Dnešné popoludnie na našej lúke

to by musel asi zažiť v detstve od svojho ocka...

Mladý mal asi nervy nadranc, občas to býva, ale nemal v žiadnom prípade malému skaziť radosť, priamo pred jeho očami. Rdašej sa mal zasmiať a pokus zopakovať, možno na druhý raz by vyšiel a bolo by všetko v poriadku. Šarkan mohol zostať, ten nebol zlý ale ocka mali vymeniť.......

:))) Ocko bol iba pasívny divák, so šarkanom manipulovala mamina :)))

Takéto situácie nezvládam, hneď sa cítim v koži toho dieťaťa a to je strašné. Niektorí ľudia by asi nemali mať deti a keď tak rozmýšľam, tak ani manželky a nakoniec ani priateľov, asi by sa mala vytvoriť rezervácia, kde by bolo všetci rovnakí a tam nech si spolu nažívajú a užívajú. Z celej duše by som to dožičila.

len pridám svoj zážitok....ja som mojim deťom robila sama šarkanov, síce mi akože pomáhali deti, ale keď som bola sama, tak som ich rýchlo opravila a dokončila.. Raz sme púšťali šarkana a synovi spadol šarkan. ako padal narazil do mojej dcéry, mala asi 4 roky, tá sa nazlostila a zakričala :: potý ťalkam... no.. riadne toho chudáka šarkana poskákala a ešte mu aj jazyk vyplazila... trošku sme sa smiali so synom, ale nemohli sme veľmi, lebo by sa dcéra zdula, no teraz sa smejeme na tom a poriadne...