máme plnú hlavu domácich povinností, je to v pohode..)))že často stojím v špajzi a pozerám po poličkách a veruže neviem, po čo som tam išla..sa rehním už sama na sebe.-))))musím sa vrátiť na východiskový bod, aby mi naskočilo, že čo vlastne varím...hm..))))

Ja som zasa bola na návšteve u dcéry a keď som odchádzala, poprosila ma, aby som jej vyhodila smeti do smetiaka u nich. Dla mi igelitku a chvíľu sme sa lúčili, kým som zišla dolu, aj som zabudla, čo mám urobiť a spamätala som sa až doma - ja som si tie smeti v igelitke priniesla až k nám, no aj tak nakoniec skončili v smetiaku ale v našom a keď som to dcére potom povedala, tak tá sa na tom ešte viackrát smiala.

Ja som zasa bola na návšteve u dcéry a keď som odchádzala, poprosila ma, aby som jej vyhodila smeti do smetiaka u nich. Dla mi igelitku a chvíľu sme sa lúčili, kým som zišla dolu, aj som zabudla, čo mám urobiť a spamätala som sa až doma - ja som si tie smeti v igelitke priniesla až k nám, no aj tak nakoniec skončili v smetiaku ale v našom a keď som to dcére potom povedala, tak tá sa na tom ešte viackrát smiala.

Tak to vidíte, my sa ani napiť nemusíme, stačí mať plnú hlavu starostí a povinností a zablúdime aj v tanieri (ako som napomínala jedného môjho obchodného partnera, ktorý v budove, kde sme mali rokovať bol najmenej päťkrát a napriek tomu ju trikrát prešiel, kým si uvedomil, že to je ona (a on sa potom sťažoval, že pani Evka mu povédala, že sa zablúdi aj v taníri, čo dodať?).

@evanaaa ,@sovka62...ni č sa nedeje, ale vždy napokon trafíme domov a nejdeme jesť inému lečo.-)))))))))) asi máme tých starostí veľa a už aj zabúdame.-)))))

ja som minule presla od lekara v modrych navlekoch pol Kysuce,prisla som na to az pri vstupe do lekarne,ale moja byvala koleginka sa zbadala,ze ma na nohach zdravotne biele topanky(ake nosili predavacky v potravinach strasne davno) az na autobusovej zastavke a to mrzlo!!!!bolo jej cudno,ze ju tak oziabe,nic sa nedalo robit,predajna zatvorena,prisla tak az domov,kde este od autobusu slapala hodny kus cesty,nadavala ako drevorubac....

@marianne69 takú roztržitosť, že má človek hlavu celkom inde poznám. prešla som v snehu polovicu cesty na autobusovú zastávku v papučiach. a kolegyňa sa raz ráno objavila v práci s veľkou červenou natáčkou v ofine. vraj sa na ňu v autobuse ľudia čudne pozerali, ale nikto jej nič nepovedal.

@irenaw o tej roztrzitosti by sa dali pisat romany:-DDD poznam osobku,ktora si papucky ulozila do chladnicky namiesto masla a za toho nie a nie najst a moja mama hladala hodinu okuliare az presla do inej bytovky sa kamaratky susedy spytat,ci ich nezabudla u nej a ta jej ich jemne zlozila z oci...

Aáááách dzifčence moje milé, šak ste ma rozveselili.....ale teda hento "blúdzený" mal v repertuári aj moj strýco, též ochmelko. A tak sa mu stalo !direkt! také isté, jako temu strýcovi Maťovi. Ked vyšél ze šenku, tak ho "kamarádzi" narichtuvali aby išél pozahumná po chodnýku, aby ho nebodaj nezrazilo auto. A on išél a išél až do susednéj dzedziny, tam vešél do domu, do kuchyne, zedél večeru z trúby a zalehol na kanapu v kuchyne jako doma, any si nezažál, šecko pekne potme, aby gazdzinu nezobudzíl. Ale jeho zobudzíl krik " na retu"...ked došél z poobednajšéj smeny domáci syn. A hned že zavolá žandárof, že de sú manka, že hu jednák henten strapatý vetrelec volade zamorduvál.....A ten moj strýco len kukál jako žaba z prachu, lebo vobec nemohel pochopit, do mu hentak ubližuje v jeho vlastném dome....Nááá a ked na ten krik vybehli tetka domácá len ve spodnéj sukne, strapatá, okápáná a od laku bledá jako smrtka, tak až ftedy strýco zbadál, že to strapaté strašidlo neny tá jeho sobášená, začál sa vypytuvat že teda do súúú to ony u neho doma, na čo ho už pod krkom držál mladý a vyceperíl ho pekne ven z domu a zamkol sa znútra. Strýcovi neostalo nyšt inšé, len so dobre poozírat de vlastne je, ale moseli mu napovedat, lebo povedál, že dokál mu to nezradzá, tak im bude búchat na dvere. Domu došél až ráno a k ranajkám dostál jako aj inakedy dobréj "papulovéj" ....a je pravda, že aj načisto trízví človek može poblúdzit. Jááá som sa vybrala prvý ráz na náščevu k sestre do Bratislavy do Petržalky. Nepoznala som mesto, nemal kdo pre mna prind na stanicu, tak mi sestra odrátala kolko zastávek mám precestuvat a na kolkéj vystúpit. Aj číslo trolejbusu som trafila, aj zástafky som poccivo odratuvala na prstoch, len to bolo poobede, ludé sa vracali z roboty, okná boli zahmlené a já som nevidzela, či stojí trolejbus na zastáfke, alebo na semafore. A tak sa stalo, že som vystúpila podla mna dobre, ale svet okolo bol pre mna cudzí a to, čo ma malo naviguvat som nygdze nevidzela. Len-len že som sa nerozplakala, lebo aj ked som sa pýtala ludzí, aj tak som netrefila. Tak som sa pekne odvézla trolejbusom naspátek na stanicu a odtál som pekne cestuvala domov. Vtedy neboli mobily, telefonného automatu som sa bála jako čert svacenej vody. Až z domu som sestre zavolala, jaký som si spravila výlet, tááá už ma scela dat hledat, lebo ma vyzírala z balkona a mna furt nebolo....Dodnes sa na mne rodzinka baví.....no ale sa potvrdzilo, že "sedlák v meste"......

@tetulka najviac sa mi páčila z vášho príbehu tá krásna záhoráčtina.-)) mám švagrinku, ktorá bývala v Jabloňovem a tak strašne som s otvorenými ústami počúvala každé slovo...je pravda, že mnohým som nerozumela, lebo oni to tak rýchlo vypráviali...) krásne a veľmi pekne ďakujem.-)))dokázala by som vás počúvať celé hodiny.-)

tetulka toto je radost čítat , prijde mi na um pani Kolniková .

Nejen zabloudí, ale i jiné věci se v roztržitosti stávají..... Moje maminka se jednou vypravila se svým malým vnoučkem autobusem do Prioru. Zdrželi se tam asi dvě hodiny a když se vrátili, maminka zvoní na dveře. Taťka se ptá: "Proč si neotevřeš sama?" "Ztratila jsem někde klíče...." Taťka se docela zlobil, protože měl strach, že je mohl někdo najít zrovna, když vypadly. Pro jistotu vyměnil zámek. ...Uběhlo několik let, tatínek už byl po smrti. Měli jsme v kuchyni jednu zásuvku, kam se dávaly nepotřebné malé věci, šroubky, gumičky atd. Maminka jednou v ní něco hledala a do ruky jí přišel svazek klíčů. "Nevíš, co jsou to za klíče?" "To opravdu nevím, mami." Mamka chvíli přemýšlela, klíče si prohlížela a pak se začala nahlas hodně smát: "Už vím! To jsou ty klíče, co jsem ztratila v Prioru". Jak se ty klíče dostaly do zásuvky nikdo dones neví.... Pravděpodobně je mimoděk tam maminka odložila a byla přesvědčená, že je má s sebou v tašce. Vždycky, když si na to vzpomenu, rozesměje mě to.

Krásne čítanie, to sa musí stať, to by spisovateľ nevymyslel. Urobila som si kávu, otvorila varechu a nemýlila som sa že si ju vypijem v dobrej nálade v spoločnosti príjemných ľudí.

Vďaka za pekné ráno priatelia!

@astheart.. ďakujem za tiež krásny príbeh.-)))@hubata...tieto príbehy sa nedajú vymazať a odložiť do knihovničky.-) v lete keď varím lečo, tak mi toto príde na rozum a musím sa smiať...škoda, ten ujo Maťo už nežije, ktovie, čo všetko ešte povystrájal, čo ani nikomu neprezradil.-))))

No,toto boli naozaj veeľmi zábavné príhody,Vďaka, za navodenie príjemnej nálady.

neda mi, aby som sa nepridala. stalo sa to sice este za sociku ale prihoda nestraca nic na svojej krase:
znamy, taky trosku roztrzitejsi ako priemer, dostal od manzelky, odiduvšej na sluzobku jednu jedinu ulohu: vyzdvihni maleho z jasli, pridi s nim domov a daj mu jest! ja sa vecer vratim. pravdou je, ze on pre syna nikdy nechodil, lebo - neviem, preco. nedolezity fakt. bolo leto, pekne, vyzdvihol maleho, v bugine isli na elektricku (tou istou cestou na tu istu zastavku, ako chodieval obvykle z prace domov) a ostali cakat na zastavke. vraj stretol kamarata, s ktorym sa zarozpraval, normalny clovek, ked niekde caka, odparkuje buginu aspon k vykladu, nech sa decko neotravuje - no, proste, mamlas netrenovany, prisla mu elina, nastupil, prisiel domov, najedol sa, vykonal vsetky obrady ako obvykle po prichode z prace a zacal pracovat na niecom, co mal rozrobene. vecer prisla manzelka, zvitali sa, vsetko v poriadku, kym nezacala hladat syna. a toho nebolo! koniec - skratena verzia: kde je maly? neviem. ON TU NIE JE? bol si v jasliach? bol. kde je decko? neviem. stretol si niekoho? jana/joža/fera. tak volala predmetneho kamarata, ktory potvrdil, ze ano, na zastavke bol aj s malym v kočári. co bolo dalej neviem, mne prisiel spoj a odisiel som. zasadna otazka: BOL TRIEZVY? (vzdy bol triezvy, prijemny pan, trochu divny pavuk, vedec, takmer abstinent. ale co keby.) nakoniec ho vykopala z domu, bola to velmi energicka dama, co sa jej pri jej manzelovi ani necudujem a isli k jasliam s jasnym prikazom - pojdes presne tou cestou, kadial si isiel domov! ked nic, zacneme obiehat policajtov. prisli na zastavku (pre bratislavcanov - obchodna na krizovatke s poštovou, kedysi tam bolo masiarstvo), bolo nejak pred osmou, chlap hystericky, zena na nervy a u masára sa svietilo a vnutri sa hral maly aj s panou, ktora tam robila v tom case pokladnicku. ta im potom vysvetlila, ze okolo pol piatej si vsimla kocik s deckom a ked tam bol este aj o piatej, povedala to veducemu a davali nan pozor. o siestej sa zatvaralo a ked dovtedy nikto neprisiel, vzali maleho dnu a "povedali sme si, ze pockame do osmej a potom to ohlasime a pred chvilou pan veduci isiel na policiu a my tu cakame, ze co keby niekto...a ked sa pan veduci vrati, bola by som vzala maleho ku mne a..." . on nam to znamy potom niekolkokrat rozpraval, poznam aj verziu jeho manzelky, v podstate sa lisili iba v jednom. ona nikdy nepriznala, ze mu vraj v tej masiarni taku jednu strelila, ze mu hlava podskocila. a odvtedy, az kym dieta nebolo schopne samostatnej cesty odkialkolvek kamkolvek, pani manzelka na sluzobnu cestu nesla. ktovie, preco?

Cháchachá .....@v šetky príbehy sú úžasné!
Podobný príbeh sa stal mojej mame len s 3 deťmi: mala v robote schôdzu a tak v ten deň išiel pre nás do družiny, škôlky a jaslí náš otec - policajt. Ale samozrejme zabudol a keď sa mama-funkcionárka vrátila zo schôdze bolo už 19.00, našla otca sedieť vo foteli ako si v pohode pri pive čítal obrovskú Pravdu. Mamu hneď ovalilo podozrivé ticho, najprv si myslela že sme sa jej zo srandy schovali aby sme na ňu spravili zo skrine "húúú" - ale keď to trvalo 10 minút, znervóznela:
- "nááá de sú decká? - zrúkla na muža- policajta (mama mala 155 cm, otec 200 cm).
Ten nič nepovedal, schmatol kľúče od bicykla so štangľou a so sedátkom a za pol hodiny nás pozbieral z družiny, škôlky a jaslí. Čo mu tie učiteľky a sestričky povedali - to si odniesol do hrobu.

@hubata bezstarostní muži.-)) ženy zvládajú za nich skoro všetko a preto im to pohodlíčko tak veľmi chutí.-))

Aj u nas sa take daco prihodilo.A nie je tomu ani tak davno.3 roky dozadu.Dcerka v skole v druzine ja v robote.Robila som casnicku a bola som sama v kaviarni(nastastie).O 18tej vola ucitelka,ze co sa deje a preco pre dceru nik nechodi.Druzina bola do 15tej. Volam mojmu teraz uz ex a hned som vedela co je vo veci.Namotany jak delo zabudol na malu. Schmatla som kluce, kabelku, zamkla som podnik a letela som pre malu o 3 dediny dalej.Isla som sa od hanby prepadnut pred ucitelkou.

@slawi..ch úďa dieťa..iste bola smutná, že si po ňu nikto neprišiel...(

Mne sa tiez vydaril husarsky kusok za triezva, smetny sacok so smetim som dala do chladnicky a obed do smetneho kosa...aj s " vajlingom ". Prisla som na to az na druhy den, ked som sa manzela opytala, co robi smetie v chladnicke :)...

Môj syn dostal kvôli mne v jeden deň dve poznámky:
Ráno sme išli spolu on do školy, ja do roboty a vidím že to dieťa nesie vrecúško s papučami, ďalšie s telesnou a tak hovorím:
-"Daj pomôžem ti po školu s tými vecami!"
-"......a dones jednotku, letííím, lebo mi ide autobus!"
..... a skočila som do autobusu aj s jeho obidvomi vreckami. Jasné že dostal dve poznámky: nemal papuče a nemohol cvičiť, lebo nemal úbor.

@njdevil..tak ých habaďúr som si narobila aj ja dosť...)hrebeň v chladničke a salám v zásuvke na hrebene..)

@hubata ,nuž všeličo sa nám stáva a už sa iba na tom pousmejem.-)

Pytam sa syna: co chces na narodeniny. "Hodinky".
Pyta sa moj muz mna: co chce syn na narodeniny. "Okuliare".
Komunikuju oni dvaja spolu. Pozeraju na mna. Nechapem. Az ked mi to vysvetlili som pochopila.

aj môj "hľadač salámy" už dal párkrát ovládač do chladničky. a otec sa s tým, že už potrebuje na veľa činností okuliare, nevie stále stotožniť. všade má nejaké, ale aj tak ich v jednom kuse hľadá, kým si v zrkadle nevšimne, že ich má na čele :O)))

milé dámy, pri čítaní týchto zážitkov idem puknúť od smiechu, ale cez slzy by som aj ja rada prispela :D

Keď sme rekonštruovali dom, mali sme malé auto. Veľa materiálu sa doň nevošlo. A Tak sme malým autom prišli do Bratidallasu, nechali ho svokrovi pred panelákom a požičali si jeho feliciu pickup, do tej naložíme aj slona. Nabehli sme do baumaxu, hornbachu a ostatných stavebnín, naložili dlaždice, obkladačky, vrecká cementu, betónu, plávajúcu podlahu a čo ja viem čo ešte, a poď ho na hodinovú štreku domov. Spokojní a vysmiati že všetko máme sme nacúvali k bráne, a ja som šla ovoriť. Vystúpila som, zatvorila dvere, otočila sa....... znovu sa otočila, nastúpila, a so sklopenými očami hovorím: kľúče sú v kastlíku.... Priateľ: a to prečo si sadáš a nejdeš s nimi otvoriť? .......lebo sú v kastlíku v našom aute! :D :D :D

Priateľ odmietol trepať celý náklad zase do Bratislavy, a tak preliezol plot (s osňami na vrchu a tujami z oboch strán), roztrhol si gate, a odhasproval bránu znútra. Náklad sme zložili do dvora, ale prezliecť sa nemohol, lebo do domu sa dostať nedalo.

To je ten zvyk, nechávať si veci ktoré sú pri nákupe nepotrebné v aute..... :D teraz ich už radšej nechávam štrngať v kabelke :D

@ajuschka ,je to tak, že vždy po odstupe času sa nad tým iba pousmejeme, ale si myslím, že keď ten zážitok prebieha, nie je nikomu do smiechu.-)))ďakujem pekne, za krásny príbeh, pobavil ma.-))

dobre som sa nasmiala ;-)