A bude vás hriať tak ako čajík v mojom zážitku.
Po ťažkých a namáhavých dňoch vyplnených upratovaním, pečením, varením, jedením, pitím a nakupovaním darčekov a petárd vybrali sa naši švagrovci na prechádzku do prírody. Cestou späť sa zastavili u nás trochu sa ohriať. Ja, ako správny gazda v rodine, som im hneď po štamperlíku ostrého ponúkol horúci čajíček aby sa zohriali. A vybral som zo sekretára tie veľké, pollitrové hrnčeky, tie s tým čínskym vzorom a s vrchnákom, aké používal na skladovanie dušičiek utopencov profesor Ikebara, v krásnej Českej komédii, Jak utopit Dr.Mráčka aneb konec vodníku v Čechách. Čajík som im doniesol, naservíroval a počas drobnej rodinnej konverzácie si švagor decentne usrkol z čajíčka.
A potom to nastalo. V priebehu pár sekúnd sa zmenil charakter celého príjemného posedenia na hororovú a v závere neskutočne komediálnu časť. Výraz tváre švagra sa pretiahol, našpúlené ústa vyprskli tekutinu na podlahu a okolitý nábytok, v očiach sa mu, pri pohľade na mňa, zjavili dva smrtky a v snahe preletieť čo najrýchlejšie k umývadlu v kúpeľni mu z plytkého vrecka turistických nohavíc vypadol mobil. Určite už tušíte kde dopadol. Áno. Rovno, na v kúte stojací keramický betlehemček, ktorý manželka kúpila v januárovom výpredaji pred rokom. Rozbilo sa všetko. Futuristicky vymodelovaná jaskyňa narodenia, Mária Matka Božia aj Tesár Jozef. Ba aj figúrka, ktorá mala hranaté telo a bola to asi ovečka. Celý ostal len somár!
Asi chcete vedieť, čo spôsobilo to nešťastie. Bola to fakt, ako som napísal v názve, lyžička soli. Lyžička soli ktorou som omylom osladil čajík pre uzimenú návštevu.
Nie, nemusíte tento môj zážitok komentovať. Len si ho prečítajte a povedzte si. Nabudúce tu pridám svoj zážitok aj ja. Veď to nič nestojí a bude tu opäť veselšie!!!
aj take zivot prinasa :-)))
Jejdaanenky, toľkej škody!
A čo je ten tvoj švagor taký úzkostlivý? Nevídali, jedna lyžička soli do takého veľkého hrnčeka! Pokojne sa mohol premôcť a vypiť.
Ja pijem čaj tak štyri razy do roka a keď už, tak do toho hrnčeka (aj s pokrievkou, asi ich máme všetci) dávam tri lyžičky cukru.
Samozrejme, aj mne sa už podarilo zameniť cukor a soľ, aj som si chlipla, to teda bola sila!
A že ti ostal len somár? Nevadí, pokojne ho každý rok vystav. Ten zvyšok betlehemu chýbať nebude, po tohoročnom zážitku ho naveky budeš mať pred očami.
pekny a usmevny pribeh. ja by som si toho somarika postavila k solnicke :-)