Čo sa stane, keď víno v ďalekom svete odprezentuje priamo jeho tvorca?
Mimoriadne umocníte účinok, ktorý samo osebe vysiela víno degustujúcemu publiku. Ochutnávajúc víno ľudia odrazu vidia človeka, vinohrad, pivnicu a chápu, že víno a vinár jedno sú. Je to najlepší spôsob propagácie vína a krajiny, pretože prináša autentický zážitok. Doma so spoločníkom Petrom Stankom praktizujeme kontaktné degustácie už roky, Japonsko potvrdilo, že majú zmysel aj vonku.
Do Japonska ste sa nevydali zrejme naslepo. Čo ceste predchádzalo?
S Japonskom máme obchodné kontakty už 14 rokov. Expo v Osake bolo nielen pre nás, ale aj ďalších vinárov príležitosťou sústrediť pozornosť na slovenské vína. Veľmi nám pomohla dlhoročná spolupráca s firmou Mighty wine, vľúdnosť a ústretovosť jej majiteľa pána Suzukiho, veľkého priaznivca Slovenska. Postaral sa o veľké a nečakané prekvapenie. Nechal nasadiť naše víno do súťaže, v ktorej spolu so someliermi testovali vína lekári z celého sveta. Boli sme zaujatí prezentáciami slovenských vín, keď tu v jednej chvíli ku mne podišli dvaja japonskí lekári a odovzdali mi ocenenie Doctor Awards za odrodu Pinot Noir 2019 z našej top kategórie Winemaker’s cut. Akoby udrel blesk z jasného neba, v konkurencii najlepších vín predávaných v Japonsku vyhralo slovenské víno. Vtedy som si uvedomil, akú veľkú dôveru a presvedčenie mal a má pán Suzuki v slovenské víno. Dôveru si nemožno kúpiť, tú si možno len krok za krôčikom vybudovať obapolnou ústretovosťou a, samozrejme, kvalitou vína.
Dnes často hovoríme o víne len ako o biznise, a tu, zdá sa, že dobré partnerstvo vyrastá aj z rozpoznania potenciálu krajiny a ľudí. Môže byť za dôverou v slovenské víno aj niečo také vzácne ako je obyčajné ľudské priateľstvo?
Nepochybne. Mal som veľa pozvánok na návštevu Japonska, ale v zhone všedných dní som cestu odkladal. Neľutujem, že sme tam teraz boli, vína je vo svete strašne veľa a milovníci si majú naozaj z čoho vyberať. Nezabúdajme, že ľudia si nekupujú len víno, ale spolu s ním aj množstvo inej emócie, v podobe príbehu vína. Víno ozvláštňuje jeho prejav, ale za ním je človek, miesto, kde sa narodilo víno. Len čo sme sa začali baviť nielen s obchodníkmi, ale priamo s vedúcimi reštaurácií, vinární a so someliermi, okamžite preskočila iskra. Japonci idú rovno k podstate veci. Keď zistia, že našli, čo hľadali, rýchlo sa s vami dohodnú. Naše vína zaradili na vínnu kartu… Ak človek vyžaruje pozitívnu emóciu, umocní kvalitu vína. Čerstvá japonská skúsenosť potvrdila pocit, že bez osobného predstavenia vína vo svete, bez priateľských stretnutí s konzumentmi nie je možné víno dobre predať.
Čím vás ešte prekvapilo Japonsko a Japonci?
Pri stretnutiach s potenciálnymi klientmi, čuduj sa svete, nik nespomenul, že Slovensko je krajinou bývalého východného bloku, brali nás ako producentov, ktorí majú niečo v talóne, čím môžu japonských milovníkov vína prekvapiť, na svoj vínny lístok dostali, ako povedali, neopozerané víno. To, že slovenský Pinot noir porazil francúzske vína, považovali za príležitosť obohatiť svoju ponuku o výnimočné európske víno. Keď počujete a vidíte, ako to vravia, ako sa pritom, uvedomíte si, že nejde o formalitu, ale o úprimné ocenenie predností vína. Kládli nám veľa otázok o vinárstve, mohli sme naozaj do detailov predstaviť naše vína, krajinu, prostredie. Na tomto poznaní treba stavať, nestačí poslať ponukový list, ale vinár musí víno presvedčivo odprezentovať. Jedna vec je kvalita vína, a druhá fyzická prítomnosť. Je to náročné, ale aj vzhľadom na to, že spotreba vína celosvetovo klesá, treba chodiť do sveta a prezentovať sa. Vyplakávať nám nepomôže.
Nepochybne potrebujeme premyslený plán, ako sa dostať z úpadku, ktorý priniesla kríza, hľadanie nových zdravších spôsobov života, ale aj obavy ľudí zo zhoršujúcej sa medzinárodnej situácie. Ako teda ďalej?
Situáciu, v akej sme sa ocitli, nezažili vinári po prvý raz. Krízy mobilizujú, nútia hľadať východiská. Japonské Expo ukázalo, že firmy prestavujúce tú či onú krajinu sa opierali nielen o svoju invenciu zhmotnenú vo výnimočnom produkte. Všade vo svete, keď vidia, že majú dobrý artikel, v tomto prípade víno núkajúce sa na export, neváhajú ho podporiť aj z verejných zdrojov. Slovenské vína už veľakrát dokázali vysokú kvalitu, ale potrebovali by sme, tak ako iné krajiny, podporu, aby sme sa mohli vo svete presvedčivo prezentovať. Lebo každý výjazd do sveta je finančne náročný.
Ľudia si nekupujú len víno, ale spolu s ním aj množstvo inej emócie, napríklad aj v podobe príbehu vína.
Vráťme sa ešte k ojedinelej cene, ktorú Pinot noir získal od lekárov. Víno je dnes predmetom širokej diskusie, koľko a ako ho piť, vedú sa polemiky o jeho účinkoch na zdravie. Čo to znamená, keď víno ocenia lekári?
Premýšľal som, prečo sa lekári zaoberajú vínom. Ak ho degustujú, nemôžu mať k vínu záporný vzťah a nevnímajú v ňom prítomný alkohol ako metlu ľudstva. O zdravotnom účinku vína, o tom, či škodí, alebo neškodí, sa popísalo veľa pozitívneho aj negatívneho. Také či onaké fakty sú podložené vedeckými výskumami. Preto ma veľmi zaujalo, že víno ocenili lekári. Ak by som dostal odporučenie ochutnať od lekára toto víno, neváhal by som. Vnímal by som to ako víno na lekársky predpis. Najlepšie, čo môže konzumenta postihnúť, je, keď mu lekár odporučí isté víno. Samozrejme, dôležitá je miera ochutnávania vína. Každý lekár aj pacient vie, že žiadnu medecínu nemožno užívať od buka do buka.
Pinot noir je náročná modrá odroda. Vyrobiť z nej vynikajúce víno je tvrdý oriešok. Odkiaľ pochádza slovenský Pinot noir? Čím sa vyznačuje víno, ktoré tak očarilo lekárov z rôznych kútov sveta?
Mňa aj Petra Stanka naplnil pocit hrdosti, keď sme si uvedomili, akú plejáda vín zostala v tieni nášho Pinotu noir, vrátane slávnych vín z Burgundska, odkiaľ pochádza celá rodina pinotov. Náš Pinot noir 2019 má nemenej urodzený pôvod, adresa jeho Vin De Terroir je Belá na južnom Slovensku. Vinár príde na kobylku tomuto vínu, keď už má veľa vín z tejto odrody ochutnaných, ako sa vraví odpitých a, samozrejme, množstvo spracovaných ročníkov. Pinot sa neskrýva za farebný prejav, opulentnosť, výraznú plnosť, taníny. Je to jemné, a predsa živé temperamentné víno s jasnou rubínovočervenou farbou. Vonia po zrelom kôstkovom ovocí, ktoré sa delikátne prejavuje aj v zamatovo mäkkej chuti. To víno sa nikam neponáhľa, je elegantné, noblesné, v pohári aj v ústach krúži s gráciou. Nečudujem sa, že veľa ľudí opäť upiera zrak k Pinotu noir.
Presýtili sa ľudia Cabernetu Sauvignon?
Pamätáme si prelom storočí, keď módu udávali v bielych vínach Chardonnay a Cabernet Sauvignon, tieto vína nemohli chýbať na žiadnej vínnej karte. Aj človek neznalý vína prišiel do reštaurácie a objednal si Chardonnay alebo Cabernet Sauvignon, toľko sa o nich hovorilo. Nič však netrvá večne, ako sa ľudia vinársky vzdelávali a spoznali viac vín, zatúžili ochutnať niečo iné. V ostatných rokoch klesá spotreba červeného vína, situáciu mení globálne oteplenie aj to, že ľudia sa zdravšie stravujú, športujú, čo vytláča z centra pozornosti príliš alkoholické, robustné a ťažké komplikované vína. Preto prichádza čas Pinotu noir, vína ktoré je subtílnejšie, a predsa jednoznačné čistotou a ľahkosťou svojho aromatického a chuťového prejavu. Toto víno si potrpí na dobrú vinicu, vinohradníka, vinára aj ročník. Ak príde tento súzvuk, narodí sa krásne víno.
Pamätám si zážitok spred 15 rokov, keď pivnicu Mrva&Stanko navštívil profesor Vilém Kraus, legenda česko-slovenského vína. Mal 80 rokov a cesta z Lednice ho unavila. No keď ochutnal Pinot noir, razom ožil. Čo by povedal na súčasné víno?
Nevedno, lebo žiaľ tento velikán vína už nie je medzi nami. Profesor Kraus akcentoval vždy význam polohy a vplyvu ročníka na víno. Patríme do severnej vinohradníckej oblasti a nedá sa štandardne rok čo rok urobiť špičkový Pinot noir. Hoci sa vzdelávame, zlepšujeme technológie, máme viac skúseností, pokorne musíme čakať na ročník, keď klimaticky aj ľudsky všetko sadne. V tom je víno a osobitne Pinot noir jedinečný. Japoncom tak zachutil, že vykúpili zvyšok celej kolekcie Winemaker’s cut ročník 2019.
Ak slovenský konzument kúpi slovenské víno, vieme garantovať, že jeho peniaze znova pôjdu do vinohradov, do technológií.
Na jarných medzinárodných súťažiach vín, ktoré ste obsadili, zažiarili aj biele vína. Na Le Mondial des Vins Blancs Strasbourg upútalo pozornosť víno s nezvyčajným prívlastkom Pinot gris pink. Akej farby je vlastne tento pinot?
Naozaj sme uviedli na trh víno s nezvyčajným názvom Pinot gris pink – teda Rulandské šedé s ružovým odtienkom. Ide o nový spôsob spracovania dvoch odrôd – Pinotu gris a Pinotu noir metódou tzv. kofermentácie. Hrozná oboch odrôd bolo súčasne obraté, vylisované a fermentovali spoločne. Pinot noir vniesol do tohto cuvée vína okrem jemne ružovej pink farby väčšiu ovocnosť, ale aj pevnosť a štruktúru.
Boli sme veľmi zvedaví, ako dopadne doma aj v zahraničí. Ešte predtým než sme ho poslali na súťaž do Štrasburgu, otestovali sme ho na stretnutí 40 moravských vinárov. Prednášal som tam o nových smeroch v spracovaní vína a Pinot gris pink bol dobrým príkladom vinárskej inovácie. Je tam, samozrejme, riziko, že ak niečo nové urobíš, realita môže byť úplne iná. Moravanom víno s nezvyčajným pink odtieňom pochválili. Víno je vždy o hľadaní originality. Po tomto teste sme ho poslali do jamy levovej na súťaž Le Mondial des Vins Blancs Strasbourg, kde víno získalo zlatú medailu.
Experiment sa teda dočkal medzinárodného uznania.
To áno, ale nielen tam. Keď sme Pinot gris pink predstavili v Japonsku, prejavili oň hneď záujem. Ukázalo sa, že víno sa výborne páruje s japonskou špecialitou suši, ktorá je populárna aj na Slovensku. Majitelia reštaurácií vyslovene chceli, aby sme im poslali toto víno.
Le Mondial des Vins Blancs Strasbourg sa považujú za Ligu majstrov medzi bielymi vínami. A vaše Chardonnay sa tam stalo víťazom kategórie. To je viac než husársky kúsok.
Chardonnay ročník 2024 sme urobili po novom, technológiu si nechám zatiaľ sám pre seba. Zdá sa, že sme našli spôsob, ako vyrobiť výnimočné Chardonnay, ikonické víno Francúzov, ktorí sú presvedčení, že niet nad Chardonnay zo zlatých pahorkov Burgundska. V Trnave je veľká francúzska automobilka aj ďalšie firmy s francúzskym kapitálom. Francúzi k nám radi chodia ochutnávať víno, takže sa máme čím pred nimi popýšiť.
Diplomat František Lipka, veľký znalec francúzskych vín, v jednom z rozhovorov pre Pravdu povedal, že ho neprekvapuje vysoká kvalita slovenských vín. Totiž zlatá burgundská rovnobežka prechádza aj vinohradníckym Slovenskom.
František Lipka, ktorý bol dlhé roky šéfom poroty Národného salónu vín, to výborne vystihol. Áno máme vinohrady klimaticky aj geologicky veľmi podobné tým, ktoré rodia vynikajúce Chardonnay či Pinot noir v Burgundsku. Tieto odrody nepotrebujú prílišné teplo, majú rady pôdy, charakter ktorých určujú vápence. Ak ešte zdokonalíme výrobu, môžeme na Slovensku vyrábať nádherné Chardonnay aj ostané pinoty – blanc (biely), gris (šedý) ako aj noir (modrý). Ocenenia, ktoré získali naše vína, túto ambíciu potvrdzujú.
Vníma slovenský spotrebiteľ rastúcu kvalitu slovenských vín, keď sa rozhoduje, aké víno si dá do košíka? Vo vínotékach a v supermarketoch čelí nevídanej ponuke zahraničných vín a počúva z každej strany – toto víno je dobré.
Je to veľmi zložité, lebo z celého sveta k nám prichádza obrovská ponuka vín, ktorých kvalitu nemá zmysel znižovať. No aj slovenské vína majú čo ponúknuť. V konfrontácii so zahraničnými konkurentmi si počíname veľmi dobre. Čo nám chýba, je väčšia dôvera zákazníka, lokálpatriotizmus, hrdosť na to, čo sme vyrobili. Nestojíme na mieste, zlepšujeme sa. Ak slovenský konzument kúpi slovenské víno, vieme garantovať, že jeho peniaze znova pôjdu do vinohradov, do technológií. Robíme všetko pre to, aby sme ďalšie ročníky ešte skvalitnili. Potrebujeme podporu našich ľudí, inak naše snaženie nemá zmysel.
Diskusia k článku