Prečo už nechcem hríby ani ryby ....

babidka - fotkababidka, 1. marca 2013
Bývam v kraji kde sú krásne bukové a zmiešané lesy bohaté na lesné plody aj hríby . Hríbov je tu dosť . Jedlých aj ne-jedlých . Ako dieťa som si myslela , že jedlé sú iba hríby bukové . Pretože u nás sa zbierajú zväčša iba tieto . Bukové preto , že rastú v našich nekonečných bukových lesoch :-) Okrem bukových hríbov sú v „milosti“ ešte kozáky a bedle . Všetkým ostatným sa vravieva pohrdlivo „lipizďaky“ alebo este hanlivejsie „pizďaky „ :-))
Každý domorodec má „svoje“ miesta a v dobrej sezóne ide do lesa takmer na istotu . U nás sa nehovorí „idem hľadať hríby“ ale „idem zbierať hríby“ alebo aj "idem pozbierať hríby":-)
Môj otecko bol vášnivý hubár . Keď začali rásť , tak bol takmer denne v lese a nosil domov košík za košíkom . Doniesol , položil na stôl a už sa o nich viac nezaujímal . Až keď boli na tanieri .A mamička hríby čistila a čistila , krájala, sušila ,zavárala alebo rozdávala :-)
A pritom si stále hundrala popod nos „ co mam robic s teľimi kozarami , poraži me už raz z nich , furt toto čiscic - ta to ja koho zabila , že som tak potrestana?!“ Nuž , trest to síce nebol , ale otecko v domácnosti nepomáhal a mamička mala dosť práce aj bez tých hríbov .Bývali sme pri rieke a tak si pomáhala jednoducho – ak objavila v nožičke či klobúčiku hoci iba jedinú dieročku po nejakom nevinnom chrobáčikovi , hríb už aj letel ponad plot do vody :-) Otecko vlastne ani veľmi neprotestoval , veď jemu nešlo ani tak o tie samotné hríby ale o ten pôžitok zo zbierania !
Už ako malá predškoláčka som si uložila do pamäti :
1.s hríbami je veľa práce
2.musia sa dôkladne čistiť
3.nie je žiadúce aby bolo hríbov priveľa...lebo platí bod 1.a bod 2.
Keď som sa vydala , môj muž ihneď podľahol otcovej záľube a začal chodievať na hríby s ním . Mne už v hlave zvonil nie výstražný červený zvonček , ale rovno kostolný zvon !!!
Keď sme tak s mojou mamičkou čistili ich čerstvú „dodávku“ 4 veľkých košov na zemiaky plne hríbov , významne na mňa pozrela , podvihla obočie a zahlásila : “vidiš , čo ťa čaká???“
Mne to už došlo a videla som sa už ako celý život budem musieť v hríbovej sezóne denne čistiť , krájať a sušiť tony hríbov . Zhorkli mi sliny v ústach , úsmev zamrzol a vlasy na hlave sa mi zježili od poznania krutej pravdy :-)
Trvalo mi nejaký čas , kým som našla odvahu situáciu rázne vysvetliť svojmu drahému . Hríby čistiť nebudem ! Nikdy ! Vtedy bol ešte mladý, zamilovaný, nebol by mi odoprel snáď nič na svete . Súhlasil . Možno si myslel , že je to iba dočasné, možno dúfal že žartujem . Čas mu ukázal , že som dosť zásadová a veruže hríby nečistím. To sa občas nechce ani môjmu mužovi a tak sa stáva , že hríby jednoducho zhnijú priamo v košíku:-))
A ryby? To bolo tak....
Môj drahý začal rybárčiť pár rokov po svadbe . Už som ho poznala – ten keď sa do niečoho „zamiloval“ , tak nie vždy poznal mieru :-) Hríbová odysea mojej mamy mi je stále výstrahou a tak som bola už od začiatku „rybacieho obdobia“ ostražitá :-) Jednoducho som mu oznámila , že rybačka mi vôbec nevadí- ale ryby zabíjať a čistiť nebudem . A dokonca ani variť :-) Ach , koľkokrát som bola tomu prezieravému rozhodnutiu vďačná ! Ryby boli jeho novou vášňou a tak každú voľnú chvíľku trávil rybárčením . A darilo sa mu ! Niekedy až neskutočne ! Môj muž je našťastie človek , ktorý rešpektuje predpisy a tak nikdy nedoniesol domov viac rýb ako dovoľoval rybársky poriadok .Nikdy nebral ryby pod mieru a nikdy nechytal ryby mimo lovnej sezóny . Ešte dobre , že existujú obmedzenia :-) Ryby sme mali stále – pstruhy aj obyčajné jalce .Štuky .Zubáče .Úhory. Kapry . Bolene . Plotice aj pleskáče .Karasy .
Pečené .Grilované. Vyprážané. Pečenáče . Rybie fašírky .Údenáče. Rybacie šaláty.
Susedia, priatelia , príbuzní aj známi -všetci boli obdarovávaní rybami . Niektorí sa potešili . Niektorí menej . Viem aj o takých , ktorí sa hanbili odmietnuť a tak ryby „podávali“ ďalej .
Odvtedy neznesiem kaprov ani rôzne ryby ktoré majú veľa kostičiek , nebudem jesť ani pečenáče ani zavináče :-) Na milosť som zobrala iba pstruhy, zubáče a štuky .Odvtedy ani na Vianoce nechcem kapra .Vyprážaného ani pečeného :-)
Času má môj muž už pomenej a tak na rybačku už nechodí . Ešte stále však kupuje palice , navijaky , blyskáče aj pomôcky na robenie mušiek . A každý rok začína predsavzatím , že „tento rok si už konečne čas nájdem“ . Veríte mi , že ho v tom nijako mimoriadne nepovzbudzujem?:-)))
Potom začal včeláriť....ale o tom potom :-)
Na druhej strane – naozaj nemám žiadne predsudky voči hubárčeniu , rýbárčeniu či včeláreniu . Len by som chcela , aby to bolo naozaj také....no , normálne :-)))

@zareaguj


Diskusia k článku

sovka62
Ale si pobavila, ani som netušila, že aj takto sa dá získať averzia k jedlám. Ak sa ma niekto pýta čo nerada jem, odpoveď vždy znie: ryby a hríby (lebo keď som bola malá, myslela som si, že všetky huby sú hríby). Ryby sa mi sprotivili, keď sa do mňa v škôlke pokúšali dostať rybí tuk. To bola vtedy taká móda, dosť krátko po vojne, takže obava z podvýživy, čiže všetky deti do radu, postupne otvárať ústa a do každých lyžicou (podotýkam, že jednou do všetkých) dávka rybieho tuku. A nedali a nedali si povedať, že ja to nebudem, kým som každého pokušiteľa aspoň raz neovracala, lebo až tak sa mi to hnusilo. Skúšali ešte aj v prvej triede, tam sme všetci, celá škola, ráno nastupovali do telocvične na povinnú dávku. Ani tam však neuspeli, jediné čo dosiahli je, že doteraz nič, čo len prešlo okolo ryby nemôžem ani cítiť.
Huby nemal rád náš otec, aj keď mama áno, robievala si ich, keď sme boli v lete u starkej a na môj veľký úžas, chutili aj mojim trom starším súrodencom. Mne nie, ale našťastie ma do nich nik nenútil, asi boli radi, že im ostalo viac.
Zato manžel je vášnivý hubár, vyrástol skoro priamo v lese, takže presne viem o čom píšeš. Huby ho zaujímajú, len kým sa nedostanú do košíka. Tiež som sa vzbúrila, frfľanie nepomáhalo, tak to teraz funguje tak, že kým sa čistenia nechytí on, nečistím ani ja. Občas sa pokazia a vyhodia, no a čo, mne je to jedno.
aroooo
ženy, čo to tu pre pánajána píšete???!!!! že vraj sa pokazia a vyhodia!!! Ja mám huby-hríby veľmi rada, až tak, že som sa ich raz prejedla/povestné 2-3 PL zostali a tie som zjedla nasilu a rok som ich nemohla ani cítiť/, ale dávno je to už OK. Ja ich síce nepoznám, ale s nejakým hubárom by som veru veľmi rada išla zbierať a aj čistenie a krájanie sa mi veru páči, u nás rastú len také obyčajné šampiňóny aj to málo. K rybám toľko, u nás tečie Hron, ryby mám tiež veľmi rada a neviem si zohnať, aby mi niekto predal za rozumnú cenu, až ma naštvú, ako nezamestnaná si vybavím potrebné veci a budem chodiť na ryby. A mám ešte návrh, ja Vám prídem zbierať a čistiť hríby aj ryby a vy sem pošlete tých rybárov a hubárov, 80 l mraznička je prázdna, môžu sa realizovať, čo vy na to?:::--))))
anina6
veľká škoda tých vyhodených hríbov. U nás chválabohu ani náhodou huby nevyhadzujeme. Máme zaužívaný nasledovný postup: Na huby chodievame spolu s manželom a huby aj pekne spolu čistíme a ukladáme.
K tomu spravím dobrú kávičku a práca nám ide od ruky.
hubata
Bóóžinku, jedna záľuba krajšia a ušľachtilejšia ako druhá. Mňa si mal vziať pán Sovka a nie sovka62!!!!!
Ach prečo som si vzala Hubatého?

Ráno o 4.00 hod. by sme vstávali, nachytali, pozbierali a doma by sme čistili, pražili, zavárali, mrazili, grilovali .......... Zavolali deti, napakovali do áut a ráno zasa vyrazili.

honestka
s hubami mam podobne skusenosti, moj brat bol vasnivcom a cela rodina sme mu boli vdzacni, pretoze prebudit sa uz o 7 rano s vonou prazencyh hub boli fantasticke zazitky.
Mne sa nastastie nikdy neprejedli a dnes by som dala .... za take rano vselico. Este stastie, ze nas priatelia dodnes z domova zazasobia na vianocne kapustnicove hody, pretoze tie kupovane v deli nestoja moc ani za tu vonu, nie to za tie $$.
Rybarov sme v rodine nemali a az tu som sa naucila jest vsetky mozne plody mora a tiez som este nie z nich prejedena.

Ale chapem- ta praca so susenim nebola lahka, mamka si na trhu privyrobila pekne peniazky a potom nas castovala lebsou varou doma vsetkych. My sme ich susievali rozvesane na hrubych "cvernach" /nitkach/.
rada si tu citam tu tieto vase postrehy a dakuejm za ne.
arasidka
Babidka, ja som bola vášnivá hubárka, pokým mi nohy po zemi chodili tak, ako mali. Dnes ma odrádza strmší kopec, či už vyškriabať sa ním hore, a ešte horšie zliezať ! U nás v Karpatoch je hríbov dosť, hubári vedia tiež kde je ich neúrekom. Ja som až také šťastie nemala, niekedy "sa podarilo", niekedy sme prišli domov s pár hríbmi. No ale predsa len , dvakrát sa v mojom živote podarilo naraziť na maxiúrodu hríbov, vlastne trikrát, ale to nemôžem až tak počítať, lebo cestou po sibírskych lesoch pri brehu Bajkalu, sme videli toľko hríbov, až som z toho dostávala migrénu. A bolo by úplne zbytočné ich zbierať, lebo nám ich nemohol a nesmel pripraviť nikto v hoteli.
Tak teda, prvýkrát to bolo pred rokmi, keď deti bolo ešte treba varovať, prišla mama a my s Al Rašidom sme sa dostali na Záhorie - "na strelnycu", ako sme zvykli hovoriť vojenským lesom, kde bola možnosť vojsť s povolením úradov. A ja som sa tam teda dostala! A práve boli dni, keď sa hríbom darilo, aj keď sa im nechcelo. Vošli sme do lesa, všade tíšina , hríby bolo "cícit" všade. A hneď pod stromami na machovom kopečku nás vítala celá armáda hríbov, od najmenšieho po ten najväčší. Od radosti som zvískla, opatrne odrezovala, čistila, ukladala do košíka. Netrvalo dlho, keď zrazu akýsi divný zvuk preťal ticho lesa. Akoby kaťuša zavískala a niekde v diaľke čosi buchlo. Zdrevenela som jak starý kaleráb. Muž mi hovoril, že kľud, to je ďaleko. Ale keď to hvízdanie a búchanie neprestávalo, už ma to vyľakalo tak veľmi, že som sa miesto chôdze, plazila po tráve a suchom lístí ako partizán. A bolo po radosti, ale domov sme prišli s dvomiplnými košíkmi a ja som sa zapovedala, že už viacej "na strelnycu" nepôjdem. Ešte dlho po tom,som sa budila aj pri hrmení, keď prišla letná búrka.
Druhýkrát to bolo v Martinských lesoch, kde sme boli týždeň na chate. Prvý deň sa syn vybral dolesa, za hodinu prišiel s plným košíkom. Tešili sme sa, čistili, varili. Na druhý deň išiel zase, opakovalo sa to, čistili sme, varili a začali sušiť. Tretí deň sa vybral znvu do lesa a už sme mu s prísne zdvihnutým prstom prikazovali: Ber len mladučké, maličké!
Priniesol ich zase plný košík, to sme už frflali, krájali, frflali, sušili a celá chata smrdela od hríbov tak, že to až nezdravé bolo.
Štvrtý deň sme ho chceli priviazať o psiu búdu, aby do lesa nešiel. Išiel, priniesol, ale čistil si ich sám. Za celý týždeň sa ako - tak hríby presušili, bolo ich toľko, že sme rozmýšľali, ako ich prevezieme domov. Podarilo sa, doma sme ich dosušili v domnení, že bude ich dosť aj hádam na dva roky. Keď sa doma presušili durch, hodili sme ich na váhu. Bolo ich asi pol kila!!!
Ale aj tak hríby ľúbim vo všetkých podobách a veru, zopakovala by som si to po rokoch zase.
babidka
Vraj "veľká škoda tých vyhodených hribov ":-) Samozrejme , ak donesiete z lesa 1-2 košíky hríbov , tak sú vzácne . Ale náš otecko brával na hríby zásadne ruksak-volal ho hatižák- a ten doniesol plný každý deň :-) Aj v čase , keď " nikde nerástli" tak nosil hríbov toľko , že sme nimi zásobili obe babky , všetkých strýkov aj tetky:-) A bolo úplne normálne , že v sezóne priviezol plný kufor hríbov v našej Fordke . Mama sa už nečudovala ničomu :-))) A ani ja so sestrou .
babidka
Ja milujem vonu hribov - v lese :-) Denne chodievam s našimi psami po lesoch a tiež nájdem hribov dosť . Neberiem ich . Občas sa im prihovorím , pohladím ich ...a idem dalej . Stane sa však , že k obedu by sa zišiel nejaký hríbik a tak ich zopár domov prinesiem a použijem . Ale NIKDY nezjem hríby pražené na cibuľke či s vajíčkom ....ako dieťa som sa nimi prejedla do konca života :-)
arasidka
To ti verím, babidka! Ja milujem hríby s krupicou, jemne ocesnakované, nedávno sme to s Jericou preberali.
evusik
tak touto témou ste mi ulahodili... sedím pri notebúku a usmievam sa ako ši-ši, to preto, že si spomínam nato ako som v nedeľu ráno ako malá budila celú rodinu a drankala aby išli so mnou do hory na hríby... chodili sme celá rodina, otec z ruksakom a po ceste ho mal taký plný, že keď sa zohol aby zdvihol ďalší, z ruksaku mu vypadli tri... a ako som raz už po ceste domov našla dubák veľký ako tanier a ja malinká som si ho niesla domov ako dáždnik... a ako sme raz, to som bola len s mamou, zablúdili a mňa doštípal sršeň a my sme skončili na pohotovosti a všetky hríby čo sme našli mama dala doktorovi... ten bol taký šťastný, že mi od radosri chcel pichnúť ešte jednu injekciu!!!!!
pamätám si roky keď bolo hríbov až-až... sušili sme ich na sitách aj sme ich navliekali na cverny a vešali po chodbách.... a tiež to tak bolo, otecko doniesol a viac sa nestaral.... môj muž je tiež veľký hríbar, pozerá do kalendára kedy bude spln, či je dosť vlahy a aj keď je sucho ide sa pozrieť na tie svoje miestečka.... takže nás zásobí, keď je dobrý rok tak aj blízku rodinu...
ja som rada keď donesie, ale keď je toho moc tiež mi ten jeho elán lezie na nervy, ale očistím, našťastie je to u nás tak, že čistíme všetci ktorí sme momentálne doma... ja sa nepýtam, v obyvačke dám na stolík starý obrus, do stredu dám košík z hríbami, rozdám nožíky, staré noviny a musia čistiť všetci, veď môžu pri tom pozerať telku :-) teraz vyzerám jak sekera, ale niekto musí doma aj generálovať :-) takže mne mužova úchylka nevadí, škoda, že nie je potrafený aj rybárstvom to by sme sa mali, doniesol by domov rybku, očistil, vypytval a položil na stôl - tak to je čisté sci-fi, myslím, že by som sa neprejedla... ale čo už nemôžem mať všetko....
a viete čo ešte robí ten môj? keď skončíme s čistením tak skontroluje všetok odpad a zo zdvihnutým obočím mi šibrinkuje pred očami nejakým skapatým hríbom, že prečo som vyhodila dobrý hríb... tak ja ešte aj tie prežraté, alebo také ktoré nepoznám musím vyhadzovať po tajme, lebo on je schopný aj do koša kuknúť, že čože sme to vyhodili ... ale ináč je normálny :-)
dorenika
ja milujem chodit na hriby aj ich cistit a krajat ale tenvysledny efekt mi moc nechuti popravde iba v kapustnici alebo prazenici :D
kuchticka
Ach @babidka ! aka len skoda, ze nebyvam blizko, zobrala bych vsetky huby co ty nechces. Ja som uz i zabudla co je to privonat k cersvemu kremenacu (neviem slov. nazov, ale asi osikac), alebo inym hribikom. Mam velmi rada hriby na vsetky mozne sposoby upravene. Rada som na ne chodievala ako decko - skoro rano bosa a palcami noh som ohmatala hribky v trave na okraji lesa. Bola to moja vasen. treraz nemam hribky, iba tuzbu po cersvych hriboch.
frezia68
Všetko,čoho máme veľa,sa nám časom preje.Chápem @babidka ,prečo neobľubuješ huby :-) ,veru chápem.Tu sa objavili recepty na mamaligu,či kukuričnú kašu.My sme po vojne ako deti toho tiež prejedli,na sladko,na slano...netúžim po nej.A huby?Bola som vášnivou zberateľkou,pokiaľ som vládala chodiť...Važecké lúky ponúkali množstvo krásnych dubákov,ani do kopcov netrebalo.Raz som bola na liečení na Štrbskom plese a tam so spolubývajúcou a jednou "pani horárkou" sme tvorili trojicu,ktorá denne hodila na hríby ,aj miesto procedúr.Okrem základných sme nemuseli chodiťa lekár súhlasil,lebo "dobrý vzduch"liečil tiež.My sme najprv sušili na izbách,potom som nosila sestre do PP ( veď nedaleko),keď už v izbách nebolo kam rozložiť a boli na nás sťažnosti,nosili sme kuchárom.Tí urobili množstvo praženice a kto práve zablúdil do jedálne,dostal.Ale pani horárka zvedavcom naše miestá neprezradila.Aj sa muži za nami vybrali do lesa a sledovali,ona nás viedla do kopca,až sme ich stratili,oblúkom na "naše" miesto.A ja mám orientačné schopnosti asi ako novorodeniatko,mne to bolo jedno,ak by ma nechali samu v lese,tak som stratená.Ale vždy to dobre dopadlo a bolo to najkrajšie liečenie :-) O rok som išla na huby s partiou na to naše miesto,ale bol len výlet.Huby dokopy jeden košík a sklamanie.Asi som to správne miesto nenašla,alebo nebol správny čas?Ale výlet pekný,veď Tatry sú krásne aj bez húb.Ale pravdu povediac,zber húb je vášňou,ale jesť ich tiež nemusím :-) ,hoci som sa ich nikdy neprejedla,ako @babidka .
pacik
Hubárčenie zbožňujem, ale len dovtedy, kým sa na hríby nevyberie syn. Má na ne nos, to je pravda, ale keď po príchode na záhrade vysype tú hromadu hríbov, konárikov, hliny, prsti, trávy a ja neviem čoho ešte, obchádzajú ma mrákoty. Čistenia sa veru nechytí a ešte sa čuduje, prečo nie som prešťastná z jeho úlovku. A nedá si povedať, že do lesa treba ísť s nožíkom a pekne na mieste nálezu ich aj očistiť, ako to teraz robievam ja. Čo už, iná generácia, nahonobiť veľkú hromadu a hlavne čím najrýchlejšie :-)
babidka
Moj otecko vravieval , ze hriby sa "ukazu" iba niekomu . Nie kazdy "vidi" hriby :-) Tam kde ja vidim jeden -dva - moj muz vidi 10 :-) Ale tym , ze som denne v lese tak som v dedine povazovana za odbornicku a znalkynu :-) Ked zacne sezona , denne sa ma pytaju ludia z dediny " rastu? a kde? a ake ? nasli ste ?" Tazko im budem vysvetlovat , ze hriby nehladam , nezbieram a nechcem :-)))
Tak jednoducho poviem - su alebo nie .
Kde ? kazdy ma svoje miesta .
Nasla si ? Ano .
To staci . Ved kazdy zdedil "svoje miesta" po otcovi , dedovi ci babicke :-)
violetacamorova
Babidka to ti verím, že čistenie takého množstva hríbov nie je žiadne potešenie. Aj u nás sa triedili hríby podobne ako u vás. Ale my sme toho nikdy tak veľa nenazbierali ako vo vašej rodine. A prvé poriadne dubáky som našla až v Škótsku. Doma maximálne kozáre, kopec masliakov a nejaké suchohríby. :)
evusik
to je tak... keď v sobotu donesie chlap jeden košík plný hríbov, fajn... keď donesie v nedeľu plný košík hríbov, tiež fajn... keď ale v stredu povie, že ráno skôr než pôjde do práce vybehne ešte na hríby, zbystríte a tušíte ťažké chvíle, nastanú keď vám prinesie dva koše plné hríbov a vašu neochotu očistiť ich chápe ako čistú nevďačnosť... veď on sa stará o rodinu aby bolo všetkého dosť a vám sa nechce urobiť takú maličkosť - LEN ich očistiť.... aké sme my ženy hrozné :-)))))
anina6
no aj sa už teším keď začne hubárska sezóna. Minulého roku sme boli v lese pomaly každý deň a stále sme doniesli. Najlepšie sa mi chodilo s mojou švagrinou, cestou do lesa sme si dobre pokecali a cesta nám ubiehala veľmi rýchlo. Najkrajšie huby boli v jeseni a bolo ich dosť. Ved hovorím, každý deň sme boli v lese. Ked som došla domov, už po ceste sme si vraveli, že stačí, že budeme oddychovať. Ale ráno, ked sme sa zobudili, už mi švagriná volala, tak čo ideme? Jasné, že sme šli.
Môj manžel mi až závidel, ked mi zavolal cez deň z roboty a ja som bola v lese. Potom to všetko chcel dohnať cez víkendy, tak ma vláčil po celom chotári, ked som už nevládala, stále som sa mu vyhrážala, že s ním viacej nejdem do lesa. Ale ked sa vyberal, že pôjde sám, nedalo mi a išla som zas. A nazberali sme tých hríbov neúrekom, tiež som už niekedy mala nervy čo s toľkými hríbami, ved ich mám plnú mrazničku, kopec nasušených, ale ako som predtým písala, boli sme na to dvaja. Viac menej som tie nasušené porozdávala deťom aj známym, ale pre mňa je to dobrý relax, chodiť po lese a tešiť sa ked nájdem hríb.
bobana999
dobre som sa nasmiala na niektorých príspevkoch a veru tiež mi to pripomenulo pár zážitkov na ktoré spomínam dodnes rada.Naši nás na hríby vláčili so sebou všetkých štyroch.My deti sme to brali ako super výlet...nezabudnem na to asi nikdy ..keď mama zložila ruksaky na jednu kopu a v prvom rade nám všetkým ponatierala rožky s paštétou a každému dala do ruky paradajku..narobila rožky aj do zásoby ak by náhodou bolo málo a ž aj behala po lese a hľadala hríby.My decká keď sme boli konečne zasýtený sme sa tiež pustili do hľadania hríbov...ale len v blízkom okolí ruksakov...ale súťažili sme medzi sebou kto nájde viac.Milujem hríby,vôňu hríbov a hoci aj obyčajnú masliakovú praženicu..za tú by som si dala aj do kolena vŕtať.Dnes žijem v kraji kde také fajnové hríbiky nerastú ale našťastie ešte stále ma zásobuje moja mama...Môj muž nepoznal hríby,ani nikdy nebol na "hubačke" preto sme využili jednu dovolenku v Banskej Štiavnici a potúlali sme sa po lesoch a ako zázrakom bol to práve on čo objavil pri chodníku kuriatko a neskôr aj osikáč....samozrejme som mu s nich musela urobiť praženicu aby aj on vedel ako taká dobrota chutí...toto leto sa už moc tešíme na dovolenku a na stanovačku spojenú s túlačkami po Zvolenských horách..verím že si hríbov užijeme dosýta....Nuž a tie ryby???U mojej bývalej svokry na vianoce chodil do nás zabíjať a čistiť kapra sused...Záhradná kuchyňa...tam to volali "kúpelka" bola zakaždým v katastrofálnom stave...šupiny sme mohli aj zo stropu zoškrabovať...až som sa raz podujala že vtedy ešte môjmu manželovi ukážem ako sa to robí a nebudeme my veru nikoho volať do nás robiť na vianoce bordel...Ja ako dieťa som bola vždy pri všetkom čo robil otec...a samozrejme som pri všetkom asistovala a teda mala som to okukané ako čo treba s kaprom robiť...jedny vianoce som nachystala tĺčik,kliešte,lopár a utierku a šli sme do tej našej nešťastnej kúpelky kde na nás už vo vani čakal kapor....smiala som sa ako bláznivá keď som videla ako sa manželovi pri tom všetkom strašne triasli ruky...ale odvtedy to na vianoce bola vždy jeho robota....
ampara
Možno si treba z toho lesa vziať len toľko ,koľko potrebujeme a nechať tam aj pre iných ,alebo pre lesné zvieratá. V Nemecku,Rakúsku a Švajčiarsku majú na toto lesné stráže. Pri odchode z lesa vám odvážia,koľko máte hríbov,ak máte viac,ako 2 kg na osobu,tak vám ich vezmú.A majú pravdu!
babidka
@ampara , ver mi , ze u nas je tolko hribov a take rozsiahle lesy , ze ziadna straz by toto neustriehla :-) Ved kto by ustrazil ked ma kazdy les par krokov od domu , nemusim hriby ani "hladat" aby som mala o chvilu plno ?:-) U nas sa nezbiera vsetko co vidis - iba niektore druhy . V lete hrib bukovy a kozaky , ak v jeseni nie je dost bukovych, tak sa beru "aj " kozaky a masliaky . A potom este podpnovky . Jeden druh vsak chce kazdy - u nas ju volame fejdergomba alebo barana hlava , odborne sa nazyva Kucierka velka .Miesta jej nalezu si kazdy chrani ako rodinne tajomstvo :-) je vyborna na polievku .
damisa
s úsmevom tu čítam všetky "príhody" s hríbami a už sa teším kedy nastane ten čas vybehnúť do lesa. @babidka normálne mám chuť prichystať košík a v gumákoch čakať pri dverách na signál "už rastú" a urobiť prepadovku do okolia Sniny. U nás toho roku nebolo hríbov a s úžasom som pozerala v tv na tú spústu hríbov čo bolo u Vás, no proste krása pre oči.
babidka
@damisa , v sninskom okrese je vela krasnych miest bohatych na hriby . Staci sa dostat na tie spravne :-)Aj uplny "hribovy laik" najde urcite hriby na Kolonickom vrchu , v Ladomirove ci v Hostoviciach . V nasej dedine je to miesto zvane Bereznik -z kuchyne sa pozeram priamo nanho :-) Tam chodia vsetci na istotu a hriby tam su aj ked "nikde nerastu".
hannah22
dobré čítanie, usmievam sa ako dobre si to @babidka a @sovka poriešila... huby milujem aj rada zbieram ale už nemám kde, trošičku Vám dievčatá závidím vašich rybárov a hubárov ... ja mám len leteckého modelára.... ale z práce sme partia kedysi chodili na huby, Izra, Vinné,Bukovec, najkrajšie hríby sme našli v lesoch pri Ubľi, iba cez víkendy a potom usilovne čistili, varili a tešili sa z úlovkov....ale pekné spomienky zostali a preto nech rastú.... aj ked sa potom musia čistit..... :))
rea1
jáj, @hubata , hubata, prečo sme sa my nestretli skôr? boli by sme sa zobrali my dve a ako ideálna dvojica by sme chodili na hríby, bárs aj o tej 4-tej ráno, na ryby, čistili by sme, varili a vypekali, starali sa o záhradu a o slépky ... a bolo by nám sveta žiť. :-)) ale nie, my sme si museli obesiť na krk hubatého a reáka 1. a reáka 2. ! no bolo nám to treba? :-)
ale na hríby chodím s nadšením a babrem sa s nimi tiež s nadšením. na ryby chodí syn (teraz už len jeden), takže aj prísun rybaciny, čistenia a šupín mám ošetrený. a dcérin svokor je hubár - vášnivec, tak sme už na tento rok dohodnutí. :-)))
@ara šidka, na tej strelnycy sa aj tak hríby lovili najlepšie. chodievala som tam (a aj chodievam) zásadne načierno, vždy som dúfala, že ak natrafím na nejakého kontrolóra, že sa mi podarí sa zo všetkého vykecať a dostať systémom ó, ja blbeček, to som ani netušila! ó, priepustka, povolenka, jéžišmária, to treba? som o takom ani nepočula, ale nabudúce už určite a isto-iste budem mať! a môžem už ísť? :-))
zuzik01
ja som ako mala na hriby nikdy velmi rada nechodila... bol to pre mna skor trest a vzdy som sa bala, ze sa stratime. Jedinym svetlym momentom bolo, ked sme mali zahryznut do pripraveneho chlebika a vypit teply cajik ;-) teraz ale na tieto casy s radostou spominam a veruze by som sa aj rada opat vybrala na zber hub. Skoda len, ze na Cypre moc nerastu a ked rastu na Slovensku, tak sa mi neda dojst ;-( takze sa mile dievcata vytesujte z hribikov a ak uz aj nie z nich, tak aspon z ich zberu.. ved prechadzka lesom je krasny zazitok ;-)
kamilka61
z chutí som sa veľmi zasmiala na konci tohto škaredého týždňa, pozdvihlo mi to náladu, ďakujem za pekné príhody :-)



 



TOPlist