Pekingská kačica

vegecan - bez fotkyvegecan, 11. augusta 2010
Na úvod uvediem, že vegetariánkou som od svojich 11tich rokov, je mi jedno, že ryby "len" plávajú a pavúkov vo svojom byte pravidelne vynášam v ruke na balkón. Vajíčkam sa tiež prakticky všemožne vyhýbam, pretože mám pocit, že z toho žĺtka na mojom tanieri mohlo vzísť milé žlté kuriatko.
Preto už v lietadle som pocítila, že to nebude celkom jednoduché. Viete byť tým pravým vegetariánom, nie je jednoduché ani u nás. Ak nie ste zástancom vyprážaného syra (najlepšie ešte so šunkou) či rizota zo sterilizovanej zeleniny prípadne palaciniek, najväčší výber sa vám dostane v pizzerii. Preto som niekoľko hodín letu strávila pochybovačným pohľadom na svoju susedku - celkom milú Číňanku, ktorá v pravidelných intervaloch zo svojho ruksaku vyťahovala vajíčka na tvrdo a veselo lúpala škrupinky. Preboha, čo tá musí mať za cholesterol, tak ma napadlo.
Vystúpila som na obrovskom letisku v Pekingu a nastal ďalší značný problém. Moja celkom schopná angličtina sa ukázala ako celkom zbytočná a síce som nesmierne rada, že ovládam celú našu slovenskú abecedu aj s jej mäkčeňmi a dĺžňami, na čínske znaky sme jaksi nedozreli. Nakoniec som sa dostala úspešne do taxíka, ukázala svoju čínsku adresu v čínskych znakoch a šťastná sa nechala odviezť do svojho vysnívaného Pekingu. Vystúpila som, oboznámila som sa so základnými vecami ako napríklad že cez cestu prejde prvý ten, kto na ňu vstúpi a je úplne jedno, či ide o autobus, bicykel, auto alebo chodca. Ďalšie zlaté pravidlá - voda z vodovodu sa zásadne nepije, lebo by ma asi zabila a použitý toaletný papier sa hádže vedľa. Nie je problém.
Hneď vedľa domu bol milý supermarket. Tak a ide sa nakupovať. Doma úspešne oboznámená so všetkými druhmi jogurtov, ktoré môžem alebo nemôžem kvôli želatíne, tu totálne dezorientovaná márne hľadajúc aspoň jeden známy výrobok či kelímok s anglickým zložením. Vytiahla som teda svoju tajnú zbraň - slovník a hľadala sóju. Ukázala som to tete, ktorá vykladala tovar a tá mi vzápätí hlavou mykla ku kopue sójových výrobkov. Výber široký, ja spokojná, tak som sa obzerala po supermarkete ďalej. Fascinovali ma niektoré tie druhy ovocia, ktoré vlastne ani neviem ako sa majú konzumovať, smiešna zelenina, keď prišiel zrazu šok do hlavy. Pult so 150timi druhmi tofu. Keď si predstavím to fiasko u nás, že tofu biele alebo údené, ešte aj teraz sa chabo zasmejem. So spokojnou igelitkou som sa vrátila do bytu, kde som sa zoznámila s našou čínskou spoločníčkou, ktorá (ne)chutne sŕkala akúsi zvláštnu polievku z misky. Až neskôr som pochopila, že tými pazvukmi pri jedle ju vlastne vychutnávala..
Nasledujúce ráno som z okna sledovala ulicu plnú bistier, reštaurácií,.. Obdivovala som všetkých tých čašníkov, kuchárov a ostatných pracujúcich v týchto zariadeniach ako každé ráno všetci spoločne mali pred vchodom spoločnú rozcvičku. Všetci poctivo oblečení v uniformách, kuchári dokonca aj s čapicami na hlavách.
Prišiel čas obeda a moja ťažká dilema, kam vkročím. Vybavená s lístočkom s čínskymi znakmi, ktorý obsahoval : „Som vegetariánka, nejem mäso ani ryby,“ som sa odhodlala vkročiť do jednej z tých milión reštaurácií. Posadila som sa a čakala na lístok. Dostala som svoj jedálny lístok a rýchlo vytasila ten svoj. Čašníčka si ho pozorne prečítala, vystrašene na mňa pozrela pohľadom typu „Preboha, a to prečo?“ a s úsmevom mi ukázala na jednu stranu. Úsmev som opätovala, ktorý som ale hneď vzápätí stratila pri pohľade na tie pekné znaky, absolútne netušiac, čo majú znamenať. Popukala som si prsty na rukách, zavrela oči a prstom ťukla do jedného riadku. Vypýtala si k tomu ešte misku bielej ryže (samozrejme so slovníkom) a milo prekvapená som vyfasovala vynikajúce pikantné tofu s hubami a zeleninou. Nemilo prekvapená som k tomu dostala aj paličky, s ktorými som absolútne nevedela jesť, prskalo to všetko okolo mňa a cítila som sa ako prasa, ktoré servítkou stále utieralo špinu okolo seba. Asi tak po polhodinke zľutovania mi priniesli plastovú vidličku, a tak som sa najedla. Konečne.
Neskôr mi ešte bolo vysvetlené, že ten svinčík, ktorý som okolo seba robila, je v najlepšom poriadku, pretože tým vyjadrujem česť kuchárovi a jeho schopnostiam. Keď som v iný deň navštívila inú reštauráciu, pochopila som jasne, o čom bola reč. Sledovala som štyroch Číňanov ako priamo na zem pľuli kosti z kuraťa, grgali, jedli jeden cez druhého a čašníci ich náramne spokojní sledovali. Bez výčitiek svedomia som teda nechala dve zrnká ryže, čo mi z misky vypadli, na stole a vychutnávala si svoj obed na čínsky spôsob.
Je zvykom, že sa v reštauráciách podávajú obrovské porcie, ktoré ak sa nezjedia sa balia domov na večeru. Je zvykom, že obedovať sa chodí vo väčších skupinkách, kde každý z každého s tými čarovnými paličkami koštuje jedlo toho druhého. Páči sa mi, ako dlho obedujú a pri pohľade na nich máte pocit, že sa oslavuje. Hotová spoločenská udalosť.
Medzi ďalšie čínske zvláštnosti patrí aj, ja som si to tak nazvala že „vždy teplé jedlo“. Jedlo si stále udržiava svoju teplotu nad kahančekom s ohňom a vy si naberáte do misky. Misiek je viac a prelieva sa z jednej do druhej, neviem podľa čoho sa určuje postup. Keď mi to priniesli, tak som tento proces dosť značne nepochopila, pretože susedný stôl sa ma hneď ujal, a tak som sa pridružila k čínskej skupinke a jedla s nimi. Snažila som sa im vysvetliť, že z toho ich ochutnať nechcem, pretože neviem čo v tom je, no neúspešne. Tak sme sa radšej všetci na seba pekne usmievali a oni ma v praxi obsluhovali, aby som jedla tak, ako mám. Priznám sa, že tak dobre som sa necítila dlho predtým a ani potom na žiadnom obede. Objavili aj môj fotoaparát, a tak sme sa fotili, smiali a hodovali. Všimla som si, že prakticky na každej fotke, ukazujú mierový znak.
Čínska kuchyňa sa delí na štyri základné školy, z toho v Pekingu nájdete všetky. Z tej severnej, ktorá tu avšak prevláda, som si obľúbila najmä jarné závitky zvané čchunťuan a varené knedličky ťiaoci plnené všetkým možným, v mojom prípade teda zeleninou. Je to skutočná delikatesa a pikantné omáčky (vegetariáni pozor na rybiu omáčku!!) podávané k tomu, mi neskutočne ulahodili.
Na čo tiež nikdy nezabudnem, bol zamilovaný párik pri stolíku vedľa mňa. Chlapec sa s dievčaťom držali za ruky a pozerali na seba láskyplným pohľadom, keď v tom dievča vybehlo von, prešlo cez ulicu, vošlo do obchodu so zeleninou a ovocím a vrátilo sa so sáčkom. Skutočne ma zaujímalo, či si šla kúpiť u nich tak obľúbené tekvicové semiačka, ktoré lúskajú ale naozaj všade a vytiahne ich tu ako predjedlo. Preto som skúmavo sledovala, aký poklad vytiahne a hen! Cesnak! A tak si s priateľom ošúpali cesnak a papali strúčiky predtým, než sa donieslo jedlo. My, ktorí si robíme problémy, že zjeme dáke trápne špagety s paradajkovou omáčkou, v ktorej je trochu cesnaku, by sme si tu mali vziať príklad. Prečo by nepríjemný dych mal niečím odradiť čistú lásku? 
Nezabudnuteľná, no nie tak pekná, je aj nasledujúca spomienka. Jedla som si svoje ryžové slíže (ich príprava je NEUVERITEĽNÁ) so zeleninou a chilli a cítim rybí smrad. Otočím sa a sledujem malú Číňanku, ktorá sa cez celú reštauráciu trepe s rybou trikrát väčšou než ona a zanecháva za sebou nepríjemný povlak na zemi a hlavne.. odporný zápach. Takéto podobné spomienky mám aj na tradičné čínske trhy. Áno, vskutku exotika. Hady omotané na paličkách, hviezdice namiesto lízaniek a bielkoviny v podobe chrumkavých kobyliek. No dobre teda. Dopočula som sa ale aj, že ozajstnou špecialitou, i keď zakázanou, sú medvedie laby. Kebyže to ešte zavŕšim tou hráškovou zmrzlinou, myslím si, že by som skončila na výplachu žalúdka, aj keby som nemala problémy jesť mäso.
Najviac ma bavilo sa stravovať v menších reštauráciách (viac špiny, ale o triedu lepšie jedlo), kde som vchádzala so svojím pomocníkom slovníkom priamo do kuchyne a ukazovala prstom, čo môžem a čo nie. Pozorne som stála pri každej panvici a hrnci, kde sa pripravovalo moje jedlo a rýchlo odťahovala už spomínanú hrozbu s názvom rybia omáčka a vlastne všetko ostatné, čo sa mi zdalo podozrivé. Jediné, čo kontrolovať netreba je ryža a treba uznať, že tú variť vedia špičkovo.
Čo tak napísať na záver. Poznáte ten vtip, že Číňania zjedia všetko čo chodí, okrem auta, všetko čo lieta, okrem lietadla a všetko čo pláva, okrem lode? Pri pohľade na deti v parku, ktoré namiesto cukrovej vaty obhrýzajú morských koníkov, pochopíte že,.. že to nie je vtip. :))


@zareaguj


Diskusia k článku

alena45
Pútavý článok, len som stále hľadala nejaký zážitok s tou pekinskou kačicou, čo je v názve.
evusik
Veľmi pekné, to by vyšlo aj na seriál. Napíš ešte niečo :-)
2010
alena 45,
ja som sa vzdy smial ked som sa zacinal tulat po svete.
"Slovak vo svete hotova opica "( alebo kacica).
Vegecan , pekne napisane , moj mladsi syn sa pred par dnami vratil z Ciny ( jeho druhy vylet) chce tam ist byvat na par rokov.
frezia68
Veľmi zaujímavý článok,najmä pre nás,čo už necestujeme.Ak pridáš ďaľšie zážitky z ciest-potešíš :-))
evanaaa
Rada čítam cestopisy a rôzne zážitkay z ciest po svete, tak sa človek najlepšie dozvie o rôznych tých zvláštnostiach, zvykoch, o tom , čo s asmie a čonie a podobne, takže ma tento článok zaujal a pobavil. Len neviem, či by som ja ochutnávala jedlá iného z jeho misky a naopak. Niekedy treba mať dobrý žalúdok. Ale asi horšie by to bolo niekde v Afrike, kde do jedál aj ....no, asi si domyslíte. Ináč, dobrú chuť všetkým cestovateľom.
hannah22
píš prosím, dobre sa to číta, necestujem tak aspoň čítam a ďakujem ... :))
samanka
@Vegecan len píš ďalej svoje zážitky, príjemne som sa pobavila. Aj keď ja som "všežravec", čínske jedlá si vyberám "vegetariánske", pretože mi veľmi chutia. No a ryža? Tak to by som si "prišla na svoje". Mojím nesplneným snom je navštíviť Čínu. Ale mne sa sny plnia-aj keď po rokoch.
babav
Pekne zaujimavo si opisala svoje zazitky!Cinania naozaj zjedia ,ako si to napisala vsetko,aspon podla toho co som sa docitala.Najviac ma vsak sokovalo ,ze zabijaju malinke kaciatka ( zlte ,krasne );-( ,
aby mohli z nich robit specialitu,vysmazane kacacie jazycky.Mam zimomriavky uz len pri tej predstave!
tinca
@vegecan aj mňa zaujíma prečo ten názov zážitku? Ináč perfektný článok, bavia ma čítať takéto zážitky
lucylee
krásny zážitok, ja ryby nejem od mala a mäso som prestala jesť asi 3 mesiace dozadu, v septembri sa chystám do Kórey, tak som zvedavá ako tam budem bojovať s jedlom, potom napíšem :-)
vegecan
Popravde najvacsiu "hrozbu" pre mna predstavovala prave ta rybia omacka, takze drzim palce:)))
nazov je len ako typicka miestna specialita a tiez, ze som sa citila pri kazdom stravovani ako kac, kac, kacena:)
a dakujem, som rada, ze sa clanok paci:))
dobizu
@vegecan - výborná štylizácia a ľahkosť fráz. Veľmi dobre sa to čítalo. A tie neskutočné zážitky!!! Píš, píš, píš... už teraz sa tešíme... :-)
bozulka
Pekný zážitok,zaujímavo napísaný,hlavne pre nás, ako píše @frezia čo sme neboli a už ani nebudeme v takých exotických krajinách.Ďakujem.
arkoiris
Veru tak,krásne sa to čítalo a predstavovalo,len píš ďalej,určite máš veľa krásnych zážitkov.
tetuska
super článok, veľmi ma pobavil, až mi slzy stekajú po lícach, ale najlepší je záver s tým vtipom...to nemá chybu...
halina
Aj ja som milovnicka cinskej kuchyne, ja by som asi tiez vsetko pojedla, nevadi mi nic. Ale ten clanok je naozaj skvely, mala by si fakt pisat a spojit sa s nejakou redakciou, mam rad tento lahky vtipny styl, ja by som i tie knihy kupila. Napis nam este viac o tvojich cestach.



 



TOPlist