Infarktove stavy

Zaujímavé čítanie. Koľkokrát za deň takto exploduješ ?

aha, a ja že prečo nick "výbušná":-) teraz už chápem - teda ten nick - ale celkom dobre nechápem, načo je dobré to stále rozčuľovanie sa nad inými len preto, že sú - povedzme to pekne - iní...rozčuľovaním a vybuchovaním človek ubližuje len sám sebe a pokiaľ nebežím na posledný vlak (alebo pokiaľ nejde o život) tak nejde o nič - želám pekný deň

presne,presne tak to je.Ja som síce v Rakusku,ale ja to obdivujem.Na Slovensku už kolabujeme,odpadávame a oni sú tu v pohode a tomu by sme sa mali učit.Predtým som pracovala v Kauflande na Slovensku.Ludia išli nakupovat stretli sa v predajni so známimi a debatovali aj pol hodiny akonáhle sa dostali ku pokladniam začali byt arogantní a drzí,že sa ponáhlajú.Tu by som povedala že ludia to berú v pohode a nemajú problém s trpezlivostou

Milá výbušná, tvoja povaha je priamočiara cesta k infarktu a k rakovine. Nie okolie sa má zmeniť, naopak TY SA MÁŠ ZMENIŤ!
Treba sa k veciam stavať p o z i t í v n e, aj vetdy, keď treba v obchode čakať na vozík - alebo okolo teba horelo, že si sa odtiaľ tak ponáhľala?

opravujem: aj vtedy (prehodila som som písmeno omylom)

kurňa - turňa, zajtra maľujeme obyvačku, prenášam,montujem nábytok aj s dzedkeml, medzitým trískam šnicle a robím šalát , sem na mrtvicu, päťkrát sme sa už povadzili, dvakrát som sa scela odscehovať hneď k mame, ale si to prečítam hneď, ako si nájdem čas. Keď z toho všetkého nedostanem šlaktref, bo i moje bicyglo má defekt....po včerajšku,, jak sem nésla v kastróliui mame obed - mimchodem -zemákovú knedlu, dusenú kyselú kapustu a údzené koleno z domácej svine...tak idem bojovat...

Ja som najradšej, keď v obchode sa stretnú dve známe s nákupnými vozíkmi, obidve sa postavia vedľa seba v úzkej uličke, Vy neviete prejsť, lebo oni zablokovali celú uličku. Ale im to vôbec nevadí, oni si ešte nepovedali všetko a vôbec im neprekáža, že sa ostatní nakupujúci nevedia pohnúť z miesta.

Pridem do Tesca mam len dve polozky postavim sa k rychlej pokladni a CO ??? kazdy plati sprostymi gastarcami , vasim prezitkom socailizmu.Nech daju specialnu pokladnu len na gastrace a neotravuju .

mne vadí niečo celkom iné, som v obchode a nie úmyselne sa rozťahujem a niekto stojí za mnou a chce prejsť... miesto toho aby celkom normálne povedal "S dovolením" a ja by som sa mu uhla a pravdepodobne by som sa aj usmiala... tak začne búchať svojim vozíkom do môjho - akože zavadzáte paninko.... alebo idem zo psami po tichej cestičke v parku, za mnou ide bicyklista, miesto toho aby zazvolil alebo zakričal plíži sa za mnou a čaká na vhodnú príležitosť ako sa prešmyknúť okolo mňa a psov.... minule som z jedného takého skoro infarkt dostala keď sa z ničoho nič vynoril spoza môjho chrbta, normálne som skríkla, on sa zľakol ešte viac ako ja, skoro z bicykla zletel ... no komédia... jasné že som mu vynadala. ale len trošičku, strašne sa mi chudák ospravedlňoval.... som z malého mestečka, kde takmer každý pozná každého ale v poslednom čase ako keby sa ľudia báli prejaviť sa akýmkoľvek spôsobom :-)

Kde sa všetci ponáhľame celý život. Bola som v USA tam Vám pri pokladni daju nákup do tašiek, zaželaju pekný den a každý kľudne čaká kým na neho nepríde rád. Náš život je uponáhľaný.Prečo?Aj jazda v autach je rychlá a veľmi nebezpečná,tam su ohľaduplní vodiči,kde sa z nás vytratila ludskosť.Budme na seba milši.Začnime od seba.

Ked sa dari, tak sa dari. Keby sme sa aspon raz za den nerozculili, co by to bol za den. Pritom staci len si povedat: kazde zlo na nieco dobre a za vsetkym vidiet nie len zlo, ale aj to... Potom aj uprsany den sa bude zdat krajsim.Kto sa rozculuje pre hlupost inych, nici si vlastne zdravie.

@evusik , máš stopercentnú pravdu. Veď ak mi niekto zavadzia, slušne ho požiadam, aby ma pustil a ak pridám úsmev, usmeje sa mňa späť. Vážne, mám to vyskúšané. Takže načo sa jedovať a čakať, že tí okolo nás pochopia naše potreby? Úsmev a slušné slovo robia zázraky. Dnes ráno som v Tescu nakupovala zeleninu a manžel s vozíkom ovocie, ako býva jeho zvykom. Vozík bol kúsok odo mňa, tak som tam vložila rajčiny, papriku, kaleráb a až keď som videla, že vozíka sa chytil celkom cudzí chlap, pochopila som. On bol tiež vyvalený, lebo do vozíka chcel vložiť balíček cherry rajčín a zistil, že ho tam už má! Asi pochyboval o svojom zdravom rozume! A môj manžel sa tri kroky od nás, riadne zmätených, smial na celé kolo. No čo už, ospravedlnila som, zasmiali sme sa všetci traja a v pokoji rozišli.

fiiiiiha....a ja, ze aku veselu prihodu som opisala. Muz sa smial ako blazon....

Výbušná, si verná svojej prezývke, ale nič to, aj ja som niekedy " nervák ", ale nedávam to najavo, len ma štve, keď prechádzam uličkou medzi regálmi a niekto si tam dlho niečo obzerá, vyberá a nemôžem prejsť, nom málokedy ma napadne povedať jednoducho - dovolíte, prosím. A tiež sa vždy ponáhlam ( domov variť), neskoro vstávam, nákupy mi trvajú najmenej 1.5 hodiny, ak idem do dvoch obchodov tak aj dlhšie. No, a iste idem na nervy aj aj, lebo tiež sa pozabudnem a robím to, čo ma na druhých štve.Tak isto som vkladala nákup do cudzieho vozíka a raz som behala a hľadala ten môj, kým som ho našla, ako ho tlačí iná pani.No a ešte- mám smolu: už ma aspoň päť krát kontroloval strážca pokladu - prvý aj ten druhý, čo je teraz-lebo chodievam s taškou na kolesách. je mi to pohodlné ( od jedného času), myslia si, že ktohovie čo som šmajzla, jednému som povedala svoje a potom aj druhému a už mám pokoj.

lekáreň - vpredu pult nq voľný predaj,vzadu na výdaj liekov na recept. Stojí ta,m mladá žena s bacuľatým a nadmieru zvedavým dieťaťom, chlapcom sotva 5 ročným.
Mladý lekárnik, zjavne novic v našej lekárni sa pýta:
Prajete si?
- chcela by som niečo preventívne proti chrípke...
Lekárnik jej položí niekoľko liekov vo farebných krabičkách.
- A ktorý je aký?
Lekárnik jej vysvetľuje, každú krabičku berie osve do ruky.
Rada za mnou sa predlžuje.
-Ale ja by som chcela taký, ktorý by podporil aj imunitu, Martinko, nechaj tie leky...
Lekárnik vykladá niekoľko krabičiek a prednáška o každej krabičke pokračuje.
Za mnou sa rada zväčšuje, prevažne mužmi vo veku nad pätdesiatku.
-Ale ja by som chcela radšej niečo v pilulkách, a toto je čo?
Pýta sa mladá žena na liek za sklom.
-To je liek, keď už chrípka prepukne.
- Aháááá...Martinko, čo som ti povedala, polož tie krabičky...
Muži so mnou na čele zjavne strácajú trpezlivosť. Otáčam sa k ním, pohľady sa nám stretnú a rozumieme si.
Mladá žena si prezerá a číta každú z krabičiek, zjavne ju zaujíma aj cena.
Strácam trpezlivosť, odchádzam z dlhej rady dopredu lekárni a od mladej lekárničky si pýtam čaj Zemežlč a jedny kvapky na suché oko pre mamu... Že ma to skôr nenapadlo, veď ja nemám recept...no čo už... A mladá mamička odchádza so šumivým celaskonom spokojná domov.

@vybusna živo si to viem predstaviť. Aj ja by som asi ticho šepkala "šajze", hlavne čo sa stáva v našich potravinách-v piatok, keď nakupuje veľa ľudí, vyroja sa všetky predavačky do predajne a vykladajú tovar. Samozrejme zavadzajú s veľkými košmi a ani ich nenapadne uvoľniť miesto, keď sa chce niekto dostať k jogurtom. A také "s dovolením" ani neplatí. Tvári sa, že nepočuje a vykladá ďalej. Pokladne idú len dve-v špičke-a my tam stojíme a čakáme. A keď vidím, že niekto ide platiť kartou trebárs 5 €, tak to je naozaj na infarkt. U nás to totiž trvá nekoneeečne dlho. Ale Ty si asi mala fakt "deň blbec"

presne tak, nákup zmáknem za 20 minút a pri pokladni stojím 30 pretože idú len dve a samozrejme ako na jed sa postavím k tej, kde je nešikovná pokladníčka :-))

Někdy, když se daří, tak se daří.Já jsem nakupovala v drogérii,paní pokladní se bavila s kolegyní, mezi tím jedla čokoládu a mně nablokovala jednu položku 2x. Když jsem ji na to upozornila, nechtěla mi věřit,ale kolegyně jí to potom na pokladně ukázala,že tu jednu položku skutečně nablokovala 2x.Namísto, aby se omluvila,tak akorát řekla,že si lidi dávají do tašek ještě nenablokované zboží.Do té drogerie mě už nikdo nedostane.Taky mě vytáčí, když někdo zbytečně zdržuje.Kolikrát by stačilo málo,usmát se nebo omluvit a hned to každý jinak bere.

No, inak si tu žijeme, než na Západe.. Zmena na superrýchly život - a ešte treba aj dohoniť, čo nám socializmus vzal - bola veľmi prudká, nie našou vinou musíme stíhať trikrát toľko čo Západniari. Preto sú asi oni takí "pohodoví" a my takí uponáhľaní. Však len za hranicou v Hainburgu - tam bývajú také šory v supermarketoch, že u nás by už všetci zákazníci ryčali ako na lesy a tam sa ten had pred pokladňou pomalinky sunie ďalej... domácim to alevôbec neprekáža, no namôjdušu grussgott...

No neviem. Ja tiez nemam rad dlhe rady, ale nikdy som nepocitoval problem ze by som nadaval na zakaznika. Ak je dlhy rad v obchode tak to je chyba manazmentu predajne a nie chyba zakaznikov. Nikdy som nepocitoval potrebu nadavat v duchu, ze dakto si rozdeluje tovar do tasiek. Ako chodim aj do M&S a tam mi to rovno zabalia, a nemam problem pockat pri pokladni (a hej ked sa moc ponahlam, tak snad nepojdem vybavovat nic:)), mozno by autorke pomohlo menej stresu

@marta5 ked pojdete v bratislave do Marks&Spencer tiez vam potraviny zabalia do tasiek :) Ono to zavisi od typu obchodu aj v USA su lepsie aj horsie obchody

moje nervy...zda sa ,ze doslo k absurdnemu omylu....pisala som v domneni, ze to bude sranda, ani som nikoho v obchode nezbila, ani som sa v banke neobesila. nikomu som nepovedala ani slovo, v duchu som si ponadavala a odovzdane som cakala, neosedivela som, nebuchalo mi srdce. zijem tu 10 rokov a som zvyknuta , len som chcela podat moj vcerajsi zazitok. fakt nie som ani v strese a mam velmi pokojny zivot. asi poziadam o vymazanie clanku, pretoze som sa ukazala nechtiac v svetle , do ktoreho moj zivot vobec nesmieruje. ale dakujem za vsetky prispevky :o)))

@evusik to hneva aj mna, ked niekto chce prejst staci povedat dovolite prosim alebo daco take. Mne sa stalo taketo, nakupoval som a pokladnicka mi zle vydala ja si chytiac mince ich za 5sekund pohladom preratam, ak sa mi na prvy pohlad nezda suma tak "reklamujem", medzitym predavacka vybavila dalsieho zakaznika ja som ju upozornil ze mi zle vydala ona to zacala preratavat a ujo za mnou uz "aspon uhnite tym ruksakon", keby sa spytal ci ho pustim, tak by som ho pustil, ale na takuto otazku sa da reagovat "ale ja som bol pri pokladni pred vami a este som neskoncil". Asi je slovenskou narodnou vlastnostou arogancia, nervozita a egoizmus:))

@vybusna ved nemusite mazat hned clanok;) proste ste vlastne svojim sposobom obdivovali nemecku trpezlivost:)

@vybusna nič navymazávaj :-) myslím, že si to povedala celkom presne.... všetci občas nadávame, rozčuľujeme, hneváme sa ale väčšinou len v duchu.... nakoniec si aj tak odstojíme fronty a mávneme rukou nad neschopnosťou, neochotou a neprofesionálnym prístupom personálu alebo nad spôsobmi niektorých ľudí .... @tomas také situácie poznám... a najhoršie na tom je, že keď mne minule predavačka rátala malý žltý melón kus za 5 € a ja som ju upozornila, že ten melón stojí 1,35 € tak ona musela zavolať vedúcu aby jej odomkla pokladňu aby to mohla vystornovať, za mnou sa tvorila rada, ľudia na mňa zazerali, že čo zdržujem ... to je na tom najhoršie, že človek sa div že necíti zle len zato že sa dožaduje toho čo mu patrí :-)

@vybusna napisala si to od srdca, uprimne, bez pretvarky :)) kto tvrdi, ze mu to nevadi klame sam seba, lebo na konci dna, sme vsetci unaveni a ufrflani (aj ked len v hlave) ;) fajne citanie.

Neda mi neprispiet k tejto diskuzii. @vybusna , ja ta uplne chapem, lebo som taky tip, ze mi tiez vadi cakanie v dlhych radoch ktore casto nemusia byt, keby niektori ludia rozumne uvazovali. Pridu platit a tam povedia,ze nieco chcu a nemozu to najst. Pokladnicka vola niekoho zo zamestancov aby to doniesli, ale cela pokladna "stoji", nikoho nemoze zobrat pokial nedokonci tu zacatu predomnou, lebo uz ma jej udaje s platiacej karty na pokladni zaznamename. Inokedy zas pri expres pokladni, kde idu ludia s malym nakupom do 8.veci najdem pred sebou pani s plnym vozom nakupu a ja s jednym mliekom mam stat kym ona vsetko....

ale choĎ, výBUšNá, JA SOM SI TVoJU SItUáCIU V TEN DEň DOKONALE VEDELA PREDSTAVIť , sú chvíle, keď si všímame viac situáciu, do ktorej sa dostaneme, je to buď fajn, alebo nás nahnevá aj to, že niekomu vŕzgajú topánky, keď okolo nás prejde hoci aj bez slova.
A napriek tomu, že niekto nemá rád pokec pri košíkoch v obchode, ja ho naopak, mám rada , aj keď nie vždy, to je tiež pravda. Ale skutočne stretávam v tých okrajových vekoobchodoch nášho mestečka ľudí, ktorých som už dlho nevidela. Prichádzajú z okolitých dedín , stretávam medzi nimi bývalých spolužiakov, alebo bývalých kolegov, a je jedno, či stojíme pri jogurtoch, alebo pri mrazených kurencoch, potešíme sa, a bez slova a niekedy i objímania ro nejde.
Dokonca mám v jednom takom obchode jednu známu. Nie sme ani také veľké kamarátky, ale stali sa veci, kedy sme stáli pri sebe ako rodina, a pokým jej brat žil, pomáhal môjmu synovi , keď po ťažkej nehode rok sede lna vozíku, a šmatlal na dvoch barlách, a boli sme pri nich, keď Stanko zomrel ako 27 ročný mladý muž. A preto, keď prídem do toho obchodu, možno to pre niekoho pripadá absurdum, blbosť , pipi, ja neviem, ale vždy sa postavím k jej pokladni aj keď je tam najdlhšia rada a skôr, než začne blokovať, vstane, objíme ma a veselo si prehodíme pár viet. Nechodíme tam tak často, nestretávame sa ani v súkromí, dokonca takýto prejav radosti nemá ani moja sestra, aj keby sme sa polroka nevideli :))))
A o.i. - keď mám zlý deň, som taká mrcha, že aj jAlanovi z kožucha radšej všetky blchy emigrujú do druhého okresu.

No zasmiala som sa nad zážitkom aj príspevkami , lebo mne rady v obchode nevadia :-) čakanie si zvyknem spestrovať pozorovaním ľudí a neverili by ste koľko smiešnych vecí tam vídavam. Napríklad..stojím v rade v sídliskových potravinách a to rovno na Silvestra bo mi voľačo pochybelo samozrejme. Na vchodových dverách bol týždeň oznam, že na Silvestra nebude otvorený výkup fliaš, lebo Silvester :-) V rade nás stálo možno päť zábudlivcov, keď do obchodu vkráčal chlapisko s tromi taškami prázdnych fľašiek asi si chcel kúpiť šampanské na polnoc a či čo. Zrúkol na pokladníčku (len tak mimo poradia), aby mu išla okamžite tie fľaše zobrať. Dievočka sa na neho milo usmiala a povedala, že žiaľ nemôže, lebo má zákazníkov v rade čím fľaškonosiča poriadne rozúrila a začal milej dievke nadávať keď sme sa dievčiny zastali tak nadával aj nám. Bola som zvedavá ako to veru dopadne, keď tu zrazu pokladníčka pôvabne otočila hlavu k chrapúňovi a s úsmevom ani okom nemihla prehovorila : " Mladý pán zbytočne tu kričíte, lebo ja sa dnes "nasrať" nedám je predsa Silvester!" No a v tú chvíľu nastal pri pokladni obrovský smiech a mne veru aj slzy smiechu tiekli a mladý pánko sklonili hlavu a odkráčali :-)

@vybusna vôbec nemusíš nič mazať. Dobre so sa pobavila, v tomto nie si sama...presne ako píše @michsamant , týmito situáciami prechádzame takmer denne, ja to mám pekne do radu-najprv pošta, potom banka, potraviny....

@janazjarku jak som sa schuti zasmiala... a hneď je deň krajší :-) ja mám kamarátku ktorá, keď ide napr. do veľkých potravín, tak hovorí že ona tam chodí ako na výlet. Postretá kopu známych, prečíta si noviny, postojí si v rade a ako ona hovorí : po ťažkom dni v práce si tam oddýchne :-) a vôbec jej nevadia rady - čím je tam, dlhšie tým lepšie :-)

Čo povieš , toľko pekného a úsmevného čítania , no "nenaštve" ťa to , prišla som až na koniec radu komentov pokiaľ som sa dopracovala k napísaniu , v každom komente som si našla akoby aj kúsok svojho zážitku.chachacha

Ešteže to bol "len" fejton... inak by som povedala "mať tak tvoje starosti"

lkubicova, ale fejton zo života, žiadne sci - fi...

skvele si to popísala - a v mysli aj praxi súhlasím s Tebou. Tiež bojujem s každou minútou dňa a dnes sa mi stalo, že aj keď som prišla do práce načas, zákazníčka mi povedala, že odchádza, lebo som tam mala už dávno byť. Povedala som jej, že je dôchodkyňa a predpokladám, že sa nikde v najbližšej hodine aj pol neponáhľa, pretože je naplánovaná u mňa. A že či si myslí, keby prišla o 20 minút skôr, že by som ju zobrala skôr keby som tam aj bola. No nepresvedčila som ju, došlo k ďalšej slovnej roztržke až nakoniec odišla. Ono sa to asi malo tak stať, nemrzí ma to vôbec, lebo prejavila intoleranciu - som živnostníčka, riešim rôzne veci, stretnem niekoho, komu neviem vysvetliť, že ma niekto čaká, som tolerantná, prídem načas a aj tak nie je dobre. No asi deň blbec - nevadí, človek sa učí celý život. Som rada, že táto zákazníčka ukázala svoju pravú tvár na začiatku našej "spolupráce" a spoznala som pritom aj sama seba. Zostanem aj naďalej sama sebou.

no tiež som sa pobavila na vašich komentároch,ináč aj ja niekedy platim kartou menšiu sumu ako 2-3 eura,nenosievam do prace svoje peniaze tak platievam takto...a nechapem ludi ked ich to rozčuli,ved je to každeho vec ako bude platit....a mna zas vytoči hlavne niekto,ktorý sa v čakárni u lekára predbieha.....ja čakám hodinku,pol hod...a dotyčný si pride idem len niečo vybavit....to sa hned ozvem...pretože i ja idem len niečo vybavit...a nemusim byt zrovna chorá...takže niekedy ma to dost vytoči aj sa povadime v tej čakarni...a raz mi jeden pán v tescu skoro malu zvalcoval z vozikom-slepán...nie aby povedal dovolite,normalne drgol do nej až spadla...a to stala pri mne...

a o tom to je , "deň blbec". Nezáleží na tom, kto z tých dvoch, ktorí sa stretnú , ten deň má, ovplyvní svojou náladou i toho druhého, a niekedy je to veľmi osožné. Prečo? Pre to, ako ty píšeš, môžeš predísť mnohým konfliktom a nedorozumeniam pri ďalších stretnutiach. Pretože i ja mám skúsenosť, že človeka spoznáš lepšie v momentoch, keď má svoj "deň", jeho reakcie, správanie. Je jednoduchšie tváriť sa milo, byť úslužný a pôsobiť dojmom na iných, keď sa vieme ovládať, ale ak príde k tomu bodu o ktorom píšeme - vtedy či chceme alebo nie, otvoríme sa svetu tou svojou pravou tvárou bez nadsádzky a falošného pukrlíkovania.

Mne rady až tak neprekážajú, aspoň si stihnem poodbiehať po to, čo som zabudla :) čo ma však naozaj vytáča, je to prehltnutie jazyka, ako popisujete aj vyššie. Skoro vždy, keď ma niekto arogantne zráža vozíkom, nezabudnem podotknúť, či nemá jazyk. Mám takú skúsenosť, že keď sa prihovorím cudziemu človeku, začnú sa mi v ten deň prihovárať aj iní, to zbožňujem. Napríklad na trhu kecám s predavačom o tom, čo ideme variť, on ponúkne podpultovú "údenú mrkvu" - klobásu. Kráčam ďalej z trhu s plnými taškami a dedko kráčajúci oproti krúti hlavou: A to všetko zjete? Ja sa zasmejem: áno, a všetko ešte dnes! On: taká chudá, to ani psíčkovi nič nedáte? Tak sa zasmejem, že nie, že som strašne hladná... :) mám rada ľudský kontakt

Ešte niečo k tomu zdržiavaniu pri pokladni: keď mi pokladníčka vydáva drobné, natrčím ruku, aby mi ich vložila priamo do dlane, aby som nemusela grambľavo zbierať každú mincu, aj mi tri krát vypadne, kým ju schytím do prstov, ale akoby ani nevidela, mince hodí na pult a čaká, kým ich pozbieram. No, všimla som si, že sú už aj také uvedomelé, ktoré mi ich podajú aj bez natrčenia dlane rovno do nej a ja môžem hneď bez zdržania odísť od pokjladni a nie stáť s natrčenou rukou. Len prečo si to aj ostatné neuvedomia, že je to k dobru veci.?

toto všetko je moc pekné a výstižné, ale.... zamyslime sa na tom systéme, aký funguje v obchode:
Potrebuješ mincu na košík, už ho máš a ideš...
1. naložíš tovar do košíka
2. prídeš k pokladni a vyložíš obsah z košíka
3. po zaplatení ten istý tovar čo si naložila a hneď vyložila znovu naložíš do košíka
4. vyjdeš na parkovisko a tovar , čo si naložila,vyložila a naložila , znovu vyložíš do auta
5. jasné, že sa ti minca vráti, len čo košík vrátiš na miesto
6. prídeš domov a tovar, čo si naložila, potom vyložila,po zaplatení naložila do košíka a vyložíla do auta, opätovne vyložíš z auta, resp. len tak z tašky, ak sme na pešo a tento tovar vynesieme domov a znovu uložíme.
no... unavená som už len z toho, keď to tu píšem!

@arasidka ; áno, po systéme vyložila-naložila nech sa niekto doma ešte opováži to aj zjesť...takú mu jednu...
@vybusna ; väčšina sa rozpísala o tom, či im vadia-nevadia dlhé rady. Ale to nie je o tom. Keď vidím, že tam pokladníčka "fičí" a aj ľudia sú pohotoví, tak ten rad má skrátka svoje objektívne príčiny. Ale keď sa pokladníčia lemrí a ešte sa aj lemria ľudia, tak to je našľaktrafenie. Ja neznášam, keď niekto zdržuje tým, že pozerá "lelky", že nie je pripravený, že skrátka nespolupracuje. To je podľa mňa netolerantnosť a ešte aj hlúposť - vražedná kombinácia. A mám aj na seba prísny meter, žiadne váhanie, žiadna pomalosť...(teda nemám na mysli starkých, invalidných a deti - tam ma naopak vytáča, keď im nik nepomôže) Keď platím, vykladám a nakladám veci, usmerňujem dcéru a manžela,,, tak to robím rýchlo, nechcem byť tým druhým na obtiaž. Prečo by som to teda nemala vyžadovať aj od druhých? Vadia nám čašníci, čo obsluhujú pomaly alebo vôbec, tak prečo by nám nemali vadiť pokladníčky, predavačky a pod.? A pokec...? Nejde o to, že môžeme poprosiť "s dovolením", ale že sa nám zdá právom netolerantné, keď sa dve rodiny rozložia na šírke cestičky medzi regálmi, akoby druhých nebolo. Potom síce povieme "s dovolením", ale určite to zasyčíme, aby im to došlo... A vnútri v duši sa nasr ešte viac. Ja by som sa v duchu nakopala, keby som blokovala priestor pred bankomatom, alkebo vlbec pultíkom... Keď ma pustí cez cestu auto, tak pobehnem... ide skôr o gesto, ktorým mu dávam najavo, že aj ja priložím ruku (nohu) k plynulosti dopravy. A nebudem vrtieť riťou, až sa mi vykĺbi a "loudať" sa cez tú cestu...

Chápem o čo Ti išlo, napísať svoj zážitok, a to sa Ti super podarilo. Si dobrá v písaní. Len tak ďalej....
Čo sa týka toho náhlenia v marketoch, nemám dobré skúsenosti. Pri tom náhlení sa mi x-krát stalo, že pokladníčka nablokovala aj to, čo som nekúpila. Po reklamácii sumu vrátila, ale to je zbytočne zdržovanie....nehovoriac o reakciách ľudí za mnou....

ja teda neviem, dievky moje radostné, či to tu hádam niekto aj z Lídla nečítal!?!?
Pred chvíľou som sa stade vrátila. Keď som vchádzala aj s košom pred sebou, cestu mi zahatal mladý šarmantný muž a so širokým úsmevom mi podal červený puk šípovej ruže s prianim všetkého dobrého.... Však to oni tutok čítali a tak dajte bacha, keby ste dnes vošli aj vy do Lídla a dostali šípovú ružičku, isto iste nás poznajú z varechy...

@arasidka :DDDD

Aj mne cestu zahatal mladý muž a povedal: "Uhni, ty..."
:-))

A mne dnes jeden zamaval, vlastne dvaja. prvy, aby som na priechode nezdrziavala a rychlo presla, a druhy prefical vo vedlajsom pruhu, keby pri mne nestal anjel strazny, bolo by po mne. a na dovazok este zamaval... cely pekny den je v haji :(

..a mne dnes viacerí blikli, som sa vytešovala, že zvlášť dobre vyzerám :-)..a ja som len nesvietila :-)

Ha-ha, uplne som s Tebou. Tvoj fejton je baaaaaajecny. Ved vidis aku polemiku vyvolal. A tie ponaucenia si nevsimaj. Vidno, ze Ta niektori nepochopili.

@v ýbušná celkom ťa chápem! Aj mňa niekedy vedia takéto akože maličkosti vytočiť. Ak je to raz za deň, tak to "zhltnem", no ak mám šťastie na viacerých takýchto blbcov, tak sa teším kedy zavriem dvere bytu a už nechcem nikoho vidieť... A ešte k tomu celý deň jazdím po Bratislave a to keby si videla manévre niektorých vodičov...! Napr.: vodička počas jazdy kojí dieťa!!! :-o !!! Alebo vodič má na kolenách dvoch malých psov.... :-o !!! No horor!!!!! :-))))))))))))))))))