Ako sme dostali prezývku Oharkovci.....

Ach, jaj, ten tvoj by sa hodil do Pelíškov ako parťák pre Donutila a Polívku (napr. merať medveďa). Ale prezývka pekná, ľudová tvorivosť nemá chybu. A čo sa aj inak dá robiť, keď sa priezviská v dedinách opakujú, veď treba vedieť kto je kto. A vy ste dopadli ešte dosť dobre, mohla by som tu popísať pár oveľa horších.

Aká náhoda, aj naši chlapi chodili ku koňovi, len neviem či k tomu istému :-) My ako deti sme tam chodievali s konvičkou pre pivo a cestou k babke sme konvičkou krútili a krútili, aby bolo viac peny....lebo tú sme mali dovolené ochutnávať...a tak sa stávalo, že chlapom veľa toho nezostalo :-)))

... ver,ze takeho odbornika nemas doma sama.:-) su aj horsie story... A ludia su velmi nachylny okamzite reagovat.Sak vies,aka je najvacsia radost.....Ako @sovka pise takato prezyvka je uplne v poho.:-)

@cistinka - podľa presnej identifikácie šenku predpokladám že si malačanka a bývali ste niekde v okolí Kozej ulici ........

@cistinka , ako by som sa videla. Akurát krčma bola iná, tá petržalská, do ktorej som chodila ja, sa vola "U mreny". Chodila som tam rada, nielen kvôli pene z piva (tú mám rada doteraz), ale hlavne preto, že tam mali v miske čosi, čo ma veľmi zaujímalo. Boli to farebné sklené koráliky, len bez dierky, biele a modré. Do misy ich hádzali čašníci a hoci som veľmi slušne poprosila, nechceli mi dať ani po jednom z každej farby. A tak sa mi páčili a mali ich naozaj dosť, podľa zbytočne veľa! Dodnes presne neviem na čo slúžili, len hádam, že tak počítali pivá, ktoré im výčapník odovzdal, aby to na konci dňa vedeli zrechnovať. Možno mi to objasní práve niekto z Varechy a záhada môjho detstva bude vyriešená.

@sovka - krčma "U mreny" podľa mňa ešte žije, takže v rámci turistiky by si tam mohla zájsť a opýtať sa štamgastov na tvoj problém. Ja ako mladá mamička som bývala v jedinom paneláku ktorý postavili ako prvý v Ovsišti a tak naša jediná kultúra bola v nedeľu prechádzka do krčmy na Májovej a späť. Boli tam prekrásne obrovské gaštany a máme foto ako sa v tej krčme naučila moja dcéra bežkať (to v tom čase bolo jediné miesto kde nebolo blata po kolená od stavbárskych áut ale tráva). A čo ťa možno poteší je, že v Ovsišti dodnes žijú malé poľovnícke chatky čo je myslím rarita v BA - že prežili.

No nehovor, @hubat á, to som netušila. Ale mám problém, že by som do tej krčmy netrafila. Veď som mala obrovský problém nájsť miesto, na ktorom stál náš dom a pritom z pôvodnej Petržalky zostali oporné body, poliklinika za rohom a škola krížom oproti. K tej krčme by to mali byť opačným smerom ako k poliklinke, tak sa tam hádam v lete vyberiem a skúsim. Len sa obávam, že tie koráliky tam už nenájdem, už asi len tie gaštany.

@hubata ty si hotový Colombo krížený s Jassicou Flatcher :-) my sme bývali kúsok ďalej, na dolnom konci bývala babka - cez Malinu cez lávku oproti koňovi :-)

@sovka : takže ste vlastne bývali na Zadunajskej ..... opýtaš sa prvého petržalčana a trafíš. Myslím že kolovalo po internete aj video zo starej pôvodnej krčmy "U mreny" - chuligáni tam hrali na gitarách. Niekde ho pohľadám a pošlem ti link.
@cistinka mala som na Kozej frajera čo ma jedno leto zaúčal........ ktovie či nie aj teba hihihi !

@hubata záleží na to, čo ťa zaúčal, ja som sa tam s chlapcami len hrávala na indiánov :-)

@cistinka my sme doma tiež tvrdili že sme sa hrali "na indiánov" . Takže si určite pamätáš tie staré stodoly a stohy slamy po ktorých sme sa šmýkali po riti dole......

Nuž nebývali sme ani na Záhorí, ani v Petržalke, ale spomienky na detstvo máme akési podobné. Aj my sme v nedeľu chodili do krčmy pre pivo k obedu a veru aj pena chutila, len škoda, že sa v nej zapáčilo aj môjmu otcovi a ten veru bol stálym štamgastom, škoda.

veru krčma je výborné miesto... keď si v lete, podvečer môžete posedieť s priateľmi niekde na terase, alebo v záhrade.... horšie je keď niekto vymení vlastnú rodinu za krčmu a trávi tak viac času ako doma... my sme bývali na kraji dediny, krčma a kostol boli na opačnom konci a môj otec v tej krčme, ale ani v kostole, nebol veru asi ani raz, ale v lete, v nedeľu do konvičky pre pivo nás mama poslala, do konvičky pivo a do pohára zmrzlinu :-)

:))) Ľudová tvorivosť nemá hraníc. Najviac sa mi páči, že vždy vznikne tak potichu, nebadane. @hubata , už si zohnala záhradu? Ja stále nie

@julica - šľak ma ide trafiť: pozemok mám na katastri v "C" t.j. vo vlastníctve ale ho nemôžem užívať lebo pred 20 rokmi ho dali bývalé ŠM do užívania svojim členom. Členovia pomreli, ale pozemok ďalej užívajú deti. Takže nemááám! Musím chodiť kupovať zeleninu ako pako od jednej babky ak nechcem variť z tej hyperbordelovej. Taká som nasr ...dená až sa mi nožík otvára vo vačku.

@hubata , ten tvoj nekonečný príbeh - záhrada- ešte neskončil? To mi je ľúto, je to boj s veternými mlynmi, alebo s bujnelou byrokraciou.
No, ja síce nei som malačanka, ale hostinec " U koňa" poznám dobre, môj muž tam chodil na karty, ale nei na pivo, on našťastie nepij ani nefajčí, karty bolo jeho neresťou, či zábavou, ale aj tú prestal pestovať. Teraz je kôň opustený, keď už ani kartári tam nechodiaAle je tam , na Kozej, či blízo predaj dobrého domáceho medu v jednom dvore.

Ozaj, a nemohla by sa premenovať z @hubata na @oharkova ?

Mám tu v Kysáči dve záhrady, môžem jednu vypožičať...
Alebo mi prídte na pomoc ked budem sadiť a kopať.

pre @an3da : Kysač je síce trošku od ruky, ale my by sme ju asi s @julicou s radosťou brali: viem si predstaviť to krásne ovocie a zeleninu. No a keď máš deti tak by som im robila babku, varila, zavárala, mrazila, sušila.....

pre @evanaaa : nepáčim sa ti ako Hubatá, rodená Papuľnatá?
Už jedna varecháčka tu má ačokču tak by ste si nás mýlili keby som ja mala uhorku. Ale ty máš krásny avatar: babka s vnučkou.

Dievčatá aj u mňa môžete robiť v záhrade koľko sa Vám bude chcieť,nenahnevám sa,keď mi porobíte budem len rada:))))
Niekedy by som ju najradšej hodila niekam,keď je veľa roboty v nej,ale zato,keď je všetko čerstvé....a zavarené to som rada:))

...a nebude mi vadiť ani,keď uhorka bude najprv rásť a potom kvitnúť:)))).....nerob si z toho nič,nielen alkoholici vymýšlajú blbosti.....

Ani neviete čo máte záhradkárky ..... keby ste museli jesť ten hypermarketový bordel - by kopala celá rodina. Dnes som napr. varila zemiaky: krásne čistulinké, bez jediného očka, jeden ako druhý podľa európskej normy, ale neviem prečo - vo vnútri tvrdé akoby neboli dozreté či čo. Ja keď si donesiem od tej mojej babky, tak sú malé, veľké, stredné teda také ako sa urodia v záhrade. Veď aj my ľudia nie sme podľa európskej normy, ale všelijakí (niektorí aj oharkový). Vyberiem si aj na šalát, aj na iné varenie ale nikdy nie sú tvrdé, nanajvýš keď ich mám dlho v paneláku sa scvrknú alebo vyrašia klíčky v teple (mám ich uskladnené v piesku a sem-tam piesok pokropím aby zostal vlhký. Lenže babka už prestáva vládať, deti naliehajú aby sa dom predal a podelila ich. Myslím že bez tej záhrady v paneláku sa skoro poberie na onen svet....

@hubata ,tak rada citam tvoje pribehy...

@hubata
musim zareagovat, lebo si ma nepriamo spomenula, teda moju acokcu. Ale ja som aj "Jezkova", takze by som mohla moje acokce zamenit za jezka, ak by si chcela byt Oharkova /co nie je tiez marne.Ale popravde mam Ta rada "hubatu", tak to nebudeme hadam menit/. A jednu Oharkovu tetku si mi pripomenula. Tetka z nasej dediny, ktorej nic neuniklo a poznala aj znacky aut, ktore chodili na navstevy.Na nase pocetne rodinne stretnutie prisla aj cerstvo vydata dcerka sesternice z Oravy. No a zenich bol z Levic. To neslo tetke do hlavy, ktoze to je tu na navsteve, lebo ostatne znacky boli podchytene. Tak nabrala do kybla "oharky" a podho na vyzvedy. Branu jej otvoril bratranec a dal jej aj odpoved na otazku, ze kto to je z Levic u nas. Spokojna odisla a bratranec prisiel so smiechom s uhorkami za mladymi z Levic, ze nech si ich pridaju do auta, v ktorom mali nalozenych hadam 200 kg, ktore viezli na Oravu. Od vtedy sme tuto tetku volali Oharkova.

Nie, @hubata , zostaň ty len tým, čo si, to je výstižné a pre teba pravé, tie "oharky" kyselé asi nie. Pravdu má aj @jelenik z ačokčami. Len rozmýšľam, čo si len počneš, ak sa tá babinka poberie na druhý svet. Možno dovtedy bude aj záhrada. Bodaj by.

@hubata máš pravdu s tou záhradou,nie je nad to čo si vypestuješ,vieš aspoň čo ješ:))Niekedy je ovocie aj červivé,ale nie je postrekované aby dozrelo je to naozaj bio a čerstvé.Nie je také krásne ako v hypermarketoch,ale má to aspoň chuť akú má mať.

@hubata , az teraz som mala cas si precitat tvoj prispevok. Len tak pokracuj. Prinasas na Varechu veselu naladu. No skoda, ze som tak daleko. Urcite by som ti mohla dat kusok zo zahrady na pestovanie tej zeleniny.

@jelenik - nevedela som si spomenúť kto má ačokču, takže vďaka za oharkový príbeh a aj za pripomenutie. Mne sa páčili tvoje príbehy o ježkoch pani Ježková..... ešte niečo napíš!
@evanaaa - veru už nevládze toľko tá babka čo pred 10 rokmi kedy som ju spoznala. Vtedy ešte aj kozy chovala. Deti už nechcú aby túto jar niečo sadila, už jej treba pomáhať a jej deti nemajú o záhradu záujem. Volajú babku bývať do paneláku a chcú dom aj so záhradou predať. Už to vidím že namiesto záhrady tam bude bazén, dlažba a tuje.
@rigocka : ak by ovocie nežrali červíci, nebolo by zdravé. Červík sa vykrojí, ale hnojivo zješ.
@palokuchki - vďaka, si zlatá, ale ty si naozaj vemi ďaleko, dá sa povedať že až hore nohami ..... hehe.
@hviezdickaz - vďaka že sa ti páčim. Ako by povedala moja vnučka: ..... nie si ty náhodou do mňa .....?

@hubata
az teraz sa dostavam k pocitacu a pisem narychlo odpoved. Hlasim, ze nas jezko sa predsa len rozhodol zimu prespat. Najprv poprehadzoval hluzy georgin, potom sa mu podarilo zhodit igelitove vrecko, v ktorom su cibule gladiol a tam sa rozhodol, ze sa ulozi spat. Takze chodim ho pocuvat, ci "chrapka", aby nezaspal naveky, tak ako ten minuly rok. Dufam, ze bol dost pokrmeny, kym zaspal.
A babocky pavooke, ktore sa tiez rozhodli preckat zimu v nasej pivnici, zmenili stanovisko, ale nadalej zdobia jej steny.
jeeeeej a este nam pribudol dnes jeden vtacik, ktoreho som nasla vecer schuleneho uplne pri vchodovych dverach, az rano ho poprezeram, ci len od zimy nevladal odletiet, alebo je snad raneny. Prenocuje v krabici od topanok na povale, kde nie je mraz, ale ani moc teplo, aby som ho mohla zajtra prip. pustit do zahrady.

@jelenik ja som zachraňovala na jar malého vrabčeka. Výzorom sa podobal na chuligána z roku 1968, žil mi asi 3 týždne, tak som si myslela že je z najhoršieho vonku, pekne papal aj kakal, moje nechty si pomýlil s maminým zobákom ..... no veľmi som si na neho privykla. A len ti prídem raz domov a hneď na balkón - a on tam už mŕtvy, krásne očká sklenené. A ráno keď som ho kŕmila, veselo skackal, nič na ňom nebolo vidno že by ho trápilo. Aj všetko zožral čo mal v miske. Vôbec nechápem čo sa mu mohlo stať......

@hubata
nas vcerajsi vtacik-zelienka dnes rano este vyzeral, ze to s nim bude dobre a poobede? Lezkal v rohu krabice mrtvy. Tak som mu nepomohla.
V Tvojom pripade to bolo o to smutnejsie, ze tri tyzdne spolunazivania je uz "vazny" vztah. Kedysi sme mali skrotenu straku Žužu /nasli sme ju, ked este nevedela dobre lietat/, chodila si do kuchyne po zradielko, kazdu lesklu vec si schovavala na verande do skar a ked sme sli napr. do obchodu, tak preletovala nad nami a potom pockala na streche najblizieho domu a zase sla s nami spat domov. Ked nam ju jeden chlapec od zavisti, ze nie je jeho, zastrelil vzduchovkou, sme plakali a boli dlho smutni. Tu sa mi pripomenul dcerkin vyrok, ked asi trojrocna zahlasila:
"Zivot je tazky. Tu da, tu neda". Je to veru tak.

Nazdar, Oharková :))
Si mi pripomenula, keď moji chlapci boli takí šarkani, priniesol najmladší domov andulku, volala sa Mišo. Mali sme ho dosť dlho, keď sme zatvorili všetky otvory na byte, vypustili sme Miša a on si pomaličky štrapacíroval po byte. Taký bol krotký, že si na nás všetkých zvykol tak, že kľudne zletel a sadol si nám na plece, či na hlavu. Keď sme obedovali, Mišo sa prechádzal pomedzi taniere, hlavičku na bok, kukal, obzeral si všetko, a decká zjedli všetko, čo bolo na tanieri. Až raz v jeden deň, tiež bol zrovna obed, Miško zletel z kuchynskej linky rovno na stôl, práve sme zase obedovali, a sadol si na rameno najmladšiemu synovi, ktorý sa oňho najviac staral a venoval sa mu. Miško si medzi krkom a ramenom našiel miestečko, schúlil sa a zaspal. Až asi po minútke sme zistili, že naveky. Bolo to plaču, aj pohreb mu urobili a tam kdesi pri potoku ho pochovali. Odvtedy sme nemali žiadneho vtáčika, začalo sa rybičkami, no to bolo iné kafé, s tým bolo roboty, ale nikdy nezabudnem na to, keď živorodky - mrenky začali rodiť mladé rybičky. Sedeli sme pred akváriom a chalani ani nedýchali. Trvalo to veľmi dlho, než sme akvária zrušili, lebo ako dorastali, čistenie zostávalo na mne. Medzitým sme prežili deväť škrečkov, dve jašterice a hejno slimákov, ktoré mi nosili do chalupy a na pekných prúžkovaných tapetách s nimi robili preteky. No, a potom prišli na radu psy. Máme síce len druhého, ale s tým prvým sme si užili! Sprznil dve čistokrvné rasy , a to všetko fenky našich susedov - jednu po druhej, takže je dobré, že máme teraz ridžbeka a oni kilovú fenku, ktorá preukrutne reve, keď toho nášho psiska zbadá, papuľuje, až jej hrdzavé chlpy lietajú kolom hlavy. No a vraví sa, že by mohol pri dobrej chove náš pes dožiť aj trinásť rokov, tak si vravím, Alane, Alane, my dvaja zostarneme spolu, a keď budem sláviť za desať rokov sedemdesiatku, budeme do sviečky na torte fúkať obaja naraz. Len aby ma to naše psisko neprežilo!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!§

Pekné čítanie dievčatá .... je to tak zvierazká obohacujú človeka, je s nimi sranda a deti učia že sa treba o niekoho postarať, mať so zvieratami súcit. Dúfam len že mi to vrátia keď to budem ja potrebovať.

Aj mi mame uz dlho zvieratko v zahrade ma 3metre byva vacsinou pred domom... strasi tych co otravuju cez den ,vyvaluje sa tam na slnku . ( jediny problem nasho kocura musime zatvarat na noc , chodi sa mu krmit do zradla, a omylom by ho aj pochrumal...)

brdo, @2010 v tom dome dobrovolne byvas:-) mne nevadia mysi,potkany,zaby,pavuky,ale toto je jediny tvor ktoreho nemusim,ked ho vidim v telke,dviham nohy na gauc.....

@2010 moja starká takémuto hadovi (aj keď to bola iba užovka) hovorila domáci, nesmel sa zabiť, lebo by z domu odišlo šťastie. Na jedného si pamňtám aj ja. Býval v praskline na gangu a cez deň sa vyhrieval na slniečku. Ten tvoj je trošičku väčšíííí. Ale je krásny.

@matata1 aj toto je taka vacsia skoro uzovka - python. Tu je vela jedovatych hadov a tento vraj nepusti ziadneho do svojho teritoria . Neviem ci to je pravda ale tak sa tu povrava , takze aj toto je domaci.

iha! Tak to je na mňa silné kafé, ja som sa stretla s niečim podobným pred pár rokmi.Vracala som sa na bicykli domov z našej podhorskej záhradky. Cestička vedie popri brehu potoka, necelé dva kilometre až k nášmu domu. Ako si tak šmirgľujem po vychodenej úzkej čiare pomedzi vysokú trávu, zbadala som predo mnou prekážku, čosi tmavé ležala krížom cez cestičky. A reku - konár, alebo kus kábla? Malo to priemer asi 5-6 cm, lenže zabrzdiť už bolo neskoro, tak som sa pripravila na to, že musím cez to prejsť, a keď som bola tesne pri tom, čo trvalo zlomok sekundy, zbadala som, že je to had. Od strachu som zdvihla nohy vysoko pred seba a nezostávalo mi nič iné, len zaťať zuby. Od strachu som sa ani neobzrela, preletela som s bicyklom a zastavila som sa až pred domom. Na druhý deň som išla tou istou cestičkou na záhradu, ale už tam nič nebolo. O týždeň som v našej miestnej televízii pozerala, že v okolí nášho potoka sa rozmohli užovky stromové a niektoré z nich dosahujú úctyhodnej dĺžky aj niekoľko metrov. Odvtedy tade chodím veľmi opatrne, obzerám sa a pri spomienke mi na rukách a nohách vystúpi husia koža. A len dúfam, že ten môj had moju jazdu naprieč ním prežil.

No toto, taký hadisko. Ale sú tiež súčasťou prírody, sú užitoční tak ich nechajme žiť.

@arasidka
tiez sme mali stretnutie s takouto uzovkou. Jedno leto sa nam vyliahli v zahrade v kope haluzia /po zime 1987, ked nam vymrzli orechy/, vyhrievali sa casto na slnku a raz sa jedna objavila az v predsieni. Deti najprv stichli od strachu, no potom mali radost, ze sa ukazala tak zblizka. Tieto tvory nejak nemusim, no skor sa mi robi husia koza pri predstave, ze po mne lezie daky chrobak a este horsie pavuk.Brrrrrrrrrrrrr.

takže od prezývky až po zvieratká, dobre sa to číta a aj spomína ... vďaka @hubat á a spol... :))

Chááááááááááááááááááááááá!!! Hubata, ty nemáš chybu!:-)) Nechceš napsat knihu? Nějaké veselé historky, nebo tak něco:-))). Určitě nejsem první, kdo ti to navrhnul:-))