Bravčový Eintopf s ryžou, alias biacovský kotlet fotorecept

Postup

1. 1

   bravčové karé s kosťou si nechajte narezať na hrubšie kotlety (tieto som kúpil ~ 35 mm už ako polotovar naporcované, ale podľa prvej skúsenosti stačí ~ 20 mm) a pripravte si, prosím, zostavu potrebných ingrediencií; jednotlivé kotlety som obojstranne dobre osolil, okorenil čerstvo Mletým Čiernym Korením (čMČK), dôkladne dlaňou „vcapkal“ do mäsa a nechal chvíľku odpočinúť, než urobím ďalší krok technologického postupu

   
2. 2

   pekáč som umiestnil na „platňu“ s najväčším Ø elektrického šporáka a v nej rozpustil 4 PL masla; na rozpustené maslo som nasypal ¼ lirový hrnček ryže a 6÷7´ popražil;

   
3. 3

   odpočinuté kotlety som poukladal na opečenú ryžu a zalial (aj pomedzi kotlety) vlažnou vodou a hovädzím vývarom (môžete ho nahradiť zvyškom Vašej nedeľňajšej „koscelkovej“ hovädzej polievky, alebo bujónom „rozkvedlaným“ vo vode)

   
4. 4

   elektrickú rúru som nechal vyhriať na 180 °C (350 °F); na kotlety som rozložil kolieska cibule (pokrájanej na 5÷6 mm „disky“, niektoré sa mi podarili aj širšie); takto naložený pekáč som dôkladne, na tesno

   
5. 5

   zakryl alumíniovou fóliou (alobalom) a na rovných 60´ s dôverou zveril do starostlivosti predohriatej rúry; tak a teraz máte dosť času na dobrú kávu, pohár a > obľúbeného vínka, lásku, či na mariášpartiu, alebo kanastu

   
6. 6

   po hodinke som pekáč opatrne vybral z rúry, ešte opatrnejšie z neho odstánil alobal; rúru som prestavil na 210 °C (425 °F), na ryžu ale hlavne na „kotletky“ som porozlieval zvyšok hovädzieho vývaru a pekáč aj s obsahom na 12÷15´ vrátil do horúceho „objatia“, aby aj povrchy mäsa a cibule dostali „glanc“,

   
7. 7

   ako je to vidieť na detaily porcie

   
8. 8

   na spodnú ½ plytkého širokého taniera som rozložil hrsť čerstvej aruguly, na ňu potom kotletu, na pravo ryžu a vedľa nej kapustový šalát (coleslaw)! Osobne sa domnievam, že tento postup s použitím bravčového pliecka, či krkovičky bude ešte chutnejší a hlavne šťavnatejší! Ak si myslíte, že Vám bude chutiť, pripravte si túto dobrotu k Novoročnému stolu aj Vy! My, s mojou naj÷naj ½ Vám aj do roku 2016 z hĺbky duší i sŕdc našich, úprimne želáme pevné zdravie, silné nervy, presladké opojenie zo vzájomnej lásky, šťastie vo všetkom čo len chytíte do Vašich šikovných pracovitých rúk a hojnosť dobroty Božieho požehnania! P.S.: nevyklepávané bravčové kotlety, ba aj rezne, sú doména Biacoviec, malebnej to dedinky pod Spišským hradom. Tam má aj svoje „korene“ v úvode už spomínaná Ing. Maruška Šmihuľová, absolventka elektrotechnického smeru (čo obdivujem u žien zvlášť), výkonnostná „džudistka“, elektrolaborantka katedry fyziky VLA a navyše výborná kuchárka. Šikovnú varešku podedila po svojej mamke, B. P. a ja som mal tú česť ochutnať ich diela zopár razy. Na pre ňu „netaktnú neponuku“ rezňa v jej poňatí a jeho náhradu za fazuľovú polievku v ten najnepravejší čas, má svoj vlastný názor a spomienky, ktoré ju „prenasledujú“ aj po viac ako ¼ storočí. Ale o tom potom, možno v diskusii.