O receptoch & čo varili naše babičky .

akeber - fotkaakeber, 28. februára 2013
Pred nedávnom so si zakúpila knihu Slovenský rok od R. Stoličnej.
Sú v nej uvedené originálne recepty zozbierané po slovenských
dedinách , kde gazdiné varili skôr od oka a veľmi šporovlivo . Varili
z potravín ktoré dnes už skoro ani nepoznáme a nepoužívame .
Kniha obsahuje okrem receptov aj pranostiky a zvyky z určitých
regiónov . Zaujala a o niektoré recepty by som sa s vami rada
podelila .

Doslovný opis .

Polievka zo žihľavy . ( Liptov )
Koreňovú zeleninu a cibuľu pokrájame na rezance , vložíme do
vriacej vody a varíme . Asi štyri hrste mladej žihľavy umyjeme a
na sitku sparíme vriacou vodou . Pridáme ju do polievky , osolíme
spolu uvaríme . Mäkkú zeleninu a žihľavu pretrieme cez sitko. Z
masla a múky urobíme zápražku, zalejeme vodou a vlejeme do
vývaru .Znova povaríme , pridáme cesnak, soľ a majorán. K
polievke podávame opražený chlieb.
Tak to môže byť dobrota .

Slepá kura . ( Liptov )
Do pol kila krupicovej múky pridáme soľ , 2-3 vajíčka , trocha
vody , vytopenú slaninu s opraženou cibuľkou a posekanú petrž.
vňať . Po vychladnutí z masy urobíme dve knedle, ktoré dáme
variť na 15 -20 min do polievky ( hydinového vývaru ). Uvarené
sa krájajú na plátky a jedia sa samostatne alebo k mäsu .

Úhrabky . ( Kysuce )
Kilo zemiakov ošúpeme, polovicu z nich pokrájame na kocky a
uvaríme v slanej vode .Druhú polovicu nastrúhame , pridáme
múku a vypracujeme cesto na halušky , ktoré vyvaríme v slanej
vode .Na cibuľovom základe udusíme kyslú kapustu , do ktorej
vmiešame halušky a uvarené zemiaky . Pred podávaním jedlo
omastíme vyškvarenou slaninou .

Baranie kotlety s kapustou . ( Orava )
Na dno hlbokého hrnca položíme na plátky nakrájanú údenú
slaninu , na ňu vrstvu nakrájanej hlávkovej kapusty alebo kelu a
naklepané , osolené a rascou posypanébaranie kotlety, ktoreé
prekryjeme novou vrstvou kapusty alebo kelu . Vrch pokryjeme
tenkými lupienkami zemiakov . Osolíme a zalejeme kyslou
smotanou . Hrniec vložíme do väčšieho hrnca s vriacou vodoua
zakrytý varíme dve hodiny .

Bumburica . ( okolie Trnavy )
Uvarenú, ošúpanú a na okrušteky pokrájanú cukrovú repu a
červenú cviklu posypeme rascou , soľou a cukrom .Zalejeme
nevarenou octovou vodou. Necháme 3-4 dni prikryté postáť na
teplom mieste. Jeme s mäsom a upraženými zemiakmi . Doružova
sfarbenú vodu pijeme od smädu a toto " vínko " môžeme dávať
aj deťom .
:-D

Hontianske lepníky .
Z bieleho chlebového cesta vytrhneme kúsky asi vo veľkosti
päste . Rozvaľkáme ich na okrúhle placky. Potierame plnkou z
uvarených , pretlačených zemiakov , ktoré osolíme trocha
osladíme pridáme nasekaný kôpor , vajíčko a vymiešame .
Najlepšie sú pečené v peci .

Žgance ( Hont )
Pol kila očistenej pohánky alebo prosa niekoľkokrát premyjeme
vo vode a dáme variť do 2 lit. vody. Keď začne kaša pukať,
osolíme a za stáleho miešania pridávame múku , kým nezhustne .
Necháme 15 min na teplom mieste . Z masy vykrajujeme žgance
, kroré kladieme do misky s rozpustenou masťou.
( Nepochopila som ,,,, vypražiť ? )
Źgance polejeme vyškvarenou slaninou a môžeme posypať
tvarohom alebo bryndzou . Podávame horúce . Podobné jedlo sa
dá pripraviť aj z kukuričného šrotu .

Liptovské droby .
Rozpraženú slaninu a sadlovlej do jemne nastrúhaných surových
zemiakov .Pridáme nakrájaný cesnak, cibuľu , mleté čierne
korenie , soľ, uvarenú pomletú krv . Premiešame a plníme ovčích
čriev . Hotové vyvaríme vo vode a až potom pečieme . do plnky
môžeme pridať aj uvarený a pomletý bravčový bôčik.
Droby boli v minulosti pre obyvateľov Liptova obľúbeným a
charakter. jedlom , často ich pre to prezývali drobári. Pripravovali
sa najmä na jeseň , keď sa rezali ovce a bol dostatok loja a čriev .

Spišské džaky .
Zemiaky obielime pokrájame a dáme uvariť do osolenej vody . Po
uvarení scedíme, pridáme 3/4 hladkej múky , premiešame a
necháme 5 min. stáť . Potom vypracujeme hladké cesto ,
pomocou lyžice formujeme guľky vo veľkosti orecha . Do
rozpálenej masti pridáme pokrájanú údenú slaninu, postrúhanú
cibuľu, popražíme a guľky polejeme .
?? A čo guľky nevariť ? nesmažiť ? škoda vyskúšala by som .

A nakoniec Domáce pivo ( okolie Trenčína )
2 lit. jačmeňa necháme vyklíčiťa usmažíme dotmava . .Jeden
plech naplníme rozkrájanou cukrovou repou a dáme do pece
sušiť, až mierne piecť . Spolu s chmeľom povaríme jačmeň a
repua pridáme kocku droždia. Po uvarení zmes vlejeme do
kamenného hrnca a necháme šesť dní stáť. Domáce pivo sa pije
chladené, dobre sa pení a chutí ako čierne pivo .

@zareaguj


Diskusia k článku

denyany
väčšinu týchto receptov poznám, alebo som o nich čítala a viem o čo ide, ale bumburica je pre mňa niečo úplne nové. varievam mnoho jedál, ktoré varievala ešte moja babka, teda také typické staré, niektoré som mierne prispôsobila, ale máme ich radi a také zemiaky uvarené v šupke, poliate opraženou cibuľkou a premiešané s kyslou kapusou, to je pre mňa lepšie ako hocijaká pica . :-D
violetacamorova
Tie starodavne recepty su vzacne. A tie dzatky to uz nemusis varit, ta muka vlastne dojde v tych horucich zemiakoch. Kedysi davno nam ich varila mama a videla som ju aj v jej kucharskej knihe "Nasa kucharka" je to velmi dobra kniha. tiez. A tak sa mi vidi ze aj @ stefanm pridal na ne recept.Tu je jeho recept  varecha.pravda.sk/recepty/dzatky/7307-recept.html...
tiez sa nevaria len sa necha muka dojst v horucich zemiakoch.
soncya
nemáš chybu - spiš džatky? nie džaky. Tie sa už tepelne neupravovali, len sa guľky ( u nás sa lyžicou tvarovali také vajíčka) omastili a jedli, tak isto aj žgance (Hont)
všetky tieto autentické recepty majú svoje čaro, mnohé mi ako dieťaťu nechutili a teraz sa ich neviem dojesť.
akeber
@soncya máš pravdu urobila som chybu , ospravedlňujem sa majú byť džatky ....ja tieto recepty nepoznám len máloktoré ...
babidka
Aj ja poznam vacsinu tych receptov - robia sa /robili sa/ ja u nas na vychode . Niektore pod inym nazvom alebo s mensimi zmenami , ale v podsatate to boli kazdodenne jedla aj u nas . Ale tu bamburicu veru nepoznam .
Tiez mam dobru knihu "Slovenska kuchyna " od Ruzeny Murgovej /Stefana Murgu z roku 1995. Ta je vsak uz modernejsia a obsahuje vela novsich receptov ktore sa skor varili v bohatsich alebo "panskejsich "domoch . Jeden cas som varila takmer vylucne podla nej - nakoniec sa jej petencial vycerpal a ...zabudla som na nu . Takze sa asi poobzeram po tej "tvojej" knihe , mozno sa raz zijde vnucke ked bude hladat v mojich knihach o 30 ci 50 rokov inspiraciu :-)
janazjarku
Teším sa znovuzrodeniu všelijakých receptov, ale bojím sa že si ich nikdy nevychutnáme ako tie naše predchodkyne gazdinky..že prečo no preto, lebo aj ten obyčajný zemiak nechutí ako ten zo záhradky, lebo tak to bolo naše starké o tom nevedeli, ale jedli samé bio potraviny. A čo z toho vyplýva, že takéto kuchárske knihy milujeme aj sa nám bude zdať, že fajn no napriek tomu to nebude ono, lebo sme boli tíško keď nám likvidovali socialistické JRD :-( a teraz ohliadame Kauflandovú zeleninu a už sa ani nečudujeme, že prečo je tá mrkva tak oranžovo-belavá...a kde je tá chuť čo o nej píšu tie tradičné kucháročky ??
silvi
tie spisske gulky mozes uprazit, vola sa to džatky alebo niekto to robí tak, že pomocou masti zo slaniny rozotrie do hlbokeho taniera a este to masti zvysnou slaninou s mastou. Podava sa to s acidofilnym alebo kefirovym mliekom
hubata
@janazjarku plne s tebou súhlasím: nájsť chutný zemiak v obchode je obrovský problém. Naše babky ani nevedeli čo sadia, či skupinu A, B alebo C a zemiaky boli univerzálne, nerozvarili sa, chutili pečené, varené, dali sa použiť bez obáv do cesta. Nepamätám sa že by si mama alebo babka robili nejaké problémy "čo budeme variť" pokiaľ sme mali záhradu: uživila celú rodinu ale aj hydinu, kozu, prasiatko a králiky. Bez toho že by nejako rozmýšľali či varia zdravo - varili zdravo. Jedlo sa veľa polievok - veď to istotne poznáte: "polievka je grunt" a každý deň iná, žiadna nebola z kocky, boli vynikajúce, chutné - čo aj jednoduché. Ovocie a zelenina bola na stole od skorej jari do neskorej jesene a až teraz si vážim a spomínam na tie všelijaké chute čo sa nikdy neprejedia.
Keď vidím to dovážané ovocie a zeleninu tak mi je strašne ľúto, že máme toľko kvalitnej pôdy a nevieme si ju vážiť, neobrábame ju, celá republika je samá burina a odpad. Keby takúto úrodnú zem mali Chorváti, Taliani, ale aj hladujúce africké štáty čo by za to len dali! My tu máme všetko: úrodnú zem, pitnú vodu, minerálne pramene, rieky s rybami - len si to uvedomíme až bude neskoro....
domacapani
Plene suhlasim s Hubata. Je to len v nas. Co sa stale obzerame po niecom inom? To co je tu si treba chranit a zveladovat.
K tradicnym jedlam patria aj kulturne tradicie, ktore si tiez nevieme vazit. Kazdy europsky stat si vazi svoje, ci tradicie, ci kuchynu a chvalia sa s tym, len my akosi stale chceme nieco ODTIAL. Mame prekrasne kroje, piesne, tance, drevorezbarov, vysivacky, tkacky, cipkarky, majstrov na slovo vzatych...... len si to nevieme vazit. Tak isto kulturne pamiatky. Nechame si ich rozkradnut, znicit tak, ze su nenavratne prec. Ach jaj. Je mi z toho smutno. Blizi sa Velka Noc. Kto uz len na svete vie tak krasne vyzdobit velkonocne vajicka ako slovenske zenicky? A nielen skrupinky ale aj tie pecene-medovnikove. Len teraz nedavno mali americke cokies tie cierno biele akesi vyrocie. To bola slava. Ale my, my sme si nechali nase vyrobky zdehonestovat. Lebo to co je TAM je lepsie? Ja ked len vidim tu na vareche, co VY DIEVCATA viete upiec a navarit? Vianocne medovniky, strudle, zaviny, kremese, laskonky a list moze pokracovat. Je dobre napredovat ale zaroven si treba vazit a zveladovat to co mame. Dobru noc.
nickdik
Plne súhlasím s Vami , zemiaky sme nedelili do varných skupín, uhorky sa nepostrekovali a bolo ich plno , od ovocia sa konáre lámali...A pridám ešte jeden recept- TREŠENINA: Uvariť zemiaky v šupke , nechať vychladiť tak, aby sme ich mohli ošúpať. Teda - uvarené zemiaky v šupke očistíme, pokrajáme asi na 2-3 cm kocky / všetko od oka /, posolíme a potrasieme kyslou kapustou - tiež podľa chutí-. Pre vylepšenie poliať slaninkou, olejom , pridať korenie a to vám je dobrota a aké zdravé....Zabudla som - kapustu môžte posekať na drobno , ale já mám rada boz úpravy.
gordonko
...mňe tie ,,džaky,, pripadajú ,ako české,,škubánky,, ....posypali sa makom ,cukrom a poliali maslom
peter64
Keď sa robia džadky tak sa voda nezlieva a namiesto hladkej muky ide hrubá mam to overené a odskúšané svokra to tak roby aj teraz mi to pripravila a pre gordonko vaše české škubánky su po našom cikošky ale tam sa zemiaky uvaria v šupke a nastrúhajú na strúhadle a sa spravi s toho cesto ako na pirohy a podáva sa to s opraženou strúhankou
chorvatka
Vdaka vasim receptom si vlastne uvedomujem tu vo Francii, ze aj v tom malom, malebnom a vonavom Slovensku je vela skvelych tradicii, zalozenych na zdravom sedliackom rozume. Len sa za ne netreba hanbit, spominat ich, aby si aj tie dalsie pokolenia uvedomili, ze hoci nas je malo Slovakov, vedeli sme sa vzdy prebit, povstat i z popola a branit si vlastnu hrudu. Vdaka Vam vsetkym sa mi v pamäti vybavuju prekrasne detské hoci i povojnové leta a zimy. Z nicoho nase mamky vedeli vycarit chutny obed, boli velmi vynaliezavé a dômyselné, a hlavne sa im nelenilo, pretoze toho tovaru v obchodoch (v 50-tych rokoch len na listkovy pridel) vela nebolo. A uz v tej dobe sme chodievali kupovat ovocie, zleninu, mlieko ci tvaroh k sukromnikom, ktori nepodvadzali a nepraskovali vlastnu urodu. Nemali sme alergie a civilizacné nemoci (cukrovka, obezita, bezlepkova strava) a boli sme spokojni; Nuz pokracujte v tychto tradicnych receptoch, vdaka vam vsetkym ich pripravujem tu vo Francii a velmi ma tesi, ked i francuzi uznaju, ze nie len ich kuchyna je gastro. Nerobme z varenia vedu ako tu vo Francii, zostanme pri jednoduchom, to je vlastne to najlesie, nekopirujme, no inspirujme sa.
skippi47
Ahojte,
tie SPISSKE DŽAKY ja poznam ako "džadky", ale je to tak syte jedlo, ze som vzdy potrebovala pomoc segry, ktora na rozdiel odo mna sa ich nevedla dojast. Mne stacilo pal lyzic.
Myka bola vlasten zaaprena, a uz sa so zemiakmi nevarila, len sa spojila so zemiakmi z ktorych sa odliala voda. Nam to robila babk ana sladko s maslom a krystalovym cukrom.




TOPlist