Foto: Pravda - Ivan Majerský
Ide o rastlinu Asparagus officinalis, kerovitú trvalku z čeľade Liliaceae. Z jej vegetačných vrcholkov na trse dužnatých koreňov vyrastajú vybielené lodyhy, ktoré sa zberajú začiatkom leta, v čase, keď prerážajú „hroble“ do riadkov navŕšenej ľahšej piesočnatej pôdy. Takú u nás, na južnej strane Malých Karpát, nenájdete. Ak sme milovníkmi špargle (česky chřest), musíme si po čerstvú zájsť na naše Záhorie.
Špargľu, napriek tomu, že nie je vhodná pre vlastníkov „dny“, som si obľúbil na Pyrenejskom polostrove. V rôznych kulinárskych podobách. Špargľová polievka so sušenou šunkou, grilovaná špargľa so smotanovou omáčkou, nehovoriac o morských plodoch s výhonkami zelenej špargle. Špargľu miluje aj slovinská kuchyňa.
Vráťme sa však domov... Sobota poobede, usmoklený čas. Volá mi syn, majiteľ nášho vinárstva. O hodinu vraj prídu do enotéky dve cudzinky a majú už zaplatenú degustáciu. Naše vína plus rýchle pohostenie... V chladničke sa vždy čosi nájde. Pár druhov syrov, suché modranské klobásy, švarcvaldská šunka. A ešte viazanička bielej špargle z Hochštetna.
Uvaril som ju, delikátne nakrájal, pridal do misky grécke „kalamary“, českú striebornú cibuľku, kapary, zelené lusky, malé kukuričky. A potom biele korenie, citrónovú šťavu, pár kvapiek olivového oleja, nasekanú pažítku, mladý cesnak. Všetko som premiešal a vyložil na degustačný stôl.
Sedeli pri ňom dve Portoričanky. Skutočne. Chutilo im a vypýtali si aj recept na zeleninovo-špargľový šalát. Bol vraj úžasný. Možno aj preto, že sme ho pri degustácii „sobášili“ s naším mladým sauvignonom ročníka 2022 v dvoch podobách. Suchý aj polosladký. Druhý sa už vyznačoval jemným „špargľovým“ štichom.
Diskusia k článku