Zakladateľ najslávnejšieho prešporsko-bratislavského vinárstva Jakub Palugyay a jeho synovia zo zemianskeho rodu koreniaceho v liptovskej Palúdzke, dobývali svojimi vínami jednu svetovú metropolu za druhou. Od Viedne po Sydney, od Mexika po Bombay.
Na sklonku minulého roka sa elitní slovenskí vinári predstavili v najkrajšom vinárskom paláci sveta v La Cité du Vin v Bordeaux. V jeho pivniciach zanechali kolekciu zobrazujúcu modernú slovenskú vinársku tvorbu.
Villa Vino Rača prezentuje v Bordeaux Slovensko prostredníctvom jeho nadčasovej ikony, Frankovky modrej, ktorá symbolizuje rolu vína v strednej Európe. Cez la Cité du Vin celému svetu tiež pripomenula, že sme aj krajinou šumivého vína.
Suchý sekt zo Chardonnay, Rizlingu rýnskeho a Mülleru Thurgau, vyrobený tradičnou metódou Doma Perignona, je krásnym exkurzom do európskej vinárskej histórie aj prítomnosti: na brehoch Dunaja hneď po Champagni si vedeli a vedia na špičkovej úrovni poradiť s výrobou vína, ktoré v pohári šumí, perlí a pení ako more, rovnako búri, hladí a láska.
Palugyay žije
Na vinárskej mape Európy je Slovensko mladou krajinou, ktorá si potrebný rešpekt získava posledných 10–15 rokov. Tak sa to zdá súčasníkovi, lenže vinárstvo v priestore ohraničenom súčasnými politickými hranicami sa formovalo dávno, dávno predtým. Súčasná generácia vinohradníkov a vinárov má na čo nadväzovať. "Sme dedičmi tradície, nemáme právo zľaviť z pozícií, ktoré vydobyli generácie vinárov pred nami. Naopak, musíme ich potvrdiť a rozvinúť.“ Tak vidí rolu pokračovateľov Ján Krampl, generálny riaditeľ Villa Vino Rača.
Ján Krampl by mohol byť doyenom slovenských vinohradníkov a vinárov, veď kto sa môže pochváliť 60-ročnou praxou? Práve v hlave tohto muža skrsla myšlienka oživiť slávu značky Palugyay. Nielen inštinkt potomka račianskych vinohradníkov, ale hlboké profesionálne znalosti Krampla utvrdzovali v tom, že juhovýchodné svahy Malých Karpát môžu súperiť s veľkými európskymi vinárskymi regiónmi.
Dnes je naozaj vedecky dokázané, že v račianskom chotári sa nachádza jeden zo špičkových európskych vinohradníckych terroirov. Od nemeckej kolonizácie v trinástom storočí bol malokarpatský vinohradnícky priestor trpezlivo skúmaný, neúnavne zveľaďovaný a zúrodňovaný. Nie náhodou sa tu narodila frankovka, ktorá dodala životnú energiu, nádej, silu a vizionársky vladársky rozhľad Márii Terézii.
A nie náhodou sto rokov po nej Jakub Palugyay a jeho synovia urobili z Prešporka mesto veľkých vín, ktoré si to po celom svete bez rozpakov rozdávali so slávnymi vínami francúzskymi. A aj o ďalších stopäťdesiat rokov je tu generácia vinárov, ktorá opäť dokazuje, že vína spod Malých Karpát bojujú a získavajú v medzinárodných súbojoch prívlastok excelentné.
Dobré víno sa rodí vo vinohrade, to je základ, na ktorom stojí každé víno. Preto sú také cenené polohy, ktoré sa odlišujú zložením pôdy, mikroklímou a tiež veci znalými hospodármi. Napokon je to človek, ktorý objavuje výnimočný priestor, nachádza preň správnu odrodu vína, čaká na zopár životných ročníkov, lebo nie každý je naklonený, aby zrodil víno, ktoré vystúpi z radu. To Krampl za svojich 60 vinárskych jarí, liet, jesení aj zím dávno zistil.
Nasledovníci
Vek je v živote vína veličina, vekom vinohrad a víno z neho nadobúdajú ako človek skúsenosť. Rodí sa z trpezlivosti, obozretnosti, rozhľadenosti. Všetko musí dozrieť, aj rozhodnutia, nielen ohľadom voľby povedzme podpníka, klonu odrody, rezu viniča, prebierky. Sú tu aj iné životné voľby súvisiace s výberom tímu spolupracovníkov. Víno, hocako si potrpí na individuálny prístup, sa stáva čoraz viac dielom tímovým. Pred niekoľkými rokmi urobil Ján Krampl viacero rozhodnutí, ktoré sa ukázali ako strategické.
Hľadal muža s vinárskym talentom, čo zúročí potenciál račianskych vinohradov. Objavil Richarda Polkorába, ktorého medzi vinármi nemožno prehliadnuť. Nielen pre jeho výšku, ale najmä vďaka vínu. Produkty, ktoré už v mladom veku vytvoril, vraveli, že má citlivý nos a ústa. Začínal v Pezinku a v priebehu pár rokov ho okolie začalo rešpektovať. Dostal ponuku z Villa Vino Rača, kde je dnes výrobným riaditeľom. Keď sa Richard Polkoráb rozhovorí o víne, prehovára z neho racionalita a zároveň pokora voči prírode. Francúzi hovoria, že vinár nie je nič viac a nič menej iba jej asistent. Polkoráb je stelesnením tejto filozofie.
Tvoriac tím objavil Ján Krampl Janu Baničovú, vitálnu, rozhodnú ženu nadanú obchodným duchom. Takého človeka potrebuje víno v každom čase. Ktoré víno je najlepšie? Predané, odvetia všetci vinári do jedného. Vec má, pravda, háčik. Treba obhájiť cenu vína.
„Pri súčasnej obrovskej ponuke to vôbec nie je ľahké. Lenže keď sa víno môže oprieť o kvalitu, o dlhoročnú dobrú povesť, ktorú zvyšujú zlaté umiestnenia v najprestížnejších medzinárodných súťažiach vín, potom má obchodník potrebné tromfy v rukách.“ Aj preto, ako vraví Jana Baničová, obratný obchodný stratég, najmä však žena s veselou šibalskou iskrou v oku, sa zastabilizoval predaj vína vo všetkých kolekciách vín.
Vilém Kraus, veľká postava československého vinárstva, svojim študentom v súvislosti s vínom zdôrazňoval: "Každé víno, každý z vás odněkud pochází.“ Týmto spojením Kraus poukazoval na rolu prostredia, istú hlbokú dedičnosť, ktorú si nesie víno v sebe práve tak ako človek. Víno je živý symbol človeka a krajiny. Keď Ján Krampl zobral na seba zodpovednosť pozdvihnúť račianske víno do palugyayovskej výšky, stál zoči-voči otázke: čo sa stalo s potomkami Jakuba Palugyaya?
Slovenské víno vidíme neraz bez ľudského osudu. Skloňujeme všetko možné, pôdu aj horninu, v ktorej korení, odrody, technologické postupy, ale za nimi vždy bol a je človek. V príbehu slovenského vína neboli Palugyayovci hocikým, ale od polovice 19. storočia až po rozpad monarchie v roku 1918 kľúčovými postavami európskej vinárskej scény.
A potom na celé desaťročia akoby sa po nich zľahla zem. Najmä obdobie po prevrate v roku 1948 hľadalo a pestovalo iných hrdinov. Všetko sa zmenilo po roku 1989, ktorý ľuďom opäť umožnil slobodne podnikať. Keď sa etablovala na trhu Villa Vino Rača, Ján Krampl hľadal podnety a inšpiráciu v prvom skutočne modernom bratislavskom vinárskom podnikateľovi Jakubovi Palugyayovi.
Sakura ako zadosťučinenie
Ukázalo sa, že Palugyayovci nevymreli, žijú, hoci sa už vínom nezaoberajú. Jedna z prapravnučiek Lucia Palugyayová je logopédka a ako moderná Slovenka milovníčka dobrého vína. Vraví, že história sa nedá vrátiť, ale fakt, že Villa Vino Rača utvorila radu špičkových vín Palugyay, vníma ako faktickú rehabilitáciu vinárskeho diela jej rodu. Akoby čas dával veci do poriadku – meno Palugyay nezostalo iba histórii a historikom, je tu opäť, a to v podobe vína, ktoré strháva pozornosť sveta na Slovensko.
"Na niektoré rozhodnutia musí človek dozrieť ako víno, všetko chce svoj čas,“ hovorí Ján Krampl. Ten čas hrá v prospech Villa Vino Rača, lebo vinohrady sú v najlepšom veku a komunikuje s nimi tím ľudí, ktorý dobre číta odkazy, ktoré mu vinohrad, ale aj trh s vínom posiela.
Ktorý z posledných úspechov teší najviac? Richard Polkoráb dáva do pozornosti súťaž Sakura. Tam zlatá medaila Frankovky modrej okamžite znamenala aj veľký obchodný úspech, pretože Japonci si objednali niekoľko kontajnerov frankovky. Víno ich očarilo nielen svojim farebným, aromatickým a chuťovým prejavom, ale aj etiketou.
"Koľkokrát za život sa vinárovi stane, že na celosvetovej súťaži ocenia nielen víno, ale aj etiketu?“ položí otázku obchodná riaditeľka Villa Vino Rača Jana Baničová. Je to naozaj ojedinelý úspech, potvrdzujúci harmóniu a partnerstvo medzi elegantným výzorom fľaše a eleganciou vína samotného. Etiketa so zlatými listami viniča na fľaške z kolekcie Excellence získala hlavnú cenu v súťaži dizajnérov, a to spomedzi 8¤000 vín. Pocta pre Villa Vino Rača a, samozrejme, pre architekta Ivana Pavlíka a, pravdaže, tvorcov vína.
Frankovka neodškriepiteľne patrí k Rači. Ale pozrime sa na dvoch bielych rivalov – Rizling rýnsky a Tramín červený. Niektorí slovenskí vinári sa sporia, ktoré z tejto dvojice je kráľom bielych vín. Lucia Palugyayová vie, ako vykorčuľovať zo slepej uličky.
"No mne chutia všetky palugyayovské vína. Nie je v tom nostalgia, mám ich rada, pretože oplývajú vitalitou, navodzujú pocit radosti, uvoľnenia, vyslobodzujú z napätia uponáhľaného života. A to na víne oceňuje aj kruh mojich blízkych rovnako ako moji priatelia a priateľky. Nuž a čo kedy ochutnáme, to závisí od okolností,“ zhrnie svoj vzťah k vínu Lucia Palugyayová.
V čom spočíva elegancia
Richard Polkoráb na margo súperenia rizlingu a tramínu podotkne, že dámy vyhľadávajú a oceňujú vo víne viac arómy, preto favorizujú tramín, lenže aj muži, ktorí uprednostňujú rizling, si radi dajú tramín. Vkus sa mení vekom skúsenosťou a slovenský spotrebiteľ už viac ako v minulosti oceňuje komplexnosť vína.
"V Paríži tohto roku vyhral tramín z roku 2015, výber z hrozna, suchý. Hodnotili ho elitní degustátori, ktorí vedia oceniť väčšie vyzreté vína. Ich znakom nie je len primárna aromatika, ale aj sekundárna fľašová zrelosť,“ opisuje majstrovské víno Richard Polkoráb. Toto víno je vlastne návratom k palugyayovskej tradícii.
Tá sa v Rači pestovala aj v časoch, keď na trhu dominovali lacné zmesové vína. Ako spomína Ján Krampl, v roku 1967 triumfoval račiansky Rizling rýnsky v Nemecku na zámku Johanisberg, ktorý bol sídlom kniežaťa Metternicha. Nemci vtedy ponúkli za fľašu vína tri marky a chceli vykúpiť celú produkciu. A keď sa vrátime k frankovke, jej prvý veľký povojnový úspech sa spája s Rakúskom – v Langelois získala striebornú medailu, keď ju delili len dve desatiny bodu od zlatej medaily. Bolo to ale veľké striebro, lebo znamenalo víťaza súťaže.
V pracovni Jána Krampla je diplom z Langelois na čestnom mieste. To víno odštartovalo pred 60 rokmi jeho vinársku kariéru v Rači. Spomedzi mnohých ocenení jedno púta obzvlášť pozornosť, je to originál erbu vinárstva Palugyay, ktorý darovala Lucia Palugyayová za to, že Villa Vino Rača kolekciou špičkových slovenských vín vrátila česť značke Palugyay.
Frankovka z honu Krivé
Veľké víno si potrpí na výnimočný terroir. Je za ním zloženie pôdy, voľba správnej odrody a klonu, mikroklíma. Najlepšou polohou pre frankovku vari v celých Malých Karpatoch je hon Krivé. Nachádza sa tam už takmer štyridsaťročná výsadba frankovky vo výbornej kondícii. Naštepená je na podpník Riparia portalis, stáročiami odskúšaný ako najlepší.
Krivé je pýchou Villa Vino Rača. Ján Krampl pozná tento čarovný vinohrad, z ktorého sa odkrýva pohľad na Podunajskú rovinu, ako vlastnú dlaň. Vinič tu pod jeho rukami dospel do veku, keď hlboko korení, vlásočnice korienkov sa dotýkajú vrstiev žuly a ruly. Keď príde ročník so slnečnou jeseňou, narodí sa tu výnimočné víno. Aj preto, že kry nie sú preťažené úrodou, venuje sa im pozornosť po celý rok, aby boli zdravé.
Slnko, sklon svahu, chemizmus pôdy a vinohradník bdejúci nad úrodou, to je súbor prvkov, ktoré stoja za zrodom nie vysokokvalitného, ale excelentného vína. To zrie dobrý rok v sudoch zo slavónskeho duba. Na konci nekonečného milovania sa s prírodou je víno s prívlastkom veľké. Práve frankovka z honu Krivé sa stala šampiónom nedávneho 13. ročníka Medzinárodného festivalu Frankovky modrej a ružových vín. Veľkú zlatú medailu zo siedmich štátov a 170 vzoriek vyhrala Frankovka modrá ročník 2013 z kolekcie Palugyay.
Oplatí sa ju ochutnať, má nádherné tmavofialové tóny, ktoré sú darom územia, práve tak ako jej jemne ovocná vôňa a škoricová chuť. Takmer pred tristo rokmi, v roku 1720, Matej Bel, polyhistor Uhorska, napísal: "Račianske víno patrí medzi najlahodnejšie lahôdky a pije sa s veľkou nádejou na uzdravenie.“
To víno uzdravilo Máriu Teréziu a veľa pokolení po nej. V tereziánskych časoch nik nechyroval o antioxidantoch, jedno však bolo jasné, je to najkrajšia medicína. Aj preto vkročila do tretieho tisícročia. Týmto vínom ponúkajú vysoké štátne návštevy v Palugyayovom paláci. To víno skvele reprezentuje Slovensko a jeho skvelých vinárov.
Diskusia k článku