Lyžičkové zemiaky

kecupicek - fotkaKecupicek 12. júna 2017 o 22:06

Naša rodinná tradícia nám velí začať jarné práce v skleníku vždy 8. marca, na MDŽ. Zasiali sme reďkovku, šalát a mrkvu do skleníka. Kôpor vzišiel sám. Známy nám doniesol vraj vynikajúcu odrodu zemiakov. Naša suseda je spravodajská jednotka číslo jedna. Pri kostole po bohoslužbách sa dozvie čo je v obci nové, kto sa bude ženiť, alebo kto zomrel. Lepšie miestne správy ako v TV. Manžel si spomenul, že každý rok rieši, kto čo skôr dopestoval, kto má skôr okopané zemiaky a aká bola u koho úroda. Večer sa rozhodol a ráno vykonal. Našiel sadzače na priesady, ale do zeme dal zemiaky na predpestovanie. Hojne ich polieval, zemiaky krásne zakorenili. Pripravil si záhon a vyrovnal ho krásne, akoby laserom. -Pošteklíme susedu-,povedal a začal sadiť predpestované zemiaky. Má však veľké prsty a nedarilo sa mu zemiaky z malých mištičiek vyberať. Mamkááááááá, dones lyžičku. Čudovala som sa načo, veď v záhrade nebolo nič na jedenie. Pohľadala som lyžičku a odporučila som mu, keď bude niečo ešte hľadať, nech to do dá Googlu. Varila som obed a nestarala som sa čo manžel robí. Po chvíli mi prišlo na um, že mu odnesiem pivo, keď tak usilovne pracuje. Vyšla som spoza skleníka a tam pohľad pre bohov. Môj manžel kľačí uprostred hriadky na jednom kolene, akoby niekoho žiadal o ruku. V ruke má lyžicu a na nej predpestovaný zemiak, ako vzácny prsteň.Tak som sa rozosmiala, že mi skoro pivo vypadlo z ruky. Kričím na syna, dones mobil, odfotíme tata pri práci. Syn bol však zaneprázdnený svojou prácou, len si zahundral niečo na adresu pofidérnych dôchodcov a odišiel. Bol by sa tiež rád zasmial, ale tatkovi to predsa nemôže urobiť. Manžel zemiaky polieval, chránil pred mrazmi a zbieral škodcov. Staral sa o nich ako o vlastné deti. Nadišiel deň D. Suseda ho odchytila v záhrade a s poľutovaním konštatovala:- Vaše zemiaky sú tento rok krajšie ako moje. Akú máte odrodu?- Lyžičkové, pani suseda. O takých som nepočula. Ale opýtam sa pri kostole...Zdroj bol spoľahlivý. Vedela o tom celá dedina.
Komentáre k článku:
  • hadik - fotkaHadik 14. júna 2017 o 22:26

    Konečne nejaká skutočne vtipná diskusia dnes na Vareche.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarHaji 15. júna 2017 o 09:27

    Kouzelný zážitek, milá @Kuchticka , tvůj manžel musí být "číslo", recese, zvláště v pěstování, je mi moc blízká. Vyniká v ní i můj bratr. Má smysl pro humor po tatínkovi a ještě je fiškár, potutelník, srandista. Ráda se zasměju, když mi popisuje některé zážitky. Jak už jsem psala, život píše nejenom romány, ale i veselé příhody. Veselá musí být i vaše dědina. "Veselá je dědina, kde sa milá zrodila..." tak se zpívá v jedné písni v našem kraji. A pokračuje: "Eště je veselejší, kde je můj najmilejší!"
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarKecupicek 15. júna 2017 o 10:56

    Zdravím ťa Haji ! Naša rodina je v zložení 50 na 50 percent slovenská a moravská. Celé prázdniny som trávila u svojej babičky v obci blízko Prostějova. Skús napísať aj ty nejakú srandu. Môj otec rád písal básne a môj manžel sa zo mňa smeje, že mám po ňom spisovateľské črevo. Literatúra bola vždy mojim koníčkom.@Haji (15.6.2017 09:27)

    @zareaguj
  • afataga - fotkaAfataga 15. júna 2017 o 11:28

    @Haji (15.6.2017 09:27)

    To mas pomylene, hovori sa: vesela je dedina, ked je pivo desina :-)
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarHaji 15. júna 2017 o 11:45

    @Afataga (15.6.2017 11:28)
    Jaj, to je tím, že pivo nepiju a v našem kraji jsme /někteří/ blíže vínu. Jiní slivovici a pak jsou, samozřejmě, pivaři. Zato v Čechách je pivo doma. Dnes už ani tá desina nieje. Aby obchodníci zmátli zákazníka, stupně vypustili. Mě nenaštvali. Když už pivo, tak Bernard, nealko švestkové. Vychlazené /musím pít něžně/ je v horku pro mě nej. Brácha je pivař /nevím po kom se dal/ a také podle toho vypadá. Má lahváče postavené "na štorc" v bříšku. Sousedi mají čtyřletou vnučku a ta před pár týdny perlila. Brácha mi přinesl ředkvičky a v druhé vlně přinesl i pro sousedku. Zvoníme na ni, sousedka otevřela dveře, naše Ebi /černá fenečka kokršpaněla nevím s čím/ vplula do jejich bytu, vnučka pištěla. Brácha si přičapnul k malé a učil ji hladit psa /doma nic podobného nemá/. Trochu se mu vytáhlo tričko a jak vstával malá pronesla historickou větu: "Strýcu, ty máš ale břuch!" Brácha nezaváhal, se smíchem pohladil svůj "pivas" a pronesl: "Mám, a je můj!" Sousedka se ještě dnes omlouvá. Ale co naděláš, děti mluví pravdu a vysype se z nich kdykoliv. Jak říká brácha : "Pivo dělá krásná těla!"
    V našem kraji je tvořivost lidí velká. Vzpomínám na sklep, kde měl známý vinař ve velkém napsáno na zdi: "Po pivě sa spí, po gořalce sa blbne, po víně sa zpívá." Tož si vyber, milá Afi!! Přeji všem krásný a Požehnaný den!
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarKecupicek 17. júna 2017 o 15:20

    Toľko vtipných ľudí je medzi nami, že sa až čudujem. Ale je fakt, že malé deti nás často zaskočia vetou, ktorú nečakáme. Môj strýko veľmi obľuboval kukuričnú kašu. My sme to volali zameška /od slova zamiešať/. Dnes to mladé gazdinky volajú kus-kus. Túto dobrotu mu manželka varila často na večeru. S kyslým mliekom a poliate maslom to bola naozajstná pochúťka. Jeho dcérka jedla krupicu, a keď dojedla zahľadela sa na ocka a hovorí:- Ocko ty sa šrotom kŕmiš?- Všetci pri stole vyprskli smiechom a krupica bola všade.
    @zareaguj
  • tiginko - fotkaTiginko 17. júna 2017 o 16:46

    @Kecupicek (17.6.2017 15:20)

    kus-kus nie je kukuričná kaša, možno si to mýliš s polentou. Kus-kus je v podstate cestovina, väčšinou z pšenice, alebo jačmeňa či pšena
    @zareaguj


Pridaj komentár k článku:
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist