Ako hrdá Flér sviňacie ľadvinky varila :-)

janazjarku - fotkajanazjarku, 24. januára 2011
V minulom storočí sa niekomu podaril husársky kúsok a naše domácnosti zrazu uchvátil „západniarsky“ seriál zvaný „Sága rodu Forsaytovcov“ . Na tie časy to bol asi nejaký zázrak, lebo naši rodičia očarení pravidelne zasadali pred historické televízne príjmače značky Ametyst, Kriváň, Oravan a pozabúdali nás zvedavé deti včas odpratať do postele. V čase vysielania seriálu som si vždy našla dôvod na malú chvíľku preniknúť do obývačky po rôznymi zámienkami. Zo seriálu, ktorý zachvátil celé Československo si samozrejme nepamätám nič, ale z útržkovitých návštev mierne nervóznych rodičov si moje srdce získala postava zvaná „Flér“ spisovne pravdepodobne „Freur“. Stačilo málo a ja som pochopila, že toto je môj životný vzor (nikdy predtým a ani potom som žiadny vzor nemala). Páčilo sa mi jej správanie (netuším kde to dotiahla) páčil sa mi jej výzor..bola štíhla ako vtedy in Twigy, na hlave mala frajerský tvrďáčik rozkošne vyhnutý dohora a šaty spustené nadol (volá sa to predĺžený driek) a vždy keď som sa prepašovala pred náš Ametyst dokazovala svoju hrdosť a ja som ju zbožňovala od hlavy až po päty.

Hrdosť je vlastnosť dedičná ja som v tom celkom nevinne :-) tak nás to učili v škole..vajíčko sa celkom osudovo stretne so spermiou a zrazu zistia, že to je ono ! Vajíčko sa začne naparovať a deliť v bunky kde zápasia chromozómy ..voľakedy ich bolo 32 , ale to je dávno a vedci sa okrem toho nového fajčiarskeho isto dopracovali k niečomu prevratnému. Chromozómy sú párové /a je jedno či bola svadba a či nie/ . Stretnú sa dva chromozómy jeden má geneticky dané čierne oči a ten druhý modré a začnú spolu bojovať a ako to už v živote býva zvíťazí silnejší a tak preto ja mám napríklad modré oči po otcovi :-) Neviem koľký chromozóm bojuje za hrdosť a poddajnosť no môj hrdý zvíťazil na zlosť mojej mamky. Raz , keď som niečo vyviedla /nepamätám sa čo, asi to nebolo nič prevratné/ mamka vyslovila požiadavku , že mám odprosiť otca !! Vraj odprosiť no isto čo sa raz stalo už sa neodstane..Bolo to asi niečo strašne dôležité, lebo nasledovala vyhrážka, že ak neodprosím tak nepôjdeme cez víkend na chatu lyžovať ! Neviem v boji s ktorým chromozómom som zdedila vraj inteligenciu analytickú a dokonca aj syntetickú , lebo vyhodnotenie situácie v mojej hlave prebehlo bleskurýchle /ha ha chcú ísť na chatu a čo by tak so mnou urobili?/ a so vztýčenou hlavou som kráčala z hniezda obživy /kuchyne/ vo dverách som sa otočila a vyriekla vetu , ktorá sa mi stala na veľa rokov osudná : „Neodprosím, som hrdá ako Flér!!“ a odkráčala som na popravisko do svojej detskej izby. Čo dodať od tejto chvíle ma volali všetci členovia rodiny uštipačne Flér /vôbec ma to neurážalo ba bola som nato hrdá/ čo však bolo oveľa zábavnejšie môjmu dobrému otcovi prischlo označenie „Forsayt“..

Toto bol ozaj dlhý úvod k tým sviňacím ľadvinkám , ale rozuzlenie bude rýchle. Sľubujem !!

Už som bola smelá kuchárka ochotná experimentovať, keď do môjho života zrazu celkom nečakane vstúpila finančná kríza a ja hrdá Flér by som to ani za svet nebola priznala mojej skvelej rodine Forsaytovcov. Kuchárka som som síce smelá bola, ale o mäse som stále nič nevedela. Za socializmu, keď sme o robote v robote nerozmýšlali skôr ako sme vypili kávičku a nepredebatovali čo nakúpiť a uvariť som sa dozvedela, že fajné jedlo sa dá uvariť aj lacných ľadviniek po zdravotnícky obličiek. Ja som nič nekomentovala len počúvala osvedčený recept /sa ja hrdá Flér nepriznám, že už týždeň varím krumple na tisíc spôsobov/ i tak nadšená zmenou jedálnička som si to nasmerovala rovno do mäsiarne a kúpila kilo „ľadviniek“. Divnô mi bolo, že ujo mäsiar pýtal ozaj len päť korún o akciách sme vtedy ozaj nechyrovali tak som sa rozhodla nenápadne navštíviť mamku „Forsaytovú“. Moja mamka bola skvelá žienka domáca a vždy ma vítala otázkami : „ Čo budeš variť, máš opraté, ožehlené a vyriadenéééé ??? „ V ten deň som sa tešila, že preberieme tému čo budeš variť. Bez mihnutia oka som prehodila :“Dnes budem dusiť ľadvinky s ryžou..“ No a čo nasledovalo som ozaj od mamky komínom ošľahanej ozaj nečakala vraj : „ Fúúúúúúúj a kto by to tie štindy jedol ??“ hm tak toto ma ozaj nenapadlo, že cez tie obličky cikáme..a tak som s poučením, že keď už som taká sprostá a kúpila tie ľadvinky tak ich musím asi 333 krát vyvariť a potom tri hodiny pitvať a vyloviť močové kanáliky a znova vyvariť, zmorená som udusila na cesnaku ľadvinky a nebola som schopná do úst vložiť ani jedno sústo napriek môjmu manželovi, ktorý slastne mľaskal a pýtal si repete.

Ja, hrdá Flér som mojej mamke za pár dní tvrdila, že ľadvinky boli neopísateľne skvelé ona sa nikdy pravdu nedozvedela a ja som nikdy viac nepitvala ľadvinkové kanáliky :-D
@zareaguj


Diskusia k článku

tonicka53
tak dobre som sa už dávno nezasmiala :-))))))))))))))) presne takto som ako mladučká gazdinká dopadla s ľadvinkami aj ja. presne ako ty si ich vyvárala 333 krát, tak ja ešte aj o tri viac :-))))) ale v hube som ich veru nemala, hoci predtým som ich veľmi ľúbila, keď ich navarila mamina. A ľúbi sa mi ten názov od tvojej maminy že "štindy", kde len na to prišla. Ani písať nemôžem, čo sa rehocem :-)))))))))))))))))))))))))))))))))) @Janazjarku ty si bombová :D
janazjarku
Tebe sa smeje no mne hrdej Flér vtedy ozaj nebolo do smiechu :-D , keby som tušila, že urinoterapia /liečba močom/ po rokoch prekvapí svet bola by som aspoň olízla to vraj fajnovô jedlo , ale o tom potom .-)
honestka
Janka, raz sme mali u nas na navsteve svetobeznika z Prahy. Koncom jeho navstevy prehlasil, ze po chutnom jedle, ktoreho sa mu dostalo -on nam navari nieco take, co sme iste este nikdy nejedli...Vsetky potrebne suroviny si isiel nakupit sam a kym sa zvrtal okolo sporaka poslal nas na dlhodobu prechadzku . Otvorime dvere a vona taka, aku sme nespoznavali, ale v celku prijemna - vedeli sme ze robil maso. Na stole nas cakalo ozaj prekvapenie, ktore sme nevedeli dedukovat ani chutou ani vyzorom. Stol ukazkovo prestrety, taniere ozaj nacackane s oblohami, ktore odkukal po svetovych restauraciach, vtedy sa nam trebarz o parmezanovym lupienkoch, pininovych ci kesu orieskoch, malych zavarenych kukurickach ani nesnivalo, /kedze z druzstva sme kradli len taku tu krmnu mladu na varenie/, krasne nacackane salaty a co sme tiez nikdy nejedli bola hneda ryza. Co navaril, nechcel prezradit az po jedle. Kedze to bolo take lakave s chutou sme sa pustili do jedla a naozaj velmi chutilo. A ked sme dojedli a vychvalili jeho kulinarske umenie povedal ze su to Ladvinky. =Ja som tiez zrejme nikdy nezopakovala jeho jedlo z dovodu, ze ked som videla ten odpad kym ich vypiplal mi prislo zle, ale ked sme prisli na navstevu k nemu, zase sme si tuto jeho specialitu pytali urobit. A kedze bol starym mladencom so zahranicnym prijmom a vtedajsimi bonami, jedla u neho boli ozaj take, ake sme vtedy dlho nevedeli vyhtovit kvoli nakladom co do toho investoval. asi aj preto som dlho rozmyslala, preco mal tak rad trebarz drzkovu polievku a veci, ktore sme my povazovali ako ta tvoja "Fleur " za podradne, dokonca sa naucil aj nase prave halusky, ktore si zamiloval.
= Od vtedy som doma jedla iba jedno zvlastne jedlo pokial sme nedorazili sem; Tu sa povazuju za veliku delikatesu a pre cowbojs
su takym pozitkom ako trebarz caviar. Volaju ich "Rocky Mountains Oysters-alebo Prairie Oysters" a su to nase tkzv. mlade bycie semenniky. A ked sa upravia, su vyborne a strukturou ozaj pripominaju fajnove ustrice. = Ich jedenie ako roznych inych zvieracich organov sa este aj dnes nielen v Azii povazuje za afrodiziak a pochadza z dob Rima.
= Takze Janka, ak by si mala pohnutky a davno zabudla svoju Fleur dvojnicku, poviem ti co a ako, aby chutili...
marianne69
@janazjarku :-))))ladvinky su jedna z ozaj mala veci,ktore jednoducho nezjem.Raz bola mama v kupeloch a dobra suseda sa podujala,ze sem tam na mna dozrie,aby som od hladu neposla...ked som prisla zo skoly uz stepovala pred dverami s uvarenym obedom-ladvinkami.Tak smrdeli mocom,ze ma natiahlo a odvtedy ich vidiet nemozem:-))))
darinocka
Ságu rodu Forsyt...som sledovala aj ja.Inak meno dotyčnej dámy bolo Fleur/ kvet z franc./,český dabing - flér.Nezaprela si ju a Galsworthyho román je dodnes knihou,ku ktorej sa rada vraciam.Ale aby som neodbočila od ľadviniek,tie sú pre mňa pochúťkou,či s ryžou alebo vajičkami,aj keď ich príprava je drina.;)
baculata
Z mladých rokov mám tiež ladvinkovu spomienku,ked ako mladá gazdinka som chcela za málo penazí vela muziky.Vysledok nebol geniálny-aspon si myslím-lebo som tiež nejedla,ale moj dobrý a zalubený manžel ma ako vždy pochválil.Viac som nevarila a aj ten hrniec mi bol dlho nesympatický.Ovšem seriál o Forsaytoch zas velmi sympatický,hoci ako malá som ho tiež poriadne nevidela.
ivori
Ja mam tiez jednu spomienku na ladvinky. Ked som bola mala tak moja mamina prvy a aj posledny raz varila toto jedlo. Ja si pametam ze v kuchyni bol taky zapach ze mama to vyhodila este neuvarene a hrniec drhla asi pol hodinu a vetrali sme strasne dlho.
evusik
ja si Forsaytovcov pamätám hlavne v podaní Lasicu a Satinského: "Na hornom konci, na dolnom konci, nabrúsil Sóm si kosu. Héj tá kosa dobre kosí a Soums ju po Háj parku nosí..." ale aj seriál si pamätám.... k ľadvinkám vyhranený vzťah nemám, robila som ich kedysi dávno možno 2x v živote. Nie je to zlé, len to treba vedieť pripraviť ale hlavne to musí pripraviť niekto iný.... @janazjarku krásne si to napísala, veľmo krásne :-)
stefanm
@Fleur ja mám s "ľadvinkami" iný príbeh.Je bolestivý a prežívam ho dosť často.Raz dávno sme sa na nejakom posedení v robote (MDŽ alebo niečo podobné) bavili o tom,že : "čo by si robil,keby si vyhral milión korún"???Odznelo rôzne - kúpil by som si auto,postavil dom a pod. no a ja som povedal,že by som si kúpil umelú ľadvinu a zvyšok peňazí by som prepil !!! :) O tri dni som dostal prvý krát ľadvinový záchvat a odvtedy mi už asi šesť krát "rozbíjali" v nemocnici ľadvinové kamene a asi desať som ich vyčural.A že je to poriadna bolesť to mi ver!!!Takže určite by som ľadvinky nejedol!!!Ale dajú sa prepláchnuť s pivečkom a to je dobre :)...Čo mi sa tu na Vareche o sebe všetko možné nedozvieme???
babav
@jana... , krasne ,zabavne si to napisala;-)).Mas velky talent narabat s pismenkami!
bozulka
Seriál som sledovala samozrejme aj ja-bolo to niečo nové,pre nás exkluzívne.Čo sa týka ľadviniek - MILUJEM !!! Ale je pravda,že je to veľmi prácne,ale podľa mňa to stojí za to.Pri varení musia voňať,nie smrdieť...Janka pekný príbeh,pripomenula si mi moje "jaré" roky.
altyn
Seriál som nevidel (z pochopiteľných dôvodov), ľadvinky som nejedol, no napísané je to pekne... :-)))
hannah22
@janazjarku , skvele som sa zabavila a pripomenula si mi môj prvý a jediný pokus o uvarenie ľadviniek, vidím že nie som sama ,takže už ani radšej neopisujem ako som dopadla a od vtedy nikdy více a ešte ozaj perfektne narábaš slovíčkami a dobre sa to číta, ďakujem...@sracz , verím tvojej bolesti "ako pôrod", videla som kolegu v práci ako zrazu zbledol a spotil sa behom 3 minút tak že nedokázal stáť, kým prišla sanitka , nebolo mi všetko jedno a tebe prajem :nech ťa to nepotrápi nikdy viac , takže dobré zdravie a pivečko ... :))
janazjarku
Milí moji varecháči, som rada, že ste sa pri čítaní pobavili ja takýchto zážitkov mám neúrekom a ako raz niekto môj povedal, že sa mu zdá že žijem naraz niekoľko životov ja sa tak aj cítim :-) Po napísaní príbehu som si dala vyhľadať niekoľko receptov na prípravu ľadviniek a zistila som, že napriek mojej skúsenosti je veľa takých, ktorí ľadvinky majú radi a to isto preto, lebo nemali moju mamku Forsajtovú :-) Tiež som nakoniec objavila čaro ľadviniek no výsostne ľadviniek z králika..síce som mala to šťastie ich kúpiť len zo tri krát (lebo zlyhal zahraničný odberateľ) v takom obchodíku s polotovarmi. Teta predavačka bola taká presvedčivá až ma nakoniec presvedčila. Kúpila som kilo výberových králičích ľadviniek o ktorých neviem čím ich chovali (možno mali nejakú diétu) no skôr si myslím, že tým že králik je trávožravý a nie mäsožravý tak tie ľadvinky boli proste balada ! Po príchode domov sa na misku rozkotúľali guličky o priemere 2x2 cm a vyzerali ako by ich jedna mater mala. Skusmo som ich prerezala i nevídané neboli tam žiadne močové kanáliky a žiadny smrad ! Tak som ich len tak pre istotu prevarila a smrad furt nebol a potom som spenila cibuľu, cesnak pridala majoránku a po dovarení sme sa bili o hrniec :-) takže nie sú ľadvinky ako ľadvinky a o prepáčenie prosím tých, ktorí ľadvinky milujú, že som ich tak vo svojom zážitku odvrhla !
janazjarku
@stefanm tak teda vitaj v ľadvinkárni :-) ja som mala naposledy ľadvinkový záchvat dakedy vlani začiatkom roka, lebo sa mi taký malý papľúh, ktorého vidí len CT zapichol tuto aha do tej pravej. Pán dochtor povedali , že isto bude putovať a vrelo mi odporučili, že načim pod horúcu sprchu a potom skákať !! Pán doktor už nie je najmladší a asi ani dobre nevidí, lebo takú sprostosť by mi pri mojej váhe ťažko odporúčal..síce mohol, ale mohol mi hneď odporúčať vyšetrenie na ortopédií z dôvodu popraskaných kostí na pätách :-D Niekedy rozmýšľam je vari aj ten ľadvinový kameň dedičný ?? Trt !! Kamene v ľadvinách je následok našej lenivosti popíjať odporúčanú dávku tekutín, tiež je to následok stresu / a kto by nebol v strese, keď pracuje vo firme, ktorá prepúšťala už neviem koľko krát a z pôvodných 1200 je nás tam 32../ Ľadviny sú stresový zberač a výsledok sú kamene po prípade piesok, ale ja poznám návod /ešte neodskúšaný/, keď ťa dakto vytočí treba to dostať von no a čo, že bude perie lietať ? Poznám to teoreticky, ale ak to príde volám Jakubiskovi, lebo takú perinbabu v živote nevidel :-) , lebo okrem periny mám ešte aj fasa metlu !!
tonicka53
@janazjarku , ty si číslo, ale to som ti už napísala; zase si ma rozrehotala :-))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))) takto, až mi semiačko zabehlo /lebo idúcky aj lúskam tekvicové jadierka/ a tak teraz sa aj rehocem, aj kašlem, ale nie na teba, iba na plochu PC. daj ešte niečo, prosíííííím, strašne dobre sa "čítaš" :D



 



TOPlist