Kedy búcha chlieb

:))

Chúdence naše babky a mamy: aj v bolestiach mysleli na deti, aby mali aspoň ten chlieb upečený keď už nebolo síl navariť.
To keď ja som bola v pôrodnici mužovi síce práčka oprala ponožky, ale nemala rebrík aby vyliezli na šnôru. A tak v práčke uschli a také stuchnuté ich môj muž vyťahoval z práčky a obúval si ich. Ale bude to asi dedičné: syn sa vrátil z pionierskeho tábora a v kufri mal veci tak isto uložené ako som mu ich ja zabalila. Že vraj sa bál, aby nič nezabudol, tak ani nič nevyťahoval......

Mňa zase otec učil,ako mám v obchode kupovať chlebík.Mala som vybrať prasknutý a rozkysnutý(suseda ma presviedčala,že vysoký a hladký je pekný).Potom som zažila šok,keď som u nich videla,ako dookola okrajuje kôrku.Jej dcéra mi potvrdila,že tak robia vždy.Nepochopila som dodnes.Mne chutí najviac práve tá kôrka.Asi máme každý nejakú úchylku (?)

u nas v pekarni, kam chodim kupovat chlebik vedia, ze prasknutym ma len potesia, takze taky mavam odlozeny. Raz som pekarom povedala, ze sa im nedarilo, ked nie je ani jeden prasknuty.A oni boli radi, ked ziaden nepraskol, lebo to vraj v obchode nie su nadseny, ked privezu popraskane. Ved to je na chlebiku najlepsie - prasknuta korka, mnam.

Moja babicka ked vytiahla chlieb z pece a potom ho isla nacat, tak sa vzdy modlila dakovnu modlitbicku a zo spodu pocas tej modlitby urobila 3 kriziky.

@sovka , to "buchanie" ma iste svoje opodstatnenie, lebo keby chleba nebol dost upeceny, bol by tazky a na to "buchanie " by zrejme nemalo odozvu.
@jarunka , moj otecko vzdy nacinal pecen chleba a najskor pokrizoval nozom spodnu stranu chleba tiez 3 x kym ho nakrojil.
Kej ja robim moj chlieb snaqzim sa, aby bol dobre vykysnuty kym ho dam piect a nepopraskal, ale obcas sa mi to tirez pritrafi ze popraska.

Môj starý otec, nám deťom, vždy prizvukovali, že peceň chleba sa nikdy nesme stavaťnaopak, tzv."hore nohami", ale vždy upečeným spodkom dole, pretože sa Pán Boh hnevá. Starká zase vždy s veľkou úctou pristupovali ku krájaniu chlebíka, s ďakovnou modlitbou na perách a troma krížikmi na spodu pecňa odkrojili prvý kúsoček. Chlebík potom zabalili do čistého bieleho obrúsku a uložili do košíčka na stôl. Zakaždým, nám vnúčatám pripomenuli, že chlieb je dar Boží a tak aj máme s ním zaobchádzať, keď nám podávali čerstvé voňavé krajce namazané domácim maslom. Až mám slzy v očiach, aké krásne sú to vzpomienky!

Sovka, toto je super prihoda :) Velmi sa mi to paci. A vzdy mi to pride nadherne, ake krasne detstvo mali nasi rodicia a aj ja si este pamatam- prazdiny u babky na dedine, kravy, hladanie hub, cucoriedok a kadecoho, skakanie do rieky, lozenie po stromoch- skoda len, ze nase deti uz tolko zabavy neuziju.

Moje deti maju presne taku zabavu ako opisujes @zuzliak...cele dni vonku, kravy, chodime chytat ryby (aj ked neuspesne:), sledujeme vtaky, vecer sovy a strava sama domaca. A som fakt rada, ze som kde som :)

u nas sice babky nerobili kriziky, nasa viera je trochu ina ale odmala mi vtlkali do hlavy, ze chlieb je dar bozi a treba si ho vazit, lebo sa nan tazko robi. a ja dodnes, ked mi z gramblavej ruky vypadne kusok chleba, rozka ci hoci iba vacsia omrvinka a skonci na zemi, zodvihnem ju a poviem jej "prepac". to iste som odmala vtlkala do hlav aj mojim detom a oni to robia tiez. a dufam, ze aj oni to naucia svoje deti. ved dobreho chleba sa naozaj neda objest.

@sovka - veľmi milá príhoda. Moja mama pracovala v obchode a tiež ma učila "kedy búcha" dobre vypečený chlieb. Ten zvyk mi zostal, keď kupujem chlieb vždy naň zospodu pobúcham a veľmi často si pritom spomeniem na mamu. Ďakujem Evička

Aj moja mama nás učila ako má chlebík búchať, keď je dobre upečený, ďakujem za pripomenutie @sovka.

milá spomienka aj príhoda, tiež ma učili že chlebík je boží dar a tak sa k nemu treba správať, vždy som sa tešila na pečenie chleba a malé bochníčky s uvarenými zemiakmi a rascou pre nás deti, s maslom boli fantastické ani sme nepotrebovali zákusok. A chlebík vydržal týždeň a nesplesnel.... :))

Veľmi pekne vám ďakujem za komentáre, pripomenuli ste mi, ako sa s chlebíkom zaobchádzalo u starkej a neskôr u nás doma. Aj starká vždy chlebík prežehnávala, skladovala v košíčku zabalený v ľanovom obrúsku. Nikdy nehovorila chlieb, vždy to bol chlebík a nazmar nesmela prísť ani omrvinka. Keď sme dojedli, omrvinky zmietla a vysypala na dvor aby si ich našli sliepky, alebo vtáčiky.
A ešte jedna vec sa mi pripomenula.Nemala som rada spodné kôrky, bývali dosť upečené a akési lepkavé oproti tým vrchným a keďže sa pec kúrila drevom, občas v nich boli zapečený kúštiček uhlíka. A starká so starkým ma vždy napomínali, že keď nebudem jesť spodné kôrky, nebudem mať červené líčka. Tak som jedla a viete že mám tie líčka červené? Ani by som až také nemusela mať -:))))))))))))

@sovka :)))
inak ja vzdy peciem skor mensi bochnicek a viem, ze mi vydrzi dobry chlebik tak maximalne 2-3 dni, potom, aby nesplesnel ho zacnem susit na struhanku..tiez nikdy u nas nejde do kosa. Inak vsimla som si, ze aj ak slovak odide do sveta, dlho netrva a chlieb mu chyba....neviem si predstavit zit bez chleba, aj ked viem, ze prezit by sa to dalo...ale nechcem. A ak sa da, radsej budem piect aj trikrat do tyzdna. Len doteraz som neklopkala na spodok, tak to asi zacnem robit, aby som aj ja vedela ako chlebik bucha :)

pekny pribeh @sovka :-) Ludia si chlieb vazili aj preto , lebo ho nebol prebytok a tak sa spotreboval vzdy cely a nevyhadzoval sa ....Kym sme byvali v panelaku , tak sa mi niekedy az krv penila v zilach ked som videla to mrhanie! Moji rovesnici-susedia vsetci do jedneho susili nespotrebovany chlieb a nosili ho pribuznym ktori chovali hydinu ci dobytok. Ti mladsi ho jednoducho vyhodili....mne to bolo strasne luto . Moje dcery su naucene , ze ak je predpoklad ze sa chlieb nespotrebuje , tak ho este zacerstva davaju do mraznicky a novy sa kupuje az ked starsieho niet .

A mne veru dnes chlebik krasne buchal,ked som nan poklopkavala,ihned som si spomenula na vas pekny pribeh @sovka

@sovka , veľmi pekné čítanie ... chlebík je jediná potravina, ktorej sa nikdy neobjeme ... konzumujeme ho denne a je výsledkom práce niekoľkých profesií ... búchať na chlieb ma naučil môj syn ... je elektrikár, ale bol na zárobkoch v Nemecku a pracoval v pekárni ... dodnes spomína na tie úžasné vône ... okúsil, aká je to tvrdá práca napiecť dobrý chlieb ... a je na seba hrdý, že to dokáže ... :)

jéééééj, sovka, presne o tých kôrkach aj nám to hovorila babinka a odrobinky zo stola tiež nosila sliepočkám, dedko z Bratislavy mi zas ukazoval s olíznutým prstom ako sa zbierajú omrvinky z ľanového obrusa a šups do pusy, náhodou, ak nám spadol krajček chleba na zem, pofúkali sme ho, pobozkali a zjedli :-) milé spomienky

úplne vidím tú malú pekárku, ako tam trpezlivo sedí a načúva, aby nič nepokazila, veľmi milá príhoda :)

Mila spomienka, @sovka. Aj pre taketo krasne rozpravania a spomienky mam rada Varechu.

myslím, že ľudia mali voľakedy iný vzťah k chlebu aj preto lebo si ho vlastnoručne vyrobili, preto si ho aj viac vážili lebo vedeli koľko je s ním práce, od zasiatia obilia až po upečenie chleba.... dnes si kúpime chlieb v supermarkete a keď sa neminie, šup s ním do kantarneja a nikoho to nemrzí...
nás mama tiež učila, že chlieb sa má ukladať len tmavou kôrkou nadol, nikdy nie naopak aby sme chlebík neurazili, že omrvinky patria sliepočkám a nezjedený chlieb sa usuší a zjedia ho naše králiky...
asi je to tak, že čo sa človek naučí ako dieťa posúva potom neskôr svojim deťom a aj keď nemáme ani zajace ani sliepky snažila som sa naučiť svoje deti, že chlieb si treba vážiť, či už ten doma upečený alebo ten z obchodu...
@sovka veľmi pekne si to napísala, milé spomienky.... a o tých červených líčkach mi ani nehovor. Čo som sa najedovala ako malá, keď ma všetky tetky v dedine štípali na líčka, že aká som chutná, červenolíca :-) strašne som sa na to hnevala...

JEJ.....fak zlate spomienky ..a mozem vam povedat ze je to pravda pravduca ze aj dnes hoc si v praci nastavime casovac na peci [43 minut sa pecie ] ale aj ked ho vypekame stale prve chleby pobuchame ci su pekne upecene....

Vybehli sme si na tri dni do Prahy a po návrate ma čakali vaše milé komentáre. Ďakujem a teším sa, že úcta k chlebíku je v mnohých z nás, že pretrvalo, čo nás rodičia i starí rodičia naučili a čo mnohí z nás naučili i svoje deti.

sovka62 prosím, ja tiež poprosím názov tej tekvice pánskej, ja som dnes kúpila plazivú nejakú , veltruská, sa volá, je tiež sploštená a vo vnútri oranžová, len neviem, či je to tá pravá, dík

Sovka veľmi pekný príbeh a o jedení kôrky to isté aj nám hovorievala naša babka a asi je na tom niečo pravdy

najviac si clovek zacina vazit veci az vtedy, ked ich nema. ked je clovek na Slovensku, tak mu pride, ze chlieb je ta najdostupnejsia potravina, ale akonahle sa ocitne v zahranici, pochopi, co znamena dobry slovensky chlebik. Vzdy ked cestujem do Pariza (kde su samozrejme najlepsie bagety na svete, nehovorim uz o kruasanoch, kolacikoch atd.) veziem pol kufra slovenskeho chleba a hned si ho davam do mraznicky. postupne ho vyberam a hned myslim na vsetkych blizkych doma

@levandula , verím ti. Aj mne chýba slovenský chlebík, hoci by som vytiahla nohy z domu len na týždeň.

@sovka ,presne takto to robievala aj moja babka,ked piekla chlieb doma v peci,viem to z rozprávania mojej mamy a pamätám si že aj mama ked kúpila chlieb,neraz ho doma pobúchala a skonštatovala,či je ,alebo neni dobre vypečený.Tiež som bola vychovaná tak,že chlieb je Boží dar a preto si ho treba vážiť a neplytvať ním a to isté učím aj svoje deti.Ked mi náhodou zostane tvrdý chlieb a viem že nebudeme robiť ani hrianky,ani chlieb vo vajci,tak ho jednoducho pokrájam na kocočky,rozložím na plech a nechám usušiť ked mám teplú rúru,hned ako dopečiem,tak tam pichnem plech s chlebom, dosuším v rúre a mám istotu,že mi nesplesnivie.Potom ho uložím do štvorlitrového pohára,zatvorím vrchnákom a ked varím napr. cesnačku,len si trochu pomastím panvicu,kocky opečiem a mám krutony.Výhoda č.1 je ,že už nemusím nič krájať,ak sa práve ponáhľam,výhoda č.2 nepadajú z toho omrvinky,tak ako z čerstvého chleba,tak sa mi nič na panvici nepripaľuje a spotebujeme všetok chlieb,do poslednej omrvinky.

oprava spotrebujeme--

Dobre nás to naučili, @margaretka28 , aj ja si takto chystávam krutóny, nechám ich v rúre opiecť trochu do červena a keď ich potrebujem, dám ich do polievky len tak, už ich ani na tuku neopekám. Ak sa stane, že ich mám v zásobe a ďalšie nepotrebujem, chlebík usuším a pošlem svatke pre sliepky, nech sa zužitkuje aspoň takto, jednoducho mi nedá hodiť ho do odpadu. Ale už mi asi nebude vystávať, v Lidl sme našli polkilový chlebík, celkom chutný a ten stíhame zjesť.