Foto: Pravda - Ivan Majerský
Bolo po oberačkách, bolo i viac času. Bol čas na prechádzku. Zamieril som práve tam. K suchému potoku do Rozumperkov. Na jabloniach sa držali už len malé, maličké jabĺčka. Boli krásne vyfarbené a boli zdravé, zdravučičké. Prototyp biojabĺčok. Neodolal som a naoberal z nich do igelitky. Cestou domov som si spomenul, že Terézia Vansová takéto drobné „špektabilisky“ kedysi konzervovala. Pokúsil som sa o to i ja.
Vyumýval som kilo jabĺčok a z kila kryštálového cukru som uvaril sirup. Keď sirup vychladol, vložil som doň jabĺčka i so stopkami. Potom som ich nakrátko povaril. Ozaj len nakrátko. Jabĺčka si potom hoveli v sirupe do rána. Ráno som ich vybral, sirup riadne varom zahustil a opäť som doň nakládol ovocie. Zopakoval som to ešte raz a až na tretí deň som jabĺčka opatrne vložil do pohárov a zalial prehustým sirupom.
Bioplody v skle lákavo svietili a čakali na šancu, kedy sa budú môcť predstaviť. Vidím to tak, že to bude najskôr na záver roka. K vianočným či novoročným sviatkom jabĺčka otvoríme a budeme k nim pochlipkávať slamové víno. Aké, to vám ešte neviem povedať...
Tak na zdravie pan Malik, alo to tajomne vinko k nim by mi zrejme nevadilo. Mozete teraz prezradit ake to bude?