Foto: Pravda - Robert Hüttner
Jožko z hornej Oravy. Poctivý, čestný a čistotný mäsiar. Vďaka nemu dnes obchod vonia, usmievavých výrobkov pribúda a ľudia tu prúdia od rána do večera. Chodím tam i ja. Takú oravskú slaninku nenájdete v celej Bratislave a také bravčové rebierka ste v živote nevideli. Sú tenké, chudučké, ružové a mäkučké. Je to úzkoprofilový tovar. Jožko mi však každý štvrtok z nich kilečko–dve odloží. Viem, ako ich pripraviť.
Jožko mi poskytol autentický oravský recept. Vraj u nich na dedine to bola nedeľná dobrota. Zo soboty na nedeľu sa naložili naporciované rebierka do pácu (olej, korenie, citrón, kečup, horčica, cesnaková pasta). Na druhý deň sa rebierka s citom v obrúsku osušili, naložili na plech, podliali vodou a šupli do rúry. Na veľmi slabú hodinku. Po štvrťhodine sa nakrájali na ne plátky červenej cibule.
Rebierka sa podávali zásadne s varenými zemiakmi. Najlepšie oravskými. Nuž a pitie? Akože inak. Opäť oravské. Kyslô mlieko...
Diskusia k článku