Foto: Archív Martina Pyca Rauscha
Obľúbený moderátor veľkých televíznych projektov, autor troch vlastných kuchárskych kníh Moje jedlo (2012), Moje jedlo 2 (2014), Štyri ročné obdobia (2016). Aktuálne sa venuje produkcii vlastných videoreceptov ako @mrpyco, a na Instagrame má vyše stotisíc sledovateľov. V ankete Social Awards Slovakia získal začiatkom leta cenu za najobľúbenejšieho influencera v oblasti jedlo.
Vaša vášeň pre varenie sa zrodila už doma, keď mamina vyvárala pre rodinu? Bola aj ona motiváciou, prečo ste sa prihlásili na štúdium hotelovej školy?
Moja mama je skvelá kuchárka, veľa som sa vďaka nej naučil, no na hotelovú akadémiu som išiel skôr z čírej vypočítavosti ako s cieľom vedieť variť. Mal som rád jazyky, dejepis aj geografiu a chcel som študovať tam, kde by ma to bavilo a zároveň sa vyhnúť fyzike aj chémii. Keď som zistil, že môj ročník ešte neobíde základná vojenská služba a hotelová akadémia sa študuje päť rokov, povedal som si, že je to správna škola pre mňa, vďaka ktorej môžem narukovať najskôr v devätnástich. V rozvrhu som mal tri svetové jazyky, špecializoval som sa v odbore, rád som jedol aj varil, tak som si povedal, že z tohto štúdia môžem mať aj životný úžitok. Našťastie to vyšlo.
Kedy ste sa stali vegetariánom?
Keď som bol dieťa, nedokázal som pochopiť to, že zvieratá, ktoré hladkám a starám sa o ne, sa nakoniec zabíjajú. Ako tínedžer som si uvedomil, že mám na výber, a tak som sa vo veku 15–17 rokov rozhodol, že sa stanem vegetariánom. Hoci som čelil veľkému tlaku okolia, že obanujem či zomriem na podvýživu, kráčal som svojou cestou bez mäsa a nepresviedčal o jej správnosti ostatných. Dnes sú to už takmer tri desaťročia čo nejem mäso, hovorili mi, že budem podvyživený alebo tučný, že budem mať také či onaké choroby. Našťastie sa nič z toho neprihodilo. Netvrdím, že poznám recept na zdravý život bez mäsa a dodnes ľudí nepresviedčam, aby ho prestali jesť, no som rád, keď ich moje recepty inšpirujú.
„Na hotelovú akadémiu som išiel skôr z čírej vypočítavosti ako s cieľom vedieť variť.“
Čo na vaše rozhodnutie stať sa vegetariánom hovorila mama, varila vám zvlášť?
Hoci som z veľkej, početnej rodiny, bolo nás doma šesť, mama sa snažila variť pre mňa vždy niečo extra v hrnci. Obetavo sa učila pripravovať aj sójové mäso, rozprávame sa o raných deväťdesiatych rokoch, keď sa dali zohnať len také nechutné gumené sójové kocky vo vrecúšku. Dnešní tínedžeri nemajú ani poňatia o tom, že v tých časoch skutočne nebolo pre vegetariánov a vegánov na pultoch obchodov nič. A keď ste sa priznali, že nejete mäso, boli ste terčom vtipov. Aj mama verila, že mám len pubertálne výkyvy a nakoniec sa k šunke a slanine vrátim. No veľmi som si vážil, že pre mňa aj tak pripravovala jedlo zvlášť, a bolo mi ľúto, že má so mnou prácu navyše. Na hotelovej škole sme jeden deň v týždni pripravovali celé menu, začal som v kuchyni experimentovať, varenie ma bavilo, a tak som postupne maminu odbremenil. Navyše som pomerne zavčasu vyletel z rodného hniezda, začal som bývať samostatne, takže už potom so mnou nemala starosti.
Diskusia k článku