1. Nech sa bratia Moravania nenahnevajú, ale ich posledné vojenské víťazstvo bolo v roku 1619 u Dolných Věstonic. Moravské stavy ctedy zvíťazili nad cisárskym vojskom generála Dampierra. To malo 12 tisíc mužov a bolo vo výraznej presile. Moravanov bolo o tretinu menej. Historici pripisujú víťazstvo ideovému zápalu moravských stavov nad nenávideným cisárom. Pravda je však inde. Moravské vojsko vedené Fridrichom z Teufenbachu sa naštvalo do nepríčetnosti, lebo ich protivníci im bezbožne vypili vinné pivnice v okolí Věstoníc.
2. Keď si náš bača lupne pálenky, ani nevie, že za to môžu alchymisti. Destilácia alkoholu je dcérou alchýmie. Aqua vitae, zázračnú pálenku používali alchymisti pri svojich pokusoch. No až v 15. a 16. storočí začala táto životodarná vodička opúšťať ponuré alchymistické pivnice i lekárne, kde sa dovtedy dávala len na recept. Teda predávala ako liek.
Lekár Arnold z Villanovi pacientom na prelome 13. a 14.storočia aqua vitae predpisoval na rozptyľovanie prebytočných štiav, na povzbudenie srdca, liečbu koliky, horúčky, na utíšenie bolestí zubov a na ochranu pred morom. Musím priznať, že až na ten mor pálenka účinkuje v spomínaných prípadoch ako liek dodnes. Keď si pálenka našla cestu do hostincov, stále sa zdôrazňoval jej zdravotný aspekt. Nastáva obdobie experimentov, keď ľudia skúšajú páliť zo všetkého, čo je ochotné aspoň na chvíľku kvasiť.
Omylom histórie je, že pripisuje alchymistom len a len stáročné snahy destiláciou získať zlato alebo ho vyrobiť transmutáciou prvkov, nájsť kameň mudrcov či zhmotniť tmu. Nie, alchýmia priniesla ľudstvu metlu, s ktorou sa nenaučilo zaobchádzať. Napriek tomu alchymistom strúham poklonu za ich pokrok na poli praktického použití a propagácie destilátov.
3. Aby ma nikto neobvinil z bezbrehej propagácie alkoholu, vyvážim do tretice úlohu pečienky v dejinách a na pomoc mi príde autorita nad autoritu. Tatíček vlasti T.G. Masaryk.
Narodil sa v preslávených vinárskom regióne moravského Slovácka v Hodoníne a vyrastal v Mutěniciach, Čejkoviciach a Čejči. V Masarykovom rodnom kraji bolo pitie vína úplne normálne, a tak víno pil už ako malý chlapec. Neskôr na seba prezradil, že nikdy nepil pálenku a pivo sa naučil piť až v Brne, kde študoval na gymnáziu.
Potom nastal zlom. V habilitačnom sociologickom spise Samovražda (1881) už píše o škodlivosti pitia na rodinu, vzťahy v nej a zdravie. Vystihol vzťah medzi alkoholom a pohlavnou nezdržanlivosťou. Ako bolo u neho zvykom, obľúbeným aforizmom: Kde Bakchus kúri, za pecou Venuša sedí..
Neskôr sa k tomuto problému vracia v článku Moderný človek a náboženstvo. Prichádza k záveru, že delírium samovražednosti je po opici: „Ani Bakchus ani Venuša nepomáhajú, nezostáva nič iné ako revolver alebo morfium alebo kostol a kňaz.“ To napísal všetko Masaryk! To nie ja!
Na prelome 19. a 20. storočia prestal alkohol celkom piť. Raz sa s tým zveril aj svojmu priateľovi maliarovi Hanušovi Schwaigerovi. Ten mu odpovedal, citujem doslovne. Lebo iba vtedy to má správne grády: „Máš recht, Tomášu, že´s přestal pít. Já už taky nepiju, protože nemožu.“
V Čechách sa pivo veľmi za alkohol nepovažuje, ale Masaryk si na neho nikdy nezvykol. Pivo mu nešmakovalo. V roku 1929 navštívil výstavu piva a sladu. Keď mu na nej predstavili ocenené pivo, nenapil sa, iba do peny namočil prst. Oblizol ho, otriasol sa a štátnicky zhodnotil: „Bŕŕ, to je horké.“ Všetko zachytila fotografia.
Na záver - za pomoc ďakujem archívnym materiálom, ktoré som vyšťúral na internete.
Diskusia k článku