Partnerka objednala žraloka a keďže som bol pozvaný, tak som neprotestoval a čakal, čo bude. Dokonca som ani nevedel, ako to bude vyzerať, veď – predstavte si žraloka! Väčšina z nás má zakorenenú predstavu z filmu Čeľuste, veľká zubatá ryba so špicatou plutvou vytŕčajúcou z vody, ktorá všetkým naháňa strach. Podvedome som očakával, že mi naservírujú hlavu s vycerenými zubami a že vyzbrojený príborom začnem boj o prežitie. Skutočnosť však bola celkom iná.
Ak by som nevedel, že ide o rybu, tak by ma chuť celkom zmiatla. Mäso nemalo takmer žiadnu kosť ani kostičku a bolo veľmi šťavnaté, kuracina to nebola a k rezňu sa to približovalo len obalom. Chuť bola veľmi jemná a na jazyku zostávali šťavnaté kúsky, ktoré príjemne kĺzali nadol. Rybacinou to príliš nevoňalo, bol to jednoducho atypický kúsok, ktorý som dovtedy nejedol. Teraz môžem porovnávať napríklad s pangasiusom, ktorý je tiež šťavnatý, ale v porovnaní so žralokom možno až príliš. Obloha i zemiaky boli naozaj nepodstatné, pretože som si vychutnával každé sústo. Zvyknutý na tresku z kelímka ( túto rybu jedávam najčastejšie a tiež som bol prekvapený, keď som v jednom dokumente videl, ako v skutočnosti vyzerá ) a tradičného kapra, ktorého mám takisto veľmi rád, ale radosť z pôžitku a lahodnú chuť najmä tmavého mäska zdržuje a otupuje chirurgický zákrok a vyberanie malých kostičiek, som bol veľmi prekvapený. A blažene som sa usmieval. Jednak som dokázal vyhrať nad filmovým postrachom z detstva a ešte som ho aj zjedol...
Ďakujem partnerke za výber, žralok bol úžasný. A... odvtedy som ho už nejedol. Akoby som sa bál pokaziť si tú jedinečnú spomienku. Čo ak to kuchár zle trafí, alebo bude ryba suchšia a kostnatejšia, ako pri debute. Počkám si na 40-ku, možno majú moje žraloky zmysel nepokaziť slávnostnú večeru. Už teraz sa veľmi teším.
Diskusia k článku