Okrem rodičov, pár kamošiek a niekoľkých príbuzných si túto akciu nenechala ujsť ani moja vtedy 82-ročná starká. Ako inak, veď sa už roky modlila, aby som nezostala na ocot. Veď som pomaly ťahala na tridsiatku a o vydaji ani počuť. Či ona bude mať vnučku starú dievku. Ale keď ma už skrotil ten Chorvát, musela vidieť, ako sa tu budem teda mať.
Tak babička zvládla bez akýchkoľvek problémov a strachu cestu lietadlom, ubytovanie v apartmáne, prechádzku pri mori, obhliadku kostolov (ktorých máme v Kaštela požehnane) a trogirskej katedrály. Jedine sa kúpať odmietla, že to nie je pre ňu.
Moji najbližší príbuzní už dávno pred svadbou nezabudli zdôrazniť, že oni tam ŽIADNE MORSKÉ POTVORY jesť nebudú. No ale nemohla som meniť klasické svadobné menu. Pre tých, čo poznajú dalmatínsku kuchyňu: ako predjedlo je šunka (pršut), tvrdý syr a francúzsky šalát, potom nasleduje niekoľko jedál: „pašticada“ a ňoky (hovädzie dusené s červeným vínom – recept pridám inokedy), biele a čierne rizoto, jahňacina, zákusky. Biele rizoto alebo správne po chorvátsky „bijeli rižot“ sa pripravuje z teľacieho mäsa a riže, čierne rizoto, presnejšie „crni rižot“, je zo sépie. Atramentové farbivo sépie mu dodáva tú správnu čiernu farbu. Vrcholom menu a oslavy je pečená jahňacina, ktorá musí byť dalmatínska a dobre pečená, podávaná horúca. Domáci ju jedia rukami až im gebriny tečú, veď kto by sa babral s príborom, však by mäso vychladlo. Hotová tragédia, ak by svadobná jahňacina nebola dobrá, taká svadba automaticky za nič nestojí. Nakoniec sa podávajú torty a zákusky.
Našim samozrejme všetko chutilo, až kým čašníci nedoniesli tácky s rizotom. Pokukovala som na uja, kamošku, ako si obzerajú to čudné čierne jedlo, nahlas rozmýšľajúc, ochutnať či nechať tak ... Počula som aj hlasné: „Fúúj ... toto ja nebudem!!“ (myslím že brat). V tom sa niekto otočil ku našej starkej, ktorá už mala naložený plný tanier čierneho čuda a veselo jedla. V tom počujem svojho uja naším žitavským nárečím: „ Manka, a Vy véte, čo to jéte???“ Starká bez zaváhania odpovedala: „ Ná šak čo by som to jella ... dobrá je táto ich žebrácka kaša ...“
Prečo ten hurónsky smiech od slovenského stola uprostred jedla ... to sme Dalmatíncom fakt nevedeli vysvetliť ...
obdivuhodná to žena...
k nezaplateniu vysoká je jej cena..:-)
dobre si to podala
určite zo slohu v škole jedničku si mala...:-)
vlastne ma napadol jeden... idem písať. :-D
Aj ked si so zaujmom precitam tvoje prispevky o vianocnych jedlach a zvykoch v Chorvatsku/dufam,ze ich sem zavesis/ja dodrziavam do detailov zvyky mojej mamy a starej mamy a tiez jedal, co sa tyka Vianoc,lebo nechcem- po 7 rocnych skúsenostiach v UK a 2 rocnych vo Fr.aby sa zdehonostovali a stalo sa z nich take nicotne nic ako je to v týchto dvoch krajinach! Moj top zazitok bol v UK, ked som v 1.sviatok vianocny prechadzala, v malom mestecku na juhozapade, popri Mc Donald a bol plny ludi ,hlavne rodicov s detmi,ktori sa napchavali niecim z plastovych tanierov.A obchody boli plne na prasknutie, lebo v tento den zacinali zlavy.