Mojou osudovou láskou sa stalo varenie . Samozrejme , hneď po láske k spolužiačke z druhej triedy ZDŠ (pre mladšie ročníky : Základná deväťročná škola – povinná školská dochádzka) kde som spoznal spolužiačku , dnes manželku , s ktorou žijem už 37 rokov!!!
Varenie som začal milovať po svadbe . Lebo som musel . Lebo som chcel prežiť . Zo spolužiačky sa totiž to krásne , najkrajšie stvorenie začalo transformovať . Najprv len povahovo . Pomaly jej prechádzala chuť na prechádzky okolo rieky zakončené vášnivými „posedeniami“ na lavičke pod topoľom (to aj mne), posedenie v kaviarni pri dvoch pivkách (mne to ostalo!) , návšteva kina a divadla a menilo sa to na "neodkladné povinnosti" hlavne v práci . Tak som si musel navariť sám . A var si sám , pre jedného trebárs guľáš . Tak som študoval kuchárske knihy a podľa nich varil . Najprv pre dvoch , potom prišli deti tak pre štyroch , potom deti začali jesť za dvoch , tak pre šiestich , potom si deti priviedli svoje lásky tak pre ôsmich a potom sa všetko zvrtlo naspäť , deti sa odsťahovali za svojimi životmi a zase už len pre dvoch . Aj to len dva-tri krát do týždňa lebo to stačí .
Vekom sa zmenili aj pomery v kuchyni . Niekedy som stíhal za nedeľné doobeda pripraviť polievku , zahniesť , nakrájať a zavariť rezance , vypražiť rezne , uvariť zemiaky a ryžu , urobiť uhorkový šalát , pripraviť prívarok s mäskom aby bolo na pondelok , aj upiecť nenáročný koláč z kyslého mlieka na poobedňajšie posedenie pri televízore . Dnes to nestíham . Nohy spomalili tempo , manželka sa rozhodla , že mi bude pomáhať a to znamená , že medzi drezom a sporákom musím urobiť dvakrát dlhšiu trasu ako niekedy lebo ju musím obchádzať . A stále sa ta vzdialenosť zväčšuje .
Nesťažujem sa . Len konštatujem fakty . Ale láska k vareniu mi ostala . Stále síce je len na druhom mieste , za láskou k manželke , ale musím si dávať veľký pozor , lebo sa na jej miesto tlačí fenomén doby , ktorý ovláda Slovensko , fenomén takzvanej „Kazimier-bločkovej lotérie “!!! Národ prestáva variť ! Nemá čas lebo , s lupou v ruke opisuje z pokladničného bločku nekonečné DKP číslo , pátra po dátume kedy a čo nakúpil a zo slzami v očiach zapisuje do formulára cenu z bločku .
Ľudia , vráťte sa k vareniu . Je v tom viac zábavy a potešenia ako pocit , že vyhráte desať tisíc . Ani milión vám nedá na duši viac ako keď niekto pochváli vami uvarené jedlo . Vete mi . A varte s láskou .
Takuto "lasku" bych potrebovala v moje kuchyni. Tam sa pride moja laska iba pozriet, ci je uz uvarene.
"Lasku nebesku"(W.Matuska &E.Pilarova) ;-)