A že do to je? Šak Pezinčan, jak ináč...
Ket si knyšku obrácim na konec, je tam malynká fotečka malého chlapčiska, jak sedzí na kony a galoty má pripnuté kolem ramen, jak sa to kedysik nosilo - že na Háčko. Bože, jak je to dávno, a precik jako neskaj...
A pot tým šeckým je napísané totok:
autor slovnýka Lajo Slimák / 1964 - ? /
sa od mlada cícil na kony. Víc - ménej dodržával zákony. Vína mal plné galóny. Vonaly mu ružove záhony.Rifle kupoval za bony. Nykemu nerobil poklony. V léce mu chucily melóny. Dycky scel lýtat v balóny. Nekedy slzu vyroný. Nekryje sa za záclony. Čo zmeškal, už nedohoný.
Mosela sem to tutok napísat, jakože aby ste vedzeli, do to ten mój strýco Lajo je. Any tým vetám šeckým neporozumíte, dokád vám ešče nečo nepovím .
Neny temu dávno, ket krutá chvíla jeho život poznačila tak, že z mladého chlapa, kerý na tem kony sedával rád, či uš naozaj, alebo v živoce, sa z jednej minúty, jedného okamihu stal , jak to ináč povedzet - človek, kerý na teho kona už nesedne naozaj. Aj napríč temu, že je to také smutné, strýco je veselý jak nygdo, neostal umrnčaný ležat len tak , dokáže teho vácej, jako bársdo z tých, "kerý z teho kona ešče any nezesedly".
Ten jeho optymyzmus je hnet na prve stránke, len čo knyšku otvoríte - jak ket scete negdze véjst a najprveč mosíte préjst cez pitvor.
A tam je fotka Antonína Bernoláka a pod tým napísané: "Tónko, ešče žijeme..."
A to hovorí za šecko.
A tak sem strýcovi Lajovi rekla, reku, očúvaj, Lajči, ket ci to nevadzí, já budem tých našich varecháču pomalyčky učiť našej reči, nech spomínka na Tónka trošku ožije. A on - šak uč! A tak vám nékeré tý naše slovíčka f krátkosci opíšem. Bude sa to jednat len a len jedzená , aby regule tejto "stanyci gastronomickej" boly dodržané - že ano ...
Asnaj sa vám to bude lúbit - jako mne, že nechaly pekne dzekovat.... tecina Ančika
"rásť". Víte to povidat spisovne po slovensky? Nevíte. No a záhorák poví: "rosti!" a je to vybavené.
A je to. Pjekný deň vinšuju šeckým.
Ribizl - je taká zmenšenyna vinyča alebo odbornejší povedané bonzaj vinyča. Býva červenej alebo čérnej barvy, nezamenytelnej chuci, aj zrnká ribizla dozrívajú v malých strapkoch. A aby to nebolo šecko, z ribizla sa robí aj víno. Pri picí ribizláka treba byt ešče omnoho opatrnejší jako pri picí hroznového vína.
Lovích - je nádoba na mléko. Obyčane býval vypálený hlyny, mal elegantnú rúčku a mléko v nem vydržalo aš dokát sa neminulo. Mléko sa donho nalévalo čerstvo nadojené rovno z hrotka a z lovýcha sa vylece fajnsky pilo. V lovýchu bolo to mléko aj v najvačém hórku príjemno vlažné, nekedy aš studené.
A dovolím si citovať ešte jeden náš prostonárodný názov:
Madrdák - je slatký kysnutý koláček s plnku. Tá plnka móže byt maková, orechová, alebo tvarohová z hrozénkama. Ten koláček je pekne stočený do takého podlhovastého slimáka a velyce chutný. Madrdák sa dá neskaj kúpit aj v opchodze, ale ten sa nedá s domácim any porovnat.
Dovolila som si niečo vám z tej knižky citovať, a priznám sa, že mnoho starých slovíčok je i pre mňa dosť záhadných, ako napríklad takgantnáre, gánek,tulangl,šraufcingl, šrauštok,, ale čo je šrégem, tomu rozumiem.
Jelenik, mne sa páči ale najkratšie záhorácke slovo: í, on í ( on je....).
Zoznámila som sa s ním náhodne, keď v našom mestskom časopise viedol svoju rubriku "v pezinčine", párkrát som mu napísala a neskôr môj syn preňho pracoval ako osobný asistent. Lajko by sa určite nahneval, keby sme o ňom písali ľútostivo, žije a pracuje s plnou vervou, i napriek všetkému. Klobúk dolu pred ním, je obklopení mnohými priateľmi, ktorí mu pomáhajú v každom smere , vrátane jeho rodiny.
gánek - je prístrešok alebo také širšé zastrešený alebo ešče lepší povedané, taká veranda venku. Na gánku sa dá sušit prádlo, skladovat drevo, pestovat kvety, alebo si len tak posedzet a vyfajčit za fajku tabku. Na moderných domoch sa uš nerobá gánky, lebo prádlo suší sušička, kúri sa plynem, kvety sa kupujú v opchodze a fajku uš nygdo nefajčí. Ale precalen, f časoch gánkú bol klydnejší svet.
šraufcingl - zverák,šraufštok - stôl aj so zverákom - stolársky stôl.
Já strašne ráda čítam princa Krasomila - nevíte co je s ním? Emigrovau alebo de ho vjetry odváli?
Ná co sem to čula? Že vraj v Pezinku obsadzili nejakí terorisci vínnu pivnicu a tak sa strískali že nemohli ani na trecí deň sformulovat svoje požadafky? Je to pravda @Ara šidko?
No a na to pecenie predvianocne by si mohla dojst na brigadu k nam. Ja som este nezacala, NESTIHAM!!!!! Pozdravujem ZAHORAKOV, ale i ostatnych varechacov.
Knofla: je nélen nadáfka pre ženskú čast obyvatelstva, kerá furt len negdze vysedáva jako taká knofla. Je to zároven aj domorodý názef pre knedlu. Knofla je neodmyslytelná čast jedálneho lýstka. Jasné, že sa bez nej nezaobejde svíčková na smetane, plúcka na smetane, vepřo-knedlo-zelo, guláš obyčajný aj segedýnsky, dá sa zest aj k plnenej paprike, drškám na paprike alebo kuracému perkeltu. Najvačí špecijalysci na knofle sú ˇCeši. A hlavne si moc neprebírajú, zedzá klydne aj chlupatý knedlík.
Škunteľ je výraz pre malý hrčovitý kúsok konára, ktorým sa zrážalo ovocie zo stromov.
Bosrsák je výraz pre priestor medzi dvomi domami, postavenými ku sebe "chrbtom" - takto kedysi stavali domy.
Starší ľudia v tejto dedine ešte tieto výrazy požívajú, hoci naokolo v susedných dedinách nikto nemá o význame škunteľa a bosrsáka ani najmenšieho šajnu.
Mne sa páči najmä ten bosrsák .....ale aj ten váš Vavrinec Nedožerský z Nedožier asi nebude mať chybu. Nepoznali sa oni s veľkým českým mysliteľom Járou Cimrmannom? Prípadne si mohli aj spolu podumávať s veľkým mysliteľom z Malaciek: Mackom Malackým. Mohli byť asi tak rovesníci a mali rovnaké mysliteľské problémy.
"té štrifle si mosíš navléct na nohy tak, aby štráfek nešel šrégom",
mojich bratov fancinovalo slovo "serepetičky",
úprimne sa priznávam, že niektoré používam aj ja doteraz
Pocheraje = zákusky (nie koláče) sa na Záhorí vypekali na hody, na svadby.
Existuje jedno záhorácke univerzálne slovíčko s ktorým sa Záhoráci dohovorili po celom svete: "oné" a jeho ekvivalenty "oneho, oný.....
Takže keď v Nemecku moje krstniatko pozdravilo "guten oneho" aj nemci hneď vedeli že im želá dobré ráno.
Trnavsko-slovenský slovník existuje.
štricla- chlieb
šnicla- rezeň
šuflík, fiok - priečinok.... atď.