Foto: ĽUBOŠ PILC
Milan Pavelka, šéf Malokarpatskej vínnej cesty
Malokarpatská trasa je síce na prvý pohľad kompaktná, ale predsa vinárstvo od vinárstva sa líši, medzi sebou súperia nielen vinári, ale aj obce. Vznik malých rodinných vinárstiev, z ktorých niektoré prerástli už do stredne alebo úplne veľkých firiem, porodil nevídanú rivalitu, z ktorej profituje návštevník.
Pôvodné verzus svetové
Na Malokarpatskú vínnu cestu sa ide predovšetkým za vínom, ale nielen za ním. Je to výlet do slovenskej vinárskej minulosti, zoznámenie sa s ojedinelou architektúrou pivníc, veľkými osobnosťami slovenského vinárskeho sveta i prostými vinohradníkmi a vinármi, ktorí verne slúžia najprivilegovanejšiemu zo všetkých nápojov – vínu.
Aké víno nás čaká tohto roku? ,,Svieže, typicky malokarpatské, ale určite s jasnými ročníkovými odtieňmi, ktoré ho odlíšia od produkcie z predchádzajúcich rokov,“ vraví jeden zo zakladateľov Malokarpatskej vínnej cesty a jej predseda Milan Pavelka. Osudom vína je ročník a tohto roku opäť veselo miešal karty so slnkom, zrážkami, chladom. Malokarpatskí vinári sú však spokojní a všetci sa zhodujú v tom, že najmä pre biele vína to bude dobrý ročník.
Milan Pavelka, ktorý obhospodaruje vinohrady na 50 hektároch, považuje za prednosť tohtoročných bielych vín fakt, že majú dostatok kyselín. Vraví, že na rozdiel od predchádzajúcich dvoch ročníkov nebudú biele vína narodené v roku 2013 alkoholické. Jeho favoritmi sú Rizling vlašský aj rýnsky, Pálava a v ponuke má aj bielu francúzsku odrodu Viognier z údolia rieky Rhôny. Treba vyskúšať toto mladé víno, kde korenistosť a vôňu v nose sprevádza bohatá šťavnatosť v ústach.
Celkom nepochybne na vínnej ceste bude možno ochutnať pestrú paletu vín. Bez ohľadu na nástup svetových odrôd, ako je Chardonnay, Sauvignon blanc či Cabernet Sauvignon, ktoré možno nájsť aj v malokarpatských vinohradoch, stále dávame do pozornosti regionálne odrody. Celkom určite Rizling vlašský a Veltlínske zelené, vavrinec aj frankovku, alebo takmer zabudnutý Modrý Portugal.
Milan Pavelka uznáva, že proti chuti žiaden dišputát. Ale asi by vinár mal hľadať vo víne jeho srdce, to, ako odrodové víno vyjadruje podstatu kraja, rajónu a honu. Spomedzi dvoch rizlingov stojí vlašský v tieni rýnskeho. A predsa Pavelka upriamuje pozornosť práve naň. Vinohradníci zredukovali úrody, a tak aj toto víno prekvapí aromatikou, napríklad viničného listu, a v chuti, ako napovedá názov, arómou vlašských orechov a lieskovcov.
Duch priestoru
Rakúšania si zakladajú na veltlínoch. No špičkové sa nájdu aj pod Malými Karpatmi. Jeden z nich ponúka vinárstvo Karpatská perla. Keď ho ochutnali nedávno švédski novinári, povedali, že strčí do vrecka aj rakúske. A čo na okraj záujmu vytlačený Müller Thurgau? Vinárstvo Mrva&Stanko má plejádu vari pätnástich odrodových vín, ale teraz, keď zo suda vykúkajú mladé vína, odporúčame vyskúšať práve Müller Thurgau. Svieži, s lahodnými kyselinami, očarujúcou vôňou mladého dievčaťa.
Zmyslom púte po Malokarpatskej vínnej ceste je porovnávať vína. Návštevníci, ktorí na ňu pravidelne prichádzajú, zisťujú, ako si ten-ktorý vinár vedie, ako neznámi vinári dobiehajú veľké mená. Kto ešte pred pár rokmi vedel o Braňovi Bahnovi zo Sv. Jura? Tento poctivý vinohradník a vinár stelesňuje novú generáciu vinárov Slovenska.
Jeho prístup k vínu je moderný, a predsa tradičný. Dnes, keď sa toľko hovorí o terroire, Bahna ponúkne nielen vínom vyjadrujúcim individualitu svätojurského vinohradníckeho priestoru, ale rozpovie o ňom aj zaujímavý príbeh. Niet lepšieho tlmočníka Mateja Bela, ktorý v 18. storočí prvý Slovákom opísal svätojurské vína, najmä samotoky, čo zmizli v prepadlisku času.
Bahna je vinár a geológ, na Slovensku zrejme ojedinelá kombinácia, ale skvelá pre porozumenie vínu. Ak sa zastavíte v jeho historickej pivnici, opýtajte sa, z čoho pramení sila jurského vína. Rozpovie vám veľa o slávnej minulosti, o vzácnom zložení hornín, ale najmä o slobodnej vôli vína pri jeho zrode.
Vari ani jeden vinohradnícky priestor na Slovensku nie je tak ako malokarpatský atakovaný developermi. Aj počas Malokarpatskej vínnej cesty si návštevník všimne, že veľa viníc je spustnutých, ale vidí aj obnovené. Povedzme v réžii spoločnosti In vino, alebo Jozefa Mikuša z Dolian, ktorý v Častej zveľadil pivnicu pamätajúcu časy Fuggerovcov.
Genia loci malokarpatských vinohradov celkom určite vystihli obnovené vinohrady spoločnosti Terra Parna v Suchej nad Parnou. V ktoromkoľvek ročnom období tu človek pocíti silu, ktorú vyžaruje vinohrad a obnovená tradícia pestovania slávneho Modrého Portugalu – ľahkého sviežeho červeného vína. To víno pili najmä naši predkovia, ale oplatí sa ochutnať jeho modernú verziu v podaní Jozefa Zvolenského.
Nedá sa spomenúť všetky vinárstva, návštevu niektorých ponechajte jednoducho náhode, nechajte sa viesť odporúčaniami priateľov alebo vlastnou zvedavosťou. Zájdite do malých menej známych vinárstiev. Prekvapí vás skromnosť a ochota, práve pri nich sa začína cesta k dobrému vínu. Víno totiž nezdobí len sláva, ale aj skromnosť.
Napokon mladé vína sú vo svojej podstate ešte moky jednoduché, ale svieže, kráčajúce v ústrety životu. Mladosť, čerstvosť, vitálnosť. To všetko symbolizuje práve zo suda vystrkujúce rožky mladé víno. Je podmaňujúce, ale pozor, aby sa ochutnávka neskončila práve na ostrých rožkoch vína.
Diskusia k článku