Toto bude trošku smutnejšie. Boli sme študenti gymnázia z Bratislavy. Nalákali nás brigádu do Prahy. Vraj zbierať jahody. Že: bude vám fajn! Kúsok od Václaváku! Šup z plantáže a ste vo víre veľkoměsta. A čo vo víre, ba aj vo výre !!!
Bolo to v roku 1977. Trebalo veriť. Čiže sme sa ocitli na periférii veľkomesta – v Radotíne. Čo som ja vedel, že tam za dávnych čias žil len kúsok odtiaľ v nádhernej vilke môj veľký brušný vzor herec Saša Rašilov. Teda aj s jeho výhovorkami o chorbných stavoch a nádhernou záhradou ruží?
Vtedy to bol zaprášený prdniak Prahy. Čiže koniec análu. Len, čo sme vystúpili sme z vláčika, prvé, čo bolo, skoro nás zabil opitý vodič modrej tatrovky. V šoku sme stáli. On sa rehotal ako kôň a reval z okna nákladiaka: „No, čoboláci, terazky máte strach?“
Ubytovali nás ako úbohú zver. Najväčším šéfom bol miestny prazvláštnik. Špinavý a smrdel ako cap. Predával pod rukou žetóny za jeden košík obratých jahôd. My sme dostávali za košík 2,50 KČS. On nám ponúkal žetón za 1,50 KČS. Najlepším odberateľom bol Peter. Môj spolužiak. Teraz robí u Počiatka. Ale nie o tom som chcel.
Po týždni nám jahody liezli aj do spánku. A hlavne ťopky! To je to zelené, čo trčí z plodov. Bolo ich treba trhať. Ako na panskom sme neustále počuli od jednej baby v zamastenej zástere, ktorá sa roky neumývala. Revala: “ Ťopky, vy máte tady ťopky! Co si myslíte, kde jste?“ Tá tetisko robila aj kuchárku.
Keďže oná špindíra varila, a stále sa neumývala, nečudo, že po strave, ktorá okrem jahodových knedlíkov pozostávala aj zo sekanej, spôsobila dyzentériu, ktorú doriešili až na Bulovce. To je pražská nemocnica. Už vtedy mala infekčné oddelenie, kde teraz úspešne schovávajú ľudí s bravčovou chrípkou. Celé osadenstvo stredoškolskej brigády tam skoro skončilo. Len my statoční štyria mladí Slováci sme si povedali, keď sme zbadali prepchaté, a už aj skoro pretekajúce divné kadibudky, tak toto nie! Liečiť sa treba ako sa vie!
Odišli sme do Sokolovne. Reštaurácie. Bol to pozostatok z prvej Československej republiky. Zachovalá a obrovská sála. Čistá, aj za socilizmu. Česi si vedeli vážiť históriu. Aj z podlahy by sa dalo jesť.
Keďže bolo krátko po desiatej hodine predpoludním, náš príchod vzbudil pozornosť jediného hosťa. Nikto iný tam vtedy nesedel. V sále bolo približne 30 stolov plus 4 stoličky. Ten starší šedivý pán, čítajúci noviny so sklonenou hlavou, len zdvihol pravé očko a zase sa začítal.
Mali sme 18 rokov a nechceli sme dyzentériu. Dali sme si preto každý hneď po deci rumu. Potom sme sedeli mĺkvo. Viete, mladý organizmus nebol zvyknutý na toľký alkohol. Tak sme čakali, že buď zomrieme alebo sa len dogrckáme.
Jeden z nás, čo sa vedel s nápojom najlepšie popasovať, zaregistroval už usmievajúceho sa pána. Nečítal noviny. Len nás sledoval. He, i jemu sme poslali po deci rumu. Kývol na nás a o chvíľku sme spolu sedeli. Predstavovanie bolo kúzelné. Už neviem, ktorý z nás vyhŕkol. Nie ste vy ten herec Moučka? A ten herec, že som a dišputa sa spustila.
(Na vysvetlenie - Jaroslav Moučka bol "hejdisidentami" najviac nenávidený český herec. Hlavne za seriál, kde hral tajomníka OV KSČ - Okres na severe (1982). My sme sa s ním stretli päť rokov pred tým. A keby to bolo aj osemstodvadsaťšesť rokov, vždy mu podám ruku a pokloním sa pred jeho ľudskosťou !)
Pán Moučka bol ľudský človek. (Ono, uvedomte si, že sme boli v časoch, keď na pražskom hrade bol Husák, a veruže nikoho, čo i len „ô“ vedel povedať, v Prahe nemali radi). S týmto pánom som nič podobné nezažil. Rozprával nám príhody z hereckej branže. Nechal aj nás, nech sa vyrozprávame. Hoci príhody zo školy, aj prvé sklamania z lások. Hovoril pomaly. Neskákal nám do reči, skôr mi jemu. Vôbec sa pred nami fršlingami nepredvádzal. A vôbec nebrnkal na vtedy citlivú národnostnú strunu.
Keď sme sa vonku rozlúčili, my chlapci sme išli iným smerom. On odkráčal k vilkám, my k rieke Berounke. Teda k papundekolovým ubytovniam, kde sme mali zložiť hlavu nad hlavou. Predtým sme zostali stáť na takom tom malom moste nad riekou. Opretí o lakte na zábradlie. Vtedy si niekto z nás len tak vzdychol: “ Prečo nemám takého dedka?“
Ja len tak, majstre. O jahodách. Česť Vašej pamiatke!
"červenú" - hehehe - minulosť. Ukáž bunka prvok močiarny podobu a potom útoč, ty žena z Piešťan, ktorá ma 38 rokov... He!
Kým nebude foto, nepľujú onô to hemafroidnô sviňo na ľudí jedovaté zatrpknuté jedovaté sliny! A končím, škoda unavovať vankúšiky prstov...
Bola v novinárskom klube borovička, že mňam. A vypili sme jej more. A bolo tam aj chutné jedlo. Nie ako teraz. Keď to vzali do rúk nejakí potrimiskári, čo si pletú tanier s rajnicou. Tak, ty prvokuk zatrpknutý!
na to su ine stranky, ja sem chodim vyslovene kvoli gastronomii...potom sa stane, ze sa diskuteri neudrzia a stracaju glanc, co v tomto reprezentativnom gastronomickom webiku zle posobi...a inac, prijemny novy rok vsetkym.
Jediné, čo môže byť, je že:
1. Zbraslav je nie nadruhej strane Berounky, ale na tej istej.
2. Rašilov mal niekde inde vilu. Nie tam, kde som ju napísal. Ale trvám si na svojom, že je to buď Zbraslav alebo Radotíne.
3. A ešte tam môže byť poblém so srračk.. a Bulovkou. Ale to už neriešim.
Uvedom si Alenka45, mám 50. Vtedy som ma 18 rokov. Ale pamätám si z toho veľa.
Prezradím ti tajomstvo: Lebo som sa tam po druhýkrát narodil. Bol som tam asi deň, kúsok od tej Sokolovne bol PNS stánok, kde som ako Slovák zbadal časopisy na vtedajšie časy v SSR neobyčajné. Nakúpil si ich ale za náruč, všetky okrem jedného pod pachuchu, a čítal cestou na prvé pražské pivo, kde ma vtedy čakali kamaráti. Klimo O. a Peter D.
Už som kládol nohu na chodník cez cestu, keď niečo strašne zaručalo. Bol to šofér nákladiaku, ktorý ma minul debila začítaného prechádzajúceho cez cetsu a hltajúceho Štadión, Melódiu a či čo to bolo. Len tak tak.
Len tak tak je dvadsať centrimetrov. Nárzavá vlna od autiaka ma zhodila na chodník. Padol som na kolená, šofér zabrzdil avynadal mi po práve do do blbov zasratých krpatých brílatých...
Takže, ako si nemám pamätám na dobrého človeka Moučku? S ním som tam bol po dvoch týždňoch.
Ale už naozaj, dávam jedno masívne HOWGH - kašlite na túto príhody všetci, lebo stlačím malý červený krížik a diskusia zmizne! Už som to raz urobil a budem v tom pokračovať! Čo som ja horší ako kamión !?!