Foto: Pravda - Ivan Majerský
Fedor Malík
Práve sa podávalo rizoto s cuketou. Bolo kašovité a bolo v ňom hodne bieleho vína. Na jeho povrchu sa „zelenila“ nastrúhaná cuketa.
Jedlo sa vidličkou a bolo ho na pár pohybov do úst. V pohári bola naliata zmes Pinot Bianco & Riesling Renano, ročník 2011. Príjemné pitie, ľahké a zdravé predjedlo...
Po pol hodine čašníci opäť vírili vzduch medzi stolmi. Podával sa druhý chod. Lepšie napísané „chodík“. Dva tenké plátky marinovaného bravčového mäsa s nevzhľadnou omáčkou a hŕstkou drobných opečených zemiakov: „Lonzino Marinato at Valcalepio Rosso Doc e Chiodi di Garofano con Patate Novello al Forno“.
Taký dlhý názov a taká malá porcia. „Malá, ale zdravá,“ poznamenal profesor Flanzy z Bordeaux a zdvihol čašu červeného. Nezvyklá talianska Franconia 2011 bolo skvelé červené médium. Dostatočne hutné, harmonické a nežné. (Po taliansky „morbido“!)
Hodinu pred polnocou sa podával dezert. Čokoládový puding s karamelovým krémom. A k tomu, podržte sa, aromatický a sladký červený sekt! Katastrofálne „vino spumante dolce“. Puding som odmietol, „bublinky“ ignoroval a čašníka požiadal ešte o fľašu tamojšej frankovky. Všetci pri stole sa potešili. Deci takého dobrého červeného nemôže nikomu uškodiť. Práve naopak. Víno plné polyfenolov nás ochráni a pomôže nám zdravo fungovať i v posledných dekádach nášho žitia...
Diskusia k článku