Kyjevská cesta

evas13 - fotkaevas13, 4. februára 2010
V prvej polovici 80-tých rokov, sme so sestrou a manželmi navštívili Kyjev. Cestovali sme vlakom, stravovali sme sa vo vlaku. Nuž, ak by ste čakali primerané stolovanie, nedá sa to povedať, jedlá boli chudobné, bez akejkoľvek fantázie: raňajky-rožok čaj a kúsok salámy, obed a večera-varené zemiaky a dva párky. Nakoľko sme boli na konci vlakovej súpravy, museli sme ísť do stredu vlaku cez 5-6 vozňov, v ktorých sa nevetralo, okná boli zamknuté a viete si predstaviť ten strašný smrad. No hrôza. Po príchode do Kyjeva nás ubytovali v jednom zo slušných hotelov. Ubytovanie bolo slušné, stolovanie pekné, len v každom menu bola mladá cibuľka, ktorá mi robila črevné potiaže. Jedlá, ktoré nám podávali boli národné jedla a môžem povedať, že mi veľmi chutili. Najväčší zážitok som mala z rozlúčkovej večere. Na tanieroch sa na nás úsmievali krásne vyprážané gule, vyzerali veľmi vábivo, len po oznámeni nášho delegáta, že sú to býčie vajcia, prestala som tomu dôverovať a dlho som otáľala začať večerať. Až keď sa pustil manžel do pripraveného jedla, sme zistili, že sú to ich kyjevské kotlety, o ktorých som priznám sa , dovtedy nepočula. Boli úžasné, kuracie prsia plnené maslom v trojobale tak, aby šťava z masla nevytiekla a nám to urobilo na jazýčku "nebo".
Pri jednej prehliadke mesta sme sa zastavili pri chráme, o ktorom nám sprievodkyňa oznámila, že je pozlátený niekoľkými kilogrammi zlata. Môj manžel prostoreko povedal:" To by sa oplatilo ukradnúť" Nechcite vidieť ten pohľad, ktorým si premerala manžela. Na druhý deň sa išlo do podzemia,kde boli uložený mnísi, ktorí boli jaskynným prostredím zabalzamovaný. Nechcela som to vidieť a ostala som na izbe. Každú pol hodinu mi volali na izbu, ba došli ma aj skontrolovať. Prišla som k záveru, že či si nemyslia, že som sa vybrala na tie kopule po to zlato. Síce neviem ako by som sa tam dostala, lebo už v tom čase som bola pekne guľatá. Od manžela sa sprievodkyňa nepohla ani na krok. Kyjev bol krásny ale už nikdy viac. Posledný deň sme išli kúpiť neteriam a synovcom cukríky,ktoré mali na váhu. Zákazníčka pred nami si pýtala 10dkg cukríkov, na váhe bolo 11 dkg, predavačka vybrala cukrík zo sáčku, rozhrýzla ho na polovicu, jednu vložila do vrecka a druhú polovicu medzi ostatné cukríky v pulte. Stačilo mi, odišli sme.
@zareaguj


Diskusia k článku

babidka
no , pomery sa vraj az tak nezmenili . V 70-tych rokoch boli moji rodicia na zajazde v Uzhorode lebo od nas je to blizko .Doniesli asi 2 kg velmi chutnej sunky nakrajanej nozom .Zabalena bola v novinovom papieri lebo iny v obchode nemali ...
Teraz sa od nas chodieva na Ukrajinu na velke nakupy lebo vsetko je tam ovela lacnejsie - benzin , nafta , potraviny aj cukrovinky . Potraviny v obchde balia ako u nas .Ale na trhovisku kde sa da kupit snad vsetko -cerstve maso ktore pred hodinou este behalo aj velke hrudy domaceho masla , syra ci domace klobasy- balia do coho pride .Im to zjavne nevadi ...
evas13
Babidka v tých časoch to bolo niečo, ako by som prišla do iného sveta. To, že tam majú teraz všetko lacnejšie je fajn, aj keď na úkor našej ekonomiky, ale to je už o inom, ako o vareche.
babidka
v komentari som som nechcela zdoraznit ze je tam lacno a ze tam chodia nasi ludia nakupovat .Skor to - ako si to zazila aj ty- ze je to pre nas trochu iny svet a obcas nepochopitelny .nikoho neprekvapi , ze kdesi na trhovisku na Filipinach ti kydnu jedlo na spinavy plastovy tanierik ktory bol zjavne uz niekolkokrat pouzity . Ale ked to urobia v Europe 15 km od hranic EU - to s tebou zamava . Cudackyj svyt /prelozene z rusinciny : blaznivy , cudny svet /.
sovka62
I my sme zažili stravovanie v sovietskom jedálenskom vozni. Začínali sme obedom. Priniesli nám studenú polievku s kapustou, čiernymi a zelenými olivami, tá bola ešte celkom jedlá. Ako druhý chod priniesli nalámané uvarené makaróny s akýmsi duseným mäsom podobným gulášu. Podnes netušíme čo to bolo, malo to príšernú pachuť (možno starý baran), známy, ktorý s nami cestoval usúdil, že to bude ťava.Väčšina hostí nechala taniere nedojedené a odišla. My sme si ešte objednali kávu a kým sme pri nej sedeli, jedálny vozeň obsadili deti, ktoré cestovali k moru. A potom prišiel šok. Dostali rovnaké jedlo ako my, len už nemali na tanieri makaróny a k tomu ten guláš. Všetko bolo zmiešané do jednej masy, celkom určite im dali to, čo zhrnuli z tanierov po predchádzajúcich hosťoch. Nuž čo, večerali sme s vlastných zásob a na druhý deň ráno sme boli v Kyjeve, kde sme prestupovali, takže jedálny vozeň sme po tejto skúsenosti ignorovali.
tinca
Ja so bola v Soči,síce letecky a je to už tiež pekných pár rokov, ale na stravu si nemôžem sťažovať. Akurát si pamätám, že dežurne skoro zo mňa strhli kožený kabát a ponúkali mi zaň nekrasťanskú cenu,na pančucháčoch sme si tiež pekne zarobili. A keďže v mladosti sme všetci radi hírili, tak dôležité bolo, že kvalitný šampus tam bol za facku.
evas13
Babidka čudácky svet to zostal stále. V tom jedálenskom vozni som bola z toho taká šokovaná, že som dostala niečo také jednoduché a hlavne som to nečakala v medzinárodnom vlaku. Čo sa týka Kyjeva, tam bolo stravovanie na úrovni a môžem povedať, kvalita. Zhodujeme sa v tom, že je tam celkom iný svet a pre nás nepochopiteľný.
evas13
Sovka, brŕŕ, tak toto vidieť, to je silná káva. Aj keď človek vie, alebo tuší aké sú praktiky, keď to vidí je to až nepochopiteľné. Je mi ľúto tých detí, ktoré sú ešte nevinné a nevedia aké nástrahy na ne čakajú. To čo spravili deťom by som prirovnala k hyenizmu.
evas13
Tinca, v Kyjeve sa nám to nestalo, ale v Rumunsku Mangálii, by sme predali aj to čo máme na sebe, len v tom čase si tam dostala akurát alkohol a nič kvalitné a hodnotné. Bola som tam 89-tom, tesne pred našou nežnou.
tinca
Evas, súhlasím detto bolo v RO,ale keď sa spmínalo Rusko,tak som písala len o tom.Aj z Rumunska mám drasťák zážitok boli sme na pláži a ja som si zabudla opaľ.krém, tak som sa nečakane vrátila do hotela a tam sa už pokojská vrtela v mojich mini-šatoč. Samozrejme,že ju vyhodili a ja som musela všetko prať,lebo som nevedela, čo všetko poskúšala. Tých zážitkov by bolo.
evas13
Tak to je odporné. Tie moje zážitku sú úplné chabé, alebo som o tvojich skúsenostiach nevedela a nakoľko už v tom období som bola plnšia v tvaroch,tie moje veci ich asi nepriťahovali. RO som zažila len plávajúce červíky v polievke. Kamarátke,keď som povedala, že sú tam červíky, povedala, že ich tam nevidela a ja som jej to nemala povedať. Pravdepodobne bola veľmi hladná. Ja som si veru poriadne pozrela čo jem. To bol môj prvý pobyt v zahraničí a jedla som si veľa nezobrala so sebou. V tú dobu nebolo pre mňa vôbec dôležité.
sovka62
Veru, veru, zážitky z Rumunska sú šokujúce. Boli sme tam v 1988. V obchodoch boli len ryby v konzervách, tvrdý alkohol a víno. Keď priviezli chlieb, pred obchodom sa dokonca strhla bitka. Nám v hotelovej reštaurácii varili celkom dobre, len som nechápala, prečo nespratávajú zo stola. Keď sme dojedli, na stole boli taniere z predjedla, hlavného chodu i dezertu. Pochopila som až keď sme sa raz pri večeri zarozprávali a odchádzali sme poslední. Personál otvorili dvere na terasu, kde postávali ľudia (až potom sme zistili prečo) a ľudia sa rozbehli k zvyškom na stoloch a dojedali po nás. Priznám sa, potom som už radšej nedojedala, nech im niečo zostane. Keď sme šli na výlet do Varny, poprosila nás sprievodkyňa, aby sme si k sebe vzali jej peniaze, že my ako turisti ich môžeme previezť a naspäť nám pridelila dve tašky plné potravín, ako že sú naše. Debatovali sme s ňou o pomeroch u nich a zarážalo ma, keď nám povedala, že do nemocnice majú poradovníky, musia si doniesť vlastnú bielizeň, vlastný príbor, atď. Dnes by mi to už také divné nebolo, priblížili sme sa k nim, žiaľ.
evas13
Sovka veru je to pravda, priblížili až moc, lenže v inom spoločenskom zriadení, ako boli posledné 80-té roky. Zážitkov by bolo viac než dosť a preto teraz najradšej chodíme do Chorvátska a na blind. Idem si kam chcem a ako chcem. Zatial to je fajn.
Ináč, teším sa na všetky príspevky do každej diskusie, sú milé, vtipné a poučné aako som už povedala je to pre mňa relax na PN.
altyn
Pani evas13 nevedel som ako Vám dať vedieť ten postup k nainštalovaniu, lebo neviem či sa vrátite k tomu článku. Ale už som na to prišiel, veď stačí napísať k niektorému receptu alebo zážitku od Vás a redakcia vám to doručí. Takže ráno som to napísal a nájdete to v diskusii bicykel. Držím palce, snáď je dobré a pôjde to. Dajte vedieť ak Vás to nebude obťažovať.
evas13
@altyn veľmi pekne ďakujem za tvoju snahu pomôcť. Všetko dobré prajem a pekný deň.



 



TOPlist