Prvá kuchárska kniha pre Slovákov

Nuž, asi ti to nevyšlo, ale aj tak ťa vítam na vareche, verím že nabudúce ti to vyjde a verím, že tá kuchárska kniha je zaujímavá a snáď pre dnešné gazdinky aj poučná.

Škoda, čakala som ukážky starodávnych receptov, ale možno sa ich dočkám, ak sa podarí ich sem dať.

nebojte - Jankov poprosí redakciu, ako to má urobiť, aby sa to sem dostalo - určite mu veľmi radi poradia a pomôžu fotečky, texty a veci podobné uverejniť

klikla som, ale nikde nič, treba požiadať o pomoc redakciu

Z ktorého roku je tá kniha?

Som veľmi príjemne prekvapený na ohlasy k môjmu príspevku.
Kniha Slovenská kuchárka, bola vydaná vo Viedni 1. júla 1920 a vydal ju Augustín Paulovič s manželkou...takže od vydania knihy ubehlo len púhych 91 rokov a nejaký ten dníček...

Podľa autora je to prvá kuchárska kniha pre slovenský národ a autor píše (citujem)...Teraz, keď sa národ prebudil, chce nie len voľno dýchať, ale i poriadno jesť, len že bohužiaľ máme málo dobrých kuchariek...
Nie sú v nej žiadne obrázky, len recepty a rady pre začínajúce kuchárky.

Chcel som poslať pár zoskenovaných strán z knihy, ale nepodarilo sa...človek mieni, ale niečo mení...:-)
V najbližšom čase sa spojím s redakciou a prehodnotíme, ako na to.
Z tejto knihy som poslal na skúšku jeden zoskenovaný origoš recept na palacinky, uvidíme, či bude uverejnený.

Podľa autora (z Predmluvy citujem) :
...je to nie len príručná kniha pre praktické už kuchárky, ale je to tak rečeno učebná kniha pre počiatočnice...
...a naraz, ani sa deva nenazná, má sa vydať a nevie ani polievku zasmažiť, ba ani len varečku do ruky chytiť, z čoho potom povstávajú pre chuderu všeliaké nepríjemnosti...

ej veru,dnes je veľa takých diev čo nevedia ani varešku do ruky chytiť. Toť dcérina spolužiačka čerstvá tridsiatnička ochorela, moja dcéra jej poradila,nech navarí židovský penicilím,t.j.dobrú domácu kuraciu polievku. A keď jej dcéra povedala, že musí chytiť do ruky surové mäso, radšej si zobrala paralen...

:-) mám rada staré kuchárske knihy, veľakrát sa nasmejem pri pracovnom, lopatystickom postupe ako to papanie uvariť :-)napr. od T.Vansovej

Kuchárské knihy sú fantastické a nejednu mám doma, ale najradšej improvizujem. Veru koľko krát zabudnem čo som tam dala a znovu vzniká niečo iné.

@evas13 , súhlasím s tebou,ale niekde musel byť počiatok tých našich improvizácií.Na začiatku u našich mamičiek/ aspoň tých rozumných/ hoci som vždy tvrdila že ja sa vydávať nebudem/nakoniec to trvalo 51 rokov/.Keď k tomu prišlo tak začiatky som mala z domu.Ale ja som sa chcela zavďačiť manželovi,tak som kúpila prvú KK a začala najprv nesmelo a potom som si začala pridávať a obmieňať suroviny a už to išlo...pridávala,uberala,ochutnávala až z toho bolo úplne niečo iné než bol prvoplán.Dnes sú stovky kníh,možností, aj tu je už niekoľko tisíc receptov.Chce to iba jedno jediné - chuť urobiť niekomu alebo aj sebe radosť dobrým a pokial možno zdravým jedlom.

čím to je, že keď zoberiem do ruky kuchársku knihu, popozerám, prečítam, poobdivujem a aj tak uvarím niečo iné.... asi je to tým, že nám už stačí nejaká tá inšpirácia a ostatné si dotvoríme podľa svojich chutí a možností :-) samozrejme toto neplatí pre zákusky a sladkosti kde väčšinou treba dodržiavať receptúry :-)
no a staré kuchárky aj bez úžasných fotografií sú najlepšie :-)

Dostala som od znamej starucku kucharsku knizku ktora bola vytisknuta v r. 1897. Jej prarodicia pochadzali z Ceska. Su tam velmi neobvykle recepty, najma robota okolo varenia, ked neexistovali ziadne masinky a ini pomocnici do kuchyne. My mame varienie v dnesnej dobe lahucke oproti vtedy.

to je pravda, že KK sú vlastne len inšpiráciou.Hlavne ostrieľané kuchtíčky už ani váhy nepotrebujú, aby navarili chutné jedlo. Ale to je všetko prax. Mne sa zopár krát veru nepodarili jedlá z KK, keď som dodržala pokyny. Takže teraz dávam na intuíciu a potom nadávam na seba a nie na KK hihi. Na tú starú KK už čakám, miliuem staré recepisy.

Moju domácu knižnicu tvorí časť s kuchárskymi knihami.Keď som sa vydala a vlastne ako sa hovorí aj čaj mi prihorel,bolo to moje najobľúbenejšie čítanie.Niekto zaspával s modlitebnou knižkou a ja s niektorou z knižiek o varení.
Ak mi chceli pri nejakej príležitosti a sviatku urobiť radosť,kúpili mi novú kuchársku knihu.
Zberala a vystrihovala som si recepty.Dnes po toľkých rokoch sa vraciam k starším receptom.Tiež mám rada novú modernú gastronómiu.Rada skúšam niečo nové.Vždy tam nájdem niečo nové nepoznané.
No robím presne tak,ako@evusik.Poprezer ám inšpirujem sa,ale už letitou skúsenosťou uvarím po svojom.
No staré kuchárske knihy majú v sebe niečo,čo je lákavé aj nepoznané. /Myslím si že aj zdravé/.
Mňa oslovujú knihy,ktoré sú zdokumentované aj s obrázkom,to žiaľ v starých kuchárskych knihách nie je.Veľmi mi to tam chýba.Nebola tá možnosť.Potom si jedlo musím sama predstaviť a to tiež nie je ľahké.
Obrázok ma inšpiruje a recept ma vie zlákať.No aj to nie je niekedy výhra.

Tiež mám doma niejoľko desiatok kuchárskych kníh a nájdu sa aj hodne staré. Vo väčšine prípadov sa recepry moc nelýšia - iná je len technológia prípravy. Nájdu sa však aj také, ktoré by ste v moderných kuchárkach márne hľadali. Keď tak čítam vaše komentáre k tejto téme, napadla ma jedna vec - nestálo by za úvahu vytvoriť špeciálnu rubriku "staré recepty"?. Podmienkou by napríklad bolo pripraviť a zdokumentovať jedlo z knihy staršej ako 50 rokov. Takto by sa mohli oživť už dávno zabudnuté recepty.

ja mam viac starych kk ,ale najviac si cením od Santnerovej ,česku. a ked tak porovnavam recepty ,zistujem ,že vela ich je podobnych,takmer rovnakych, dnes sa asi najviac narobia pri vymyšlaní nazvu jedla ako receptu takž asi je dobre mat jednu kvalitnu ,aj staru knihu a pekne kombinovat podla -čchd -,čo chladnička dá,

@jankov mýliš sa, prvá slovenská kuchárska kniha bola vydaná v Budapešti v roku 1870, autor Ján Babilon - mešťan, názov Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči. Druhé rozšírené vydanie bolo v roku 1894. Opätovne bola vydaná v roku 1989 v úprave Márie Ivanovej - Šalingovej.
Tu sa dá čítať a stiahnuť:
 zlatyfond.sme.sk/dielo/1286/Babilon_Prva-kucharska-kniha...

 zlatyfond.sme.sk/dielo/1287/Babilon_Prva-kucharska-kniha...

 zlatyfond.sme.sk/dielo/1288/Babilon_Prva-kucharska-kniha...

@letisia pozrel som si spomínanú knihu. Je to zaujímavé.

Ked som prisla domov na navstevu v 2oo8, dostala som od moje kamaratky do daru knizku vydavatelstva Matice slovenskej: Z kuchyne bohemskej Bratislavy od Petra Sevcovica/ospravedlanujem sa za nepisanie makcenov, ale nemam tak nastavenu klavesnicu/. Povedala mi, ze je to uz jeho druha kniha. Tak som zacala behat po knihkupectvach a dostala som aj jeho prvu knihu: " Z kuchyne stareho Presporka". Su to vyborne knihy so starymi kucharskymi receptami , ale okrem toho sa ja dozviete o historii mesta. Pre mna to ma velky vyznam, lebo som rodena Bratislavcanka. Velmi vtipne pisana a recepty som aj vyskusala, veru su vyborne. Doporucujem pozriet.

@cupcake potvrdzujem tvoje slová, mám tie knihy obe a sú napísané vynikajúcim spôsobom.

Tak nie som sama. Nevies ci nahodou nevysla dalsia? Idem domov v septembri, hned by som ju kupila.

@cupcake viem o ďalšej knihe od Ševčoviča, ale neviem či je nová. Tu si ju pozri:
 www.abcknihy.sk/Kniha/z-kuchyne-presporskych-vodnikov-p...

Tak tuto nemam. Urcite si ju kupim. Tieto jeho knihy su velmi vtipne. Dievcata tuna ich uz citali, kazda ich zhana. Naozaj sa dozvies vselico zaujimave o Bratislave a zivote ludi. Dakujem za odpoved, uz sa tesim domov.

Aj ja si opatrujem starú kuchársku knihu po maminke, ktorá je ešte z čias pred mojim narodením a sú tam zaujímavé veci napr. aj varenie mydla, komplet zabíjačka, zaváranie no proste všetko. Rada sa k nej vraciam možno preto, že vonia maminou. @tatranka máš pravdu to je ako pred vianocami kupujeme časopisy s receptami, listujeme na Vareche, ale nakoniec sa vždy aspoň ja vrátim k tým, čo sme vždy pekávali a zase je to tým, že je v tom kus krásnych spomienok z detstva.

Ďakujem
vám všetkým, ktorí ste reagovali na môj príspevok.
V zmysle rady nic-ka „tinka“ som sa nakontaktoval na redakciu a dostal som vyjadrenie :
„Zdravim,
zistovala som ohladne tej kucharskej knihy a bolo mi povedane nasledovne: zistite si, ci na knihu ma niekto autorske prava. Ak hej, bolo by dobre spytat sa, ci mozete stranky knihy kopirovat na nasu stranku a v akom rozsahu.
Musite na to ist takto, aby sme predisli pripadnej zalobe za neopravnene uverjnenie autorskeho obsahu niekoho cudzieho. Je dost mozne, ze ked je kniha uz dost stara, autorske prava na knihu uz nebudu. Dajte nam vediet, ci sa vam podarilo nieco zistit.
S pozdravom
redakcia Varecha.sk“

Začal som ja aj moji priatelia pracovať na tom, či kniha nepodlieha autorským právam...ale výsledok vyjadrenia od zainteresovaných je momentálne neznámy...

Ďakujem vám všetkým za vyjadrenia k môjmu príspevku, ale najviac ma podpichli nick-ovia ( uvádzam ich podľa abecedy, aby sa niektorý náhodou neurazil) bozulaka, furdulica, rybokuchar..., aby som sa pokúsil niečo urobiť...všetci doteraz diskutujúci ste mi pomohli, takže sa neurazte, aby vám, len tak náhodou, po mojom vyjadrení neprihorela cibuľka...

Aby som dodržal aspoň základné ustanovenia autorského zákona, tak začnem posielať rady a recepty z tejto knihy s uvedením všetkých mne dostupných informácií do zadaných recepto-oblastí.

Vážené „varešky“ a vážení „varechári“, som typický strojár, pojedol som veľmi veľa bochníkov chleba, v súčasnosti na guličkovom počítadle ich počítajam, koľko ich vlastne doteraz bolo, postihnutý chorobou „technická pracovná deformácia“, za ktorú sa vôbec nehanbím a ani ju neskrývam...každý človek je nejako duševne a pracovne deformovaný a ten kto svoju deformáciu zatajuje, alebo ju pred vonkajškom preonačuje, je, aspoň podľa mňa, nie duševne chorý, ale zrelý na vykonávanie funkcie politika...

Veľmi rád občas varím a hlavne vtedy, keď nemám zadaný „cieľ váry“ a je potrebné veľmi rýchlo niečo navariť...nick „fudrlica“ tu nadhodil jeden zo systémov što délať keď sme hladní...“čchd“...ja niekedy používam aj o niečo tvrdšie systémy „čkd“- čo komora dá a „čsd“- čo stan dá...a verte mi alebo neverte, mám v sebe akési to know-how, aby som nezomrel hladom ja a moji najbližší, prípadne aj vy, ak budete na blízku...

Nevýhoda tohto veľmi efektného spôsobu prípravy je tá, že ju neviem na stopro zopakovať, lebo obsah komory a stanu je stále iný, ale, čo je najviac dôležité, nik po mne pripravenej váre nezomrel, nezomiera a nezomrie a ani nemal, nemá a ani nebude mať žiadne zdravotné problémy...som ľudomilný, čo navarím požijem prvý a hladní pri otvorených dverách, s mobilmi v rukách a s predvoleným číslom 112 čakajú na výsledný efekt môjho varenia po jeho požití...a ak sú veľmi výsledkuchtiví, tak zostanú hladní, lebo môj človek váru požije, len tak pre istotu, všetku...ale o tom inokedy a pri receptoch vár...

Mal som veľmi dobrú matku, ktorá sa ma snažila naučiť základy a finty varenia, nejako ma to ako strojára neťahalo, ale po viacerých zopakovaniach vety „synu môj, naučím ťa základy varenia a aj niečo uvariť, aby si mi v živote hladom nezomrel, lebo ani pánboh nevie, akú ženu si vyberieš a možno takú, ktorá varešku a hrnce len z ďaleka videla“...som výzvu prijal a doteraz nebanujem...ako to len tá moja mati vedela, že moja prvá manželka bude na varenie „ľavá“ a tá druhá, síce variť čo to vie, ale keď navarím ja, tak ani taniere umývať nemusím...sranda čo som napísal, že, nemusím umývať taniere...ale je to tak, navarím, naservírujem, pojedia, umyjem hrnce a taniere...a som neskonale rád, že žiadnu, alebo minimálnu váru nevyhadzujem...inak, viem zapôsobiť na zmysly súhladného...hlad je kurňa kamarát, ale ak ho položím v správny čas a správnou várou na lopatky, a aj s minimálnymi vstupmi, tak sa na mňa nemôže hrabať žiadny kuchársky špecialista napr. Jardo Žídek či Zdendo Pohleirch...inak si ich, prístup vážim, lebo ich zámer je učiť, ako na to a nie „zhovädiť“ niekoho a za to majú obidvaja u mňa palec hore...ale aj tak je u mňa , najlepší kuchtík Talian Emo Ridi, jeho názor na varenie, že k vareniu potrebuješ „lásku a systém“ je to, čo používam veľa rokov...ženy síce vedia o láske pri varení viac ako muži, ale o systéme varenia málo, ale spojiť tieto dve veci, aby sa dosiahol vrchol blaženosti pri príjme váry vedia len a len muži...a nie je to len v príjme váry...

Máme to my muži v živote veľmi kruté, hovorí sa, že láska ide cez žalúdok, nenavaríme poriadne, všetci v komunite sú hladní a naša láska je ta-tám...

Vážené „varešky“, nemal som v úmysle vás uraziť, vážim si všetky ženy, ktoré žijú na našom krásnom Slovensku, na celom svete, na všetkých planétach našej Mliečnej dráhy a aj planétach v doposiaľ nekonečnom vesmíre (priznávam sa, že tú Mliečna dráhu a planéty v nekonečnom vesmíre som sem napísal alibisticky), lebo muž nikdy nevie, kam, len tak náhodou, zablúdi počas svojho života...a mať zbytočné problémy na planétach Zuzi, Mari, Ani, Juli...či ako sa vedecky volajú, tak to radšej nie...vernosť, nadovšetko a s vareškou zvlášť...zablúdenie žien, to je iná parketa, a na takúto parketu, my muži, žiaľ nemáme a tak nám ostáva vareška, hrnce, riady...

...a preto, varenie nie je o tom ako sa kto naraz nagnávi (odborne, nažerie), ale ako si kto na váre pochutí...“varešky“ a „varechári“, že je to len o tom pochutení si...?...ráno sa zobudíte, pretiahnete si uležané kĺby a poviete si, to som si po jednoduchej večeri kvalitne „pochutil/la“ raz, dva, tri, ..., sedem...krát, kurňa, snívalo sa mi to, alebo to bolo naozaj...to „pochutenie“ môže byť otázne, ale stačí sa pozrieť v kuchyni do drezu na neumyté riady a zazneje výkrik heruerá, dokázal/la som to...a spokojní sú všetci, ten/tá pri dreze, aj tá/ten na posteli v spálni...

...no nie je ten život s drevenou či umelohmotnou vareškou v ruke milo srandistický a prijateľnejší...?...pravda, že je a ešte je a bude prijateľnejší, pokiaľ sa „varešky“ a „varechári“ vykašlú na drevo a umelé hmoty a v oboch rukách budú pevne držať „varešky“ „varechárov“ a opačne...:-)