Oblievačka

kecupicekKecupicek 18. apríla 2017 o 20:12

Bol zelený štvrtok. Gazdinky vypekali koláčiky a pripravovali rôzne pochúťky, ktoré chceli ísť na Veľký piatok posvätiť. My, deti, sme si lámali hlavu ako uvariť najvoňavejšiu fialkovú voňavku na blížiacu sa oblievačku. Bratranec prišiel s návrhom, že najviac fialiek rastie pri kostole. Utekali sme ku kostolu a za nami aj náš psík Mišo. V malom domčeku pri kostole bývala aj cigánska rodina s dievčatkom. Vybehlo za nami a spolu sme zbierali fialky, naháňali sme sa a pišťali. Pri kostolnej studni nás chlapci začali oblievať . Utekali sme sa skryť do chodbičky ich domčeka. V tom zhone sme za sebou nezavreli dvere. Môj verný strážca Mišo vbehol za nami. Poňuchal kdesi v kúte a stratil sa medzi vedrami a košíkmi. Vrátila som sa domov veselá a celá mokrá. Kým ma mama prezliekala a pri tom nešetrila výčitkami aká môžem byť chorá, počula som na dvore krik. Cigánka celá zadychčaná sa s krikom pýtala môjho ocka: " Nevidzeli sce tu takého veľkého psa? Ukradol mi celu hlavu zo švini. Z čoho ja navarím studzeninu na Veľkú noc?" Pes Mišo nevinne hľadel zo svojej búdy a čakal čo bude. Otec pokrútil hlavou, že nevidel, čo bola aj pravda. Nemáme veľkého psa. Keď sa otec dozvedel kde sme boli, začali sme pátrať. Celá hlava zo svine bola zahrabaná v kope piesku, v kúte nášho dvora. Trčalo len ucho. Miša čakal krutý trest, celý týždeň na reťazi. Ako sa mu toto podarilo? Cigánka sa to nikdy nedozvedela.
Komentáre k článku:


Pridaj komentár k článku:
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist