Ako sa u nás sadia zemiaky II.

:-))))))))) no čo k tomu dodať. pánboh miluje šialencov. a vy ste dve nezodpovedné a nespoľahlivé beštie, ktoré si nevážia svojho hlavu rodiny ani jeho príkazy a dobre mienené rady a nemajú ani štipku zmyslu a pochopenia pre geometriu. mal vám to dať popresádzať! tak!. :-))))))))))))))))))) jana

;-)

A veru ,dobre robí,lebo ste nespoľahlivé baby :-)))))))).

No, chudák otec bol rád, že sú vôbec krumple aspoň posadené, zatiaľ čo si liečil chrbticu, aby ju mal ohybnú do ďalšieho sadenia novej úrody, je ejdno, či v rovnom rade a na kopčeku, hlavné, že zemiaky boli, a - boli? Aká bola úroda?

@rea1 , veru sme tŕpli, či to napokon nebudeme presádzať! :-D Ocina zbožňujeme, je to skvelý chlap, aj keď generál, ale máš pravdu, keď sa dá teroru vyhnúť, dá sa na nás spoľahnúť, že nedodržíme služobný postup... :-D

@evanaaa , zemiaky boli. Počas roka ich kopcujeme ešte 2 x, takže sa nič hrozné nestalo, proste sme kopec presunuli nad krumpľu. Horšie bolo, že tým pádom bola narušená dokonalá geometrická pravidelnosť radov a to ocina štvalo, až kým sa krumple nevykopali. A na ďalší rok si to vynahradil, ponaťahoval dvakrát toľko špagátov, takže sa skoro nedala motyka zatnúť do zeme bez toho, aby ste sa o niektorý nepotkli. :-D

"Ešte viac toho povedala, ale tak to šikovne zvrtla, že ako ten zlý z toho vyšiel ocino. " - Tato veta je pravdivo stylizovany fakt v mnohych rodinach, zapocitajuc i moju.

Toto sadenie a hlavne rovné riadky mi pripomenulo dávnejšiu príhodu nášho sadenia. Bola jar, bolo treba sadiť zeleninu, mama bola v nemocnici na operácii a mi so sestrou/ešte sme chodili do školy/ sme sa dali do toho, veď mame sme pri tom vždy pomáhali a keď sa sadí podľa dosky, nemal by byť problém. Mali sme ešte jedného ochotného pomocníka - kolju Aidu, ktorá veľmi protestovala za pletivovým plotom, že sme ju nezobrali so sebou do záhrady, štekala, vyskakovala, chcela ho prehrýzť, no keď to nešlo, neostalo jej nič iné, len tie 2-3 hod. počkať. Nám to išlo celom dobre, riadky rovné, hriadky s chodníčkom tiež rovné, riadna hriadka cibule sadzačky, mrkva skorá-neskorá, petržlen, paštrnák, hrášok zasadené. Nedalo nám to, tak sme Ajdu zobrali ukázať jej, čo sme to tam robili a to sme nemali. Ona od samej radosti vyštartovala ako triskáč, zabrzdila rovno v našich hriadkach, nič na ňu neplatilo, darmo sme na ňu kričali a snažili sa ju chytiť,ona to brala ako hru a ešte viac na hriadkach krúžila, brzdila a odskakovala, že to bola samá jamka a o rovných riadkoch nemohlo byť ani reči, lebo jeden riadok nezasahoval do druhého, ale aj tretieho. No nič sa nedalo robiť, náš " triskáč " sme vyviedli na dvor, cibuľu, hrášok postrkali späť kde mal byť asi riadok a čakali čo bude. Na maminu otázku, či sme posadili, sme len súhlasne s úsmevom prikývli, že posadili. Horšie bolo, keď to začalo schádzať a bolo treba okopávať, ale aj to sa spravilo ako sa dalo a dokonca aj úroda bola....

pekné čítanie, prečítala som aj prvý článok, zabavila som sa, lebo však čo povedať, aj ja robím krivé chodníky, krivé hriadky a moja mama furt na mňa pokrikuje. Ak mi takto ujdú riadky zemiakov alebo maku, proste, čo dobre vidno, keď neštimuje, tak jej poviem, že spodná voda stiahla nabok a hotovo. A čo si budú myslieť susedia !? Navyše máme záhradu na hlavnej ulici, každý okolo ide, každý vidí a to jej nedá spávať. Ale nech je ako chce, keď prídem zo záhrady, vyzerám ako zamilovaná - zružovená tvár, úsmev šťastia od ucha k uchu, strašne je mi tam dobre. Dnes je utorok a ja myslím na to, čo bude v piatok v záhrade. Keby dážď, tak budem ešte šťastnejšia.
Ja mám inú úchylku. Nemám rada veľké kusy na robotu, tak mám záhradu jak patchwork, všade niečo , tam 10 kopcov zemiakov, tam 20 rajčín, tam riadok cibule. Inde ďalších 20 rajčín, niekde len 6, dohromady ale ich býva okolo 70 koreňov. To len takto klamem sama seba, aby som celé lány nemusela okopávať. Raz som mala 14 druhov fazule, to bolo kriku, keď sme ju lupkali a pred mamu som postavila 14 misiek. Čo už, nejako si ten život treba sprestriť, nie ?

Páčili sa mi aj príbehy od @aroooo a @alena45... čo záhradka, to nielen starosť, ale aj radosť z úrody, ak sa vydarí. My sme mali malú záhradku ešte v BA, bývali sme na Bielom Kríži, bratislavčania to asi poznajú. Ja som sa najviac vyžívala v sadení paradajok, lebo sa im veľmi darilo, mali sme priesady od jednej našej kolegyne z juhu Slovenska, a prví v záhradkárskej osade úrodu a bohatú, na jednom konáriku aj 25 kusov sladučkých paradajok, práve tá chuť ich robila vynikajúcimi, mohli sme aj rozdávať, horšie to bolo s reďkovkami, hore pekné lístie a keď sa vytiahli so zeme, tak len také " vyžrané" nitky, strapce viseli, neviem, asi slimáci? Paradajky chodili obdivovať aj okolití záhradkári. Neskôr sme mali záhradu aj tu ( v MA), spolu so švagrinou, ale nie dlho, a aj tam bola ukážková úroda - všetko veľké ako u obrov, asi preto, lebo to bolo na panenskej pôde, aj krásne jahody.....a zelenina ako na výstavu. Len tú sme nemali tiež dlho ( záhradu), škoda.....ináč, boli sme len amatéri v pestovaní, nemali sme žiadne vedomosti, len z počutia a z kníh ale nás to bavilo.

u nás všetko sadíme do riadkov a vzdialenosti medzi riadkami sú rovnaké, muž tie riadky ťahá takými veľkými hrabľami s tromi zubami a dôvod je ten, že pomedzi riadky pokope motorovou kopačkou a riadky kopeme ručne s motykou, nie žeby sa nám nechcelo, ale máme záhradisko a pomocníkov ubudlo, tak kopačka bola podmienka. Zemiaky sú tiež v riadkoch, ktoré nám spraví kamarát na traktore a okopeme len raz, ostatné traktorom, aj vyberáme vyorávačom, len vtedy už treba aj brigádnikov na zbieranie;