Ale pečenie ma viac bavilo, tak som si za pár mesiacov pozháňala osvedčené a vyskúšané recepty od mojej mamy a aj kamarátky sa s nejakými so mňou podelili.
Tak keď prišli prvé spoločné Vianoce s mojim mužom v našom dome, bola som pripravená.
Po predchádzajúcich skúsenostiach s varením, po neúspechoch a aj nejakých úspechoch, som si myslela, že ma už nič nemôže prekvapiť. Že napečiem vianočné koláče celkom bez problémov. Veď som sa chystala piecť také, o ktorých som vedela, že všetkým čo k nám prídu budú chutiť.
My s mužom máme totiž na Vianoce obidvaja narodeniny a tak sme očakávali aj dosť hostí.
Tak posledný deň pred Vianocami som od rána vypekala. Muž mi robil mixér a šľahač a aj umývačku riadu zastúpil, lebo vtedy som nič z týchto vecí ešte nemala.
Napiekla som všetkými obľúbené medové rezy, orechové tyčinky so žĺtkovou polevou,
piškótové rezy s jahodovým krémom a medvedie labky. Pamätám si to takto presne preto, lebo tieto zákusky sa stali v našej domácnosti tradíciou a s malými obmenami ich pečiem na Vianoce dodnes.
Pred večerom už bolo všetko napečené, kuchyňa uprataná, pochystané veci na varenie na ďalší deň a ja som bola celá spokojná. Ešte sme s mužom vyzdobili stromček
a už sme sa chystali iba oddychovať pri televízore.
Muž ho už aj zapol a usadil sa na svoje obľúbené miesto v kresle. Ja som si ešte spomenula, že by bolo dobre prevariť mlieko, čo sme si doniesli od jeho rodičov.
Chovali kravu a tak nám dávali každý deň koľko sme potrebovali. Ale ja som mala radšej
prevarené, lebo sa z neho dala odstrániť "koža", keď vychladlo a potom bolo menej mastné.
Tak som to chcela urobiť aj v ten večer. Naliala som mlieko do hrnca, zapla pod ním plynový horák a postavila som sa do dverí, aby som videla na televízor. Dávali tam vtedy nejaký film, muž už nič iné nevnímal a aj ja som sa zapozerala. A na mlieko úplne zabudla. Po chvíľke som si sadla k mužovi a ešte som aj dvere na obývačke zavrela.
Film sa skončil a ja som sa na veľké šťastie išla do kuchyne napiť.
Ale aký šok ma čakal, keď som otvorila dvere!
Nebolo vidieť na krok, toľko bolo v kuchyni a jedálni dymu!
Muža tiež vystrelilo z kresla, bežal pozrieť, čo sa deje. Ja som vedela čo sa deje!
Mlieko vykypelo, hrniec zhorel a kto ho vie, ako by to bolo pokračovalo, keby som nebola smädná.
Nevedeli sme čo skôr robiť. Muž rýchlo otváral okná a dvere, aby bol prievan a dym sa začal valiť von. Keď už bolo v kuchyni aj trošku vidieť, tak som zbadala na kuchynskej linke napečené koláče, pekne uložené v plechoch vedľa seba. Chystala som sa ich odložiť do komory neskôr, keď prevarím to mlieko :)))
Taaaak som strašne nariekala, tak som sa obviňovala, tak som sa na muža hnevala, že mohol aj on dávať pozor! Ale už bolo neskoro! Čo sa stalo, to sa už neodstane!
Keď opadli emócie a nazad sa vrátil rozum, tak sme koláče povynášali na povalu s nádejou, že tam sa vyvetrajú a nebude ich cítiť tým dymom z prihoreného mlieka.
Neviem, či niečo smrdí horšie, ako prihorené mlieko.
A tak sme sa uložili spať, okná otvorené dokorán, vonku mínus pätnásť stupňov.
Ten zápach bolo v dome cítiť aj keď prišli naši hostia, aj ešte hádam ďalší týždeň.
Priznali sme sa čo sa stalo, koláče keď sa rozmrazili, boli našťastie jedlé a všetkým chutili.
Ale po sviatkoch sme si hneď kúpili "pískací "hrniec na preváranie mlieka :)))
Pripomína mi to moju zhorenú kanvicu na čaj (takú sklenenú,s umelohmotnou rúčkou aj vrchnákom)Kedysi dávno mi ju darovala svokra,tak sme ju chvíľku aj používali.Raz som tak dala variť vodu na čaj,ale odbehla som ku telke,pekne tam aj s manželom zdriemla,a vodička medzitým veselo vyvrela,vrchnáčik sa roztavil,bublal a smrdel až strach,ešteže ma smrad roztaveného plastu prebral,mohlo to skončiť poriadnou otravou,alebo požiarom...Ten smrad z domu nešiel odstrániť veru hádam aj pol roka...Od vtedy používam už len rýchlovarnú kanvicu.Pre istotu.Veď pri tej môžem aj zdriemnuť....:-))
"Kto sa sám zo seba nevie smiať, nepatrí medzi najlepších. Smiech je jediným liekom, ktorý si môže človek sám naordinovať!"
Ozi ja bývalá sestrička sa roky okrem iného živím rôznymi štatistikami a tak môjmu bystrému modrému oku neunikol jeden fakt. Milí varecháči zistila som, že okrem toho, že sme sa tu našli skupinka čo rada varí, ale všetci si radi "zdriemneme" no a potom to už horí ako po masle :-D
Sovka62 celkom s Tebou súhlasím. Ja by som teda určite mala robiť tie skúšky pred komisiou,:))))
Janazjarku citát sa mi veľmi páči, ďakujem.