Keď chceš tak sa ti to nepodarí?!

Mne sa stalo niečo podobné. Manžel bol na operácii - termín vyšiel práve týždeň pred Veľkou nocou. Zmierili sme sa, že sviatkovať budeme s ním na návšteve v nemocnici, no čo už?
Rana sa dobre hojila a na Veľkonočnú nedeľu mu na vizite lekár s úsmevom povedal:
"Ste dobrý pacient, ak chcete a ak máte možnosť dostať sa domov, môžte si ísť vyšibať manželku."
Natešený mi zavolal, že môže ísť domov. A ja som mu tiež natešene odpovedala, že super. Nevadila vzdialenosť 30 km vzdialenej nemocnice.
Cestou naspäť sme sa ešte zastavili "okúpať" našu hodne staršiu tetu, posedeli sme si u nej, podebatili a rozradostení sme pokračovali domov.
Iba keď sme ťahali autom do garáže, spomenula som si, že v rúre som v tom chvate zabudla na kura.
Bolo však krásne do zlatista upečené, lebo vypínač rúry som chvalabohu nenastavila na plný výkon (po nastavenom čase sa automaticky vypne) a teplota iba na 100 stupňov - obidve zhody - bola kuracia, moja a aj naša záchrana (po každej stránke).
Odvtedy sa však radšej aj dvakrát vrátim skontrolovať, či je všetko vypnuté.

To sú šoky! Normálne som nedýchala, veď ste moli vyhorieť. Ale stáva sa, veru stáva, mne sa chytila aj kuchynská linka, veď som sem ten zážitok kedysi pridala.

Ja mám tiež príhodu so sporákom, i keď nie až takúto.
Máme ešte starý sporák, nie jeden z tých ultramoderných. Obyčajný plynový sporák, ktorý ma tak cca 18 rokov, ak nie 19.
Piekla som nejaké koláče v rúre a na sporáku som varila asi nejakú plnku (to už si nepamätám). Pekne som si dala kovovú platničku na sporák na ňu hrniec, uvarila som, čo som potrebovala, potom som dala dolu príklop, aby sa na sporák dalo niečo položiť.
Cesto sa mi upieklo, tak som ho vytiahla a položila navrch, nech vychladne. Po čase som sa chytila plechu a ten bol strašne horúci, i keď mal byť už dávno chladný, lebo už bol dlho vytiahnutý. Rozmýšľam, čím to môže byť.

A potom mi to docvaklo.

Ja som uvarila, čo bolo treba, ale oheň som nevypla a tým, že na ňom bola platnička, tak som ani nevidela, že je stále zapnutý a tak pekne stále ohrieval platničku, poklop sporáka i plech.

A inak veľmi dobre poznám to, že keď sa ani veľmi nesnažím, tak mi všetko vyjde a keď sa snažím urobiť dobré a pekné, tak sa mi vždy niečo pokazí.

Dievcata, taketo "schvalnosti" poznam velmi dobre. Tiez sme mali skoro poziar nasho domu. Zapnula som platnicku s panvicou s olejom, manzel mal nieco smazit. Odisla som vedla, on zabudol a ked som sa vratila bola plna panvica plamenov. Po mojom vykriku manzel pribehol a panikoval, vzala som panvicu protihorlavou rukavicou a vybehla som von, po 8. schodoch az dole na betonovy chodnik, kam som panvicu s plamenmi postavila a nechala olej dohoriet. Mala som stastie, ze som v ulaku s tym nezakopla a vsetko nevyliala na koberec. Dom bol zachraneny, iba plny spaleneho zapachu, ktory sme vetrali niekolko dni. Takze @fiby mala stastie, ze si vcas spomenula.

@kuchticka , ja sa z teba pose...m. ani to ináč neviem povedať. tak ty si mala šťastie, že si nezakopla a nevyliala ten horiaci sajrajt na koberec? ty si mala predovšetkým šťastie, že si to nevyliala na seba! ženská, ženská. :-)))
ale priznám aj ja, prečo nie:
keď bola dcéra malá, išli sme v nedeľu po obede, ako sporiadaná rodina, na prechádzku. zima, kočík, fusak, kožuch. vonku tma už štvrtej. ale pretože som chcela prichystať na pondelok fazuľovicu, hneď ako sme dojedli som namoženú fazuľu dala variť. pekne potichúčky, veď kým odídeme, bude hotová. vrátime sa my po prechádzke do tmavo-tmavého bytu a hneď pri dverách mi bolo veľmi podozrivé, prečo je v hale tak veľmi teplo. no, jeden pohľad mi všetko objasnil - v zhasnutej kuchyni na mňa spod hrnca s fazuľou milo mrkal belasý plamienok. nikdy som nespravila taký dlhý skok a v čižmách a kožuchu už vôbec nie! všetko som vypla, najprv sme sa povyzliekali, potom som obriadila dieťa a až nakoniec som sa opatrne približovala k hrncu rozmýšľajúc, či ho mám vyhodiť rovno alebo veď aspoň pozriem, či sa ho oplatí ešte čistiť. som presvedčená, že posledná kvapka vody sa z toho hrnca vyparila v momente odomykania dverí, lebo v ňom bola krásne mäkká, nerozvarená a hlavne nepripálená, len úplne suchá fazuľa. tak som sa vykašľala na fazuľovicu a milú fazuľu sme zjedli "na šparátko" pred telkou miesto orieškov. bola úžasná. :-))) veď hovorím - pánboh miluje šialencov.

Toto čítanie je ako droga: roboty mám vyše hlavy, ale lapím pri notbuku a čítam vás dievčatá .........
Ste perfektné!

hubata nie si sama, pripadám si podobne